Monday, 30 January 2012

obdobia.


Nie sme. Viem. Vieš.
Niečo sa pokazilo.
Vraj ty vinu nesieš, 
však ja sa tvárim previnilo.

Asi by som nemala. Odchádzam.
Nechcem ťa už vidieť,
obraz tvojej tváre všade nachádzam,
snažím sa nemyslieť.

Na teba, na tvoje oči.
Nechcem sa v nich viac topiť.
Dúfam, že to pochopíš
a ja nebudem mať chuť sa opiť.

Sunday, 29 January 2012

Savior


Som žena mnohých tvárí. Ale niektorí to nechápu a nezvládajú. A to je pravdepodobne dôvod, prečo si nerozumieme. Alebo tu sú aj iné dôvody. Ale tie mi teraz na um neprichádzajú. 
Tak snáď inokedy.
<3

Friday, 27 January 2012

začiatok.


Keď niečo do vášho života rýchlo príde, ani sa nenazdáte a ako rýchlo to prišlo, tak rýchlo to aj odíde. A mne sa takéto rýchle príchody a odchody pritrafia často. Možno si poviete, že keď to bolo také rýchle, tak to vo vás nemohlo nič zanechať. No pravdou je, že to zanechá viac ako niečo dlhodobé, s ktorého odchodom sa dokážete postupne zmieriť. Toto vám roztrhne vnútro, zanechá prázdno v srdci, spraví vietor v hlave a nezodpovedané otázky vám budu tancovať rozumom ešte pekne dlhú dobu. No konce sú predzvesťou nových začiatkov. Dúfam a verím, že lepších. A myslím, že sa už nejaký ten začiatok objavil.

Thursday, 26 January 2012

Monday, 23 January 2012

You may say I am a dreamer. But I am not the only one.


Keď do vášho života vstúpi niekto nový, zmení sa váš život od základov.
Keď z vášho života niekto odíde, zmení sa váš život od základov.
Tuším, že nemám rada zmeny. Lebo veľmi dobre viem, že keď príde niečo pekné, prirodzene za tým nasleduje niečo, čo príliš pekné nie je. Nezáleží na tom, v akom časovom rozpätí to nasleduje. Raz si hore, inokedy dole. A presne tak to aj je. Šťastie je dar. A niekedy ho musíme odovzdať ďalej, aby sme dostali nové dary. Niekedy sú príjemné, inokedy nie. No aj s takými sa dokážeme naučiť žiť. Lebo všetko je o tolerancii a empatii. 

Saturday, 21 January 2012

Fundament


Na mieste, kde je snehu do polky stehien, cencúle väčšie ako vy, veľa vravy a dobrej nálady, tam je krajina zázrakov. Slnečné lúče vám tam hladia tvár, endorfíny sa vám rozlietavajú po tele, dobrovoľne sa tam hádžete do snehu a smejete sa s neznámymi ľuďmi. A samozrejme, na takom mieste sme museli byť aj my. Siedmi trpaslíci z najlepšej triedy na bilingválnom gymnáziu v Poprade. (Niežeby nás v tej triede bolo iba sedem, ale ostatní trpaslíci akosi nemohli.) A veruže nám bolo fajn. Guľovačka (všade), sánkovačka (z kopca), šlapačka (na Hrebienok), foťačka (na múrikoch, z ktorých niektorí neskôr padali medzi kríčky), papačka (v občerstvení) a smiechotačka (non-stop). Nádherný deň so skvelými ľuďmi. 
(Pár ich tam síce chýbalo, ale to si vynahradíme nabudúce. :))

Thursday, 19 January 2012

Monday, 16 January 2012

Ain't No Other Man



"Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia. Len potom je ten problém, keď ti niekto do tvojho pekne namazaného stroja začne babrať."

"Tak, tak. Vsadí tam svoje kolieska ktoré tam nepatria. A aj keď vyzerajú pekne, niekedy nemôžu fungovať dosť dlho na to, aby sa tam aj usadili a vypadnú. A v stroji sú diery. Niekedy si tie kolieska na seba zvyknú a spolu fungujú, niekedy nie. No na to, aby fungovali, musia zúbky do seba zapadať na oboch stranách, nie iba na jednej. Pretože v tom prípade je koliesko nestabilné a vypadne. A kolieska treba starostlivo mazať a starať sa o nich, pretože keď sa zanesú, tak sa stroj zadrhne. Myslím, že som vystihol všetko, čo som chcel povedať."

Saturday, 14 January 2012

no one else can have you i want you back


Uviazla som. Medzi dvoma stenami emócii. Cestu von hľadám už nejakú tú chvíľu, no nič nenachádzam. Začarovaný kruh, ktorý nemá východ. Z času na čas sa kruh začne otáčať a mňa hádže od jednej steny k druhej. Spôsobuje mi to hlboké rany, po ktorých sa jazvy len tak rýchlo nestratia.

Uviazla som. Medzi stenami zlých a dobrých rozhodnutí. Cesta von nie je. Boli časy, keď som si myslela, že sa východ niekde zázračne objaví, no táto naivita ma prešla po tom, čo si ma steny poprehadzovali ako pingpongovú loptičku a mne ostali podliatiny, ktoré sa zreteľne nechystajú zmiznúť.

