ranné slnko a staré mesto.

Predstavujem vám najvyššie topánky v mojom šatníku. Ako tak na ne pozerám, rozmýšľam, či mám ešte právo nazývať ich topánkami, pretože mi príde príznačnejšie pomenovanie slovo "kopytá", no čert to ber. Keď som si ich v zime objednávala zo stránky New Look, boli na výber z dvoch farieb -vínovej a ťavej, so zlatým podpätkom. Na obrázku vyzerali perfektne. Nie príliš vysoké, nie príliš nízke, so skvelou platformou, ktorá výšku podpätku kvalitne zmierni. Oboje boli za rovnakú cenu a rovnako výhodné. Rozmýšľala som, že vezmem oboje, no keď som prehodnotila farebnú škálu, ktorú môj šatník pre obdobie jar/leto ponúka, vyhrali tieto. Predstavovala som si, ako sa budú ku všetkému hodiť, ako ich budem môcť kombinovať s čímkoľvek, na čo si len zmyslím, ako ich budem stále nosiť. Keď mi však prišiel balíček, moje predstavy a ilúzie veľmi rýchlo spľasli. (: 

Sú krásne, páčili sa mi na prvý pohľad, len sú nesmierne vysoké! Čakala som, že ten podpätok bude kvalitne vysoký, ale že to bude až taká "kvalita", s tým som nerátala. Tak ich nosiť stále teda nebudem. Takýto typ topánok je dobrý na GNO, keď celý večer presedíte s kamoškami pri drinku a vaša chôdza sa bude skladať dokopy z 20 krokov (10 do baru a 10 von z baru, na záchod by vám už počet krokov nevyšiel). Tiež sú dobré na fotenie, kde chcete ukazovať nohy a túžite ich mať až do neba. Potom by som si ich mohla obliecť ešte do kina, čo však opäť znamená celovečerné sedenie a tiež je tu jeden problém- ak by ste si chceli vyložiť nohy na sedadlo pred vami, ten, kto by sedel po blízku, by mohol utrpieť nepríjemný šok a pocit, že ho tými topánkami chcete zabiť. Apropo, tiež sú dobré na sebaobranu. Určite by ste nimi nemali problém niekomu vyškriabať oči. (Otázne je, či ešte stále hovoríme o sebaobrane.)

Ale aby som v nich chodila celý deň, zabehla High Heels Run či šoférovala, to asi veľmi nie. 

Nedajú sa kombinovať s čímkoľvek. Štýlovo spadajú do kategórie "pipka", "zlatokopka" a bohužiaľ i "cundra", preto musím byť obozretná a neskombinovať ich s niečím, čo je príliš provokatívne. Tiež nechcem vyzerať ako slečna, ktorej chýba už len striptérska tyč, preto radšej niečo elegantnejšie či casual.

Tento raz som zvolila jednoduchú bielu sukňu a peplum top, ktoré vcelku vyzerajú ako šaty. Oba kúsky sú z príjemného materiálu a veľmi príjemne sa nosia. 

Ak si kladiete otázku, či sako nosievam cez ramená aj normálne, tak áno, nosím. Je to praktickejšie, ako si ho pri nastupovaní a vystupovaní z auta stále obliekať a vyzliekať, pokiaľ je teplejšie, no sem-tam zafúka vetrík, zbytočne ma "neofúkne" a núti ma k správnemu držaniu tela, pretože musím dávať pozor, aby mi z ramien nespadlo. Vďaka tomu však chodím pekne vystretá a zbytočne pri chôdzi  "nemávam" rukami.

Inak, ten spomínaný High Heels Run sa bude konať 1.júna v Bratislave na promenáde pri Eurovea. Chystáte sa? Ja rozmýšľam, že by som sa na to aj dala. Myslím, že to bude veľká zábava a ak začnem trénovať už dnes (a možno aj v týchto topánkach), tak sa aj niečo podarí. :)

Adele-I'll Be Waiting (Sweet Lady Lollipop & Dave Goody cover)

Myslím, že nemám k tomu ani čo povedať. Sľubovala som vám to už dlho-predlho a konečne som sa opäť "rozhúpala". (Po viac ako roku. Poprosím potlesk.) Vďaka Dávidovi, ktorého môžete nájsť i na Youtube, budú covery a videá oveľa jednoduchšie, keďže si môžeme pieseň prispôsobiť podľa seba. Budem rada, ak to nebude len jednorázová záležitosť a "dáme to dokopy" odteraz častejšie. :)

Rady, pripomienky, čokoľvek, nechajte v komentároch. ;)

Mimochodom, situácia od minulého roku sa nezmenila. Stále platí toto:  Je to naozaj čudný pocit rozprávať sa s "foťákom". Skoro taký čudný, ako keď video točíte po 83-krát a stále je úplne hrôzostrašné-tu je problém, že to asi nebude videom, ale vašou osobnosťou-, okrem toho sa vám pri tom trasie hlas, približne 8-krát sa pomýlite alebo si následne pozriete natočené video a nemáte na ňom polovicu hlavy. Okrem toho je príliš veľké a príliš HD, tak vám ho žiaden program nechce zmenšiť a ani orezať. (Ak máte nejaký tip, kde orezať a zmenšiť MOV v HD, sem s ním.) 

:)

Adele-I'll Be Waiting (Sweet Lady Lollipop & Dave Goody cover) from Ivana Petrušová on Vimeo.

Love, peace and music Ivanka

Mladá skladá z úlomkov svet

Prvá láska je ten najkrajší gýč...

 Vraj to tak je. A viete čo? Ja si myslím, že nie len tak. Nejde len o prvú lásku. Každá láska je gýč. Ružový ako nebo pri západe slnka a lepkavý ako cukrová vata. 

Veci zvyknú strácať na význame. A asi ani nejde tak o tie veci, ako o ľudí, ktorí tieto veci tvoria či robia. Nie raz som sa presvedčila o tom, že to, čo platilo včera, dnes akosi zaostáva a zajtra upadne do zabudnutia. Postupom času sa ružové okuliare zošúchajú, lebo dnes to už nie je to, čo to bývalo včera. Viete, nálepka Made in China robí svoje. Aj tieto ružové okuliare pochádzajú z pásovej výroby, kde sa vyrábajú milióny ďalších, rovnako nekvalitných napodobenín dokonalého sveta s tenkou vrstvou ružovej navrchu. Predávajú sa v nevkusnej zlatej krabičke, ktorá má navodzovať čarovnú atmosféru a zároveň slúži ako očný klam. Láka ľudí do dokonalého sveta, ktorý vydrží večne. 

Ale ja už dnes viem, že ten sa nedá kúpiť. Ja to viem vlastne celý život, len z času na čas na to zabúdam.

Veď viete, ten dokonalý svet si musíte spraviť. A nikdy nie je neskoro zahodiť tie napodobeniny do koša a začať odznova bez nich...

Foto: Martin Krystynek

Kráska na fotkách: Bobinka

Love, peace and fashion Ivanka

halloween time.

Dnes sa konajú rôzne párty, večierky či oslavy. Strašidielka behajú po uliciach, niektorí sa zásobujú sladkosťami. Iní, napríklad ja, sú v pyžame a nemôžu sa dočkať postele....

My sme si svoju halloweensku party "odkrútili" už v sobotu. Napriek tomu, že väčšina ľudí kostýmy odignorovala, perfektne sme sa zabavili a tí, čo kostým mali, vyzerali bombovo! (Pozrite si album na FB, ak sa chcete inšpirovať. ;))

Spočiatku som mala také plány, že si dám na kostýme poriadne záležať, ale nakoniec to bolo len tak narýchlo, tak som šla za Minnie. Bodkované pančuchy, červené šaty a uši na hlavu...

Snáď to bude o rok kreatívnejšie.

Ak sa teda dnes niekam chystáte, prajem príjemnú zábavu. Ak nie, tak som rada, že v tom nie som sama. .)

najkrajšie chvíle.

Sú pocity, ktoré by sme najradšej hodili do ohňa a spálili. Na počesť ich zničenia by sme ešte predviedli nejaký ten obradný tanec a šťastní, vyrovnaní žili spokojne ďalej. Sú však aj také pocity, ktoré milujeme. Ktoré by sme najradšej prežívali dennodenne, minútu za minútou. Pre mňa je jeden z tých pocitov ten, keď stojím na javisku. 

Výstup číslo jeden, nazvime ho tanečný. Stojím v zákulisí, cítim chvenie v žalúdku, mám spotené ruky a roztrasené kolená. Pocity mne už 13 rokov známe. Posledné úpravy kostýmov, fixácia účesov sponkami a namáčanie si spodkov cvičiek do vody, aby sa tak nešmýkalo. Odhrniem záves, spravím prvé kroky na javisko, kde reflektory osvetľujú celý priestor, sála je plná ľudí, z ktorých vidím len obrysy, postavím sa na miesto a zo srdca mi spadne obrovský kameň. Sálou sa už nesú prvé tóny (mne už na nervy lezúcej) piesne a ja sa ponáram do pohybov. Ponáram sa do pohybov, ponáram sa do dôb, ponáram sa do spomienok, ktoré sa mi vynárajú v mysli, keď počujem pieseň. Dávam do toho všetko. Znejú posledné tóny, srdce mi bije ako o život, tep sa mi dvíha, no eufória z celého toho "cirkusu" mi nedovolí nič viac, ako len úsmev na záver a dobrý pocit zo seba samej. Odchádzam za závesy a utekám sa prezliecť. Už po ceste dole do šatní zhadzujem zo seba šaty a cvičky nechávam na schodoch. Hoc mám ešte nejaký ten čas, kým pôjdem spievať, chcem, aby bolo všetko pripravené v predstihu.

Výstup číslo dva, nazvime ho spevácky. Na ruke už mám napísaný text piesne (čo na tom, že som si ju napísala sama, nikdy predsa neviem, kedy mi vypadne slovíčko. :), na silónke očko z neustáleho behania po zákulisí, v ruke mikrofón, na ktorom sú mokré fľaky od mojich spotených rúk a v očiach očakávanie, ako to celé dopadne. Predsa, je to moja prvá skúsenosť so živou kapelou a moja prvá tvorba, ktorá sa bude verejne prezentovať. Než vstúpim na pódium, stihnem poutierať mikrofón do šiat (hanba mi). Tak teda idem na to. Ešte pohľad na chalanov za nástrojmi, výmena úsmevov a povzbudivých kývnutí hlavami. Raz, dva, tri....Už to ide. Scéna rovnaká ako pri tancovaní, len svetlá sú inej farby. "Strácam sa. V nás. V tmách, hlbinách, s láskou, či bez nej...." Akordy sa striedajú, pieseň naberá na obrátkach. Ani sa nenazdám a je po pesničke. Motýle v bruchu, citím sa ako zamilovaná školáčka (ups, ja sa tak cítiť nemusím. ja ňou totiž som.), potlesk a eufória.

To všetko milujem a chcela by som to robiť každý deň. <3

Tancujem 13 rok scénický tanec a spevu, spolu s hrou na gitare, sa aktívne venujem v SZUŠ Fantázia štvrtý rok.

Only yesterday was the time of our lives

Plesáš, plesám, plesáme. Na školskom plese, nie príliš spútaní spoločenskou etiketou (najmä čo sa týka oblečenia), do polnoci, vo štvrtok. To je také naše, bilingvalistické.

A ako bolo? "Megalomansky suprovo".

Aj napriek mojím obavám zo zlomenej nohy dopadol ten ples viac než úspešne. Samozrejme, na druhý deň sme síce vyzerali všetci akoby nás niekto zbil, ale to bola daň za to, že sme sa tak skvelo bavili. Tancovali sme, skákali sme, tancovali sme, spievali sme, tancovali sme, jedli sme, tancovali sme a fotili sa, samozrejme.

highway to hell+pasta na líci

Cez víkend sa chatovalo. A keď sa chatuje, tak poriadne. Tí, čo chatujú, vedia. Tí, čo nechatujú, si to určite vedia predstaviť, no nemajte príliš bujnú predstavivosť, sme bilingvalisti. 

Prebieha to nejako takto. Najskôr sa zoznámite s prostredím, rozdelíte si izby, čo je podľa mňa trošku zbytočné, vzhľadom na to, že aj tak sa budete zdržiavať všetci v jednej izbe (najlepšie v chlapčenskej, lebo tam môžete robiť "bordel" a nikto to nerieši. :D), hráte hry, dohadujete sa, kto bude variť (všetci sa "hlásia", takže to vezmete do vlastných rúk), jete (veľa a všetko), sánkujete sa, guľujete sa, pozeráte v noci na hviezdy, fotíte svojich polonahých spolužiakov, rozplývate sa nad svojimi polonahými