Uviazla som. Medzi niečím, čo nedokážem pomenovať. Nedokážem nájsť odpoveď na jednoduché otázky, nemám silu preskočiť prekážky, neviem, či má zmysel ďalej ísť. Asi zmením smer mojej cesty.

Thursday, 12 January 2012

Tears don't mean you're losing, everybody's bruising Just be true to who you are!



Upozornenie: Tento príspevok nie je vhodný pre nemilovníkov ružovej farby.

 Lož má krátke nohy. V našom prípade žiadne nohy ani nemala a dnešný deň, 12.Januára 2012, menujem za najhorší deň za posledný rok, pretože sme sklamali človeka, ktorého si nesmierne vážime a máme ho veľmi radi. Osobne ma to veľmi mrzí a ak by sa dal vrátiť čas, tak ho vrátim. Nepýtajte sa, čo sa stalo. No jedno vám poviem-nikdy nikoho neklamte a nepodvádzajte! Lebo pravda vždy výjde na javo.

Monday, 9 January 2012

I nearly left the real me on the shelf



A už je to tu znovu. Čas, kedy mi vypadávajú vlasy, musím skoro vstávať, mám kruhy pod očami, ráno pobehujem 20 minút medzi šatníkmi, večer sa učím veci, ktoré v živote nevyužijem (Prečo sa nemôžeme radšej učiť, ako preskočiť prekážky, ktoré nám pod nohy hádže život? Odpoveď je jasná: Nik ešte návod na život nevynašiel. Ale také pečenie by nebolo zlé. Všakže?). Tak, kto uhádne, čo je to za čas? Ak ste tipovali niečo ako nepríjemný pobyt v "mučiarni", tak ste neboli ďaleko od pravdy. Je to čas školy! A aby nám ho spríjemnili, vyťahujú na nás prekvapenia v podobe polročných písomiek. "Ďakujeme". Naozaj úprimne. ;)

Ale má to aj druhú, svetlú stránku. Sú tam ľudia, ktorých by ste nemenili za nič na svete a vďaka škole sa s nimi môžete stretávať, aj keď bývajú od vás niekoľko desiatok kilometrov. Sú vašou oporou, prežívajú s vami dobré i zlé dni, spolu si pred písomkami trháte od nervov vlasy a potom ju spolu zapíjate (čajom), trávite spolu krásne chvíle a poznajú vás viac, ako si myslíte. Ďakujem všetkým mojím spolužiakom a priateľom. :*



Saturday, 7 January 2012

Big it up, but you don't understand


Ľudia vám vravia, čo máte robiť. Radia vám, ako to máte robiť. Diktujú vám, komu a čomu sa máte vyhýbať a s kým sa máte stýkať. Určujú, čo budete nosiť, ako budete vyzerať a kým vlastne budete. Je to, akoby ste boli hercami v divadle a vaše okolie režisérmi tejto manipulatívnej hry. Ušijú vám rolu na telo, avšak s tým rozdielom, že je na to vaše telo príliš úzka či široká a vy v nej vyzeráte ako strašidlo. No čo na tom, keď publikum je z vás a vašej role nadšené! Tak či onak si na ňu neskôr zvyknete, hoc už teraz viete, že ak sa jej ihneď nezbavíte, prischne vám naveky.
Keď sa pozriete do zrkadla, osobu stojacu pred vami nespoznávate a neviete si spomenúť, odkiaľ prišla. Možno sa vám nepáči, ako vyzerá a čo robí, no meniť ju nebudete. Zapadá do davu a ide ruka v ruke s najnovšími trendmi spoločnosti. A vy predsa nechcete byť čiernou ovcou v stáde tisícky bielych. Pokazilo by to celkový estetický dojem. Všakže? Tak budete mlčky a poslušne kráčať ďalej a v tichosti túžiť potom, aby vás ľudia videli takú/takého, aká/aký ste, nie takú/takého, akou/akým chcú, aby ste boli. 


Thursday, 5 January 2012

Inspiration for free.


Vždy ma fascinovali fotky. Rodinné, profesionálne, street style, beauty, čiernobiele, farebné, polaroidy. A najmä tie, ktoré majú dušu.

Tuesday, 3 January 2012

Niekde medzi ládovať a lafetou.


Všetky dobré (a možno aj zlé) deti navštívil na Vianoce Ježiško. Keďže som bola celý rok dobrá, pokorná, milá a poslušná, neobišiel ani mňa. 


Sunday, 1 January 2012

You never had it easy I know


Čo mi tento rok dal a čo mi vzal. Bilancia.
Zjedená čokoláda? 8259 kg.
Počet pádov na schodoch v opätkoch? 2. (Našťastie, žiadne trvalé následky.)
Niekoľko nových priateľov, ktorí mi radikálne zmenili život.
Desiatky starých priateľov, ktorý mi zmenili život (či už v pozitívnom alebo negatívnom pojímaní).
Preplakané noci/dni? XY (Naozaj sa mi to nechce počítať.)
Priania a sny? XXYY (Dvojnásobný počet tých sĺz.)
Kilá, ktoré potrebujem zhodiť? 5.
Počet vecí v šatníku? 4576. (Nepočítala som. Nemám prázdniny dva mesiace.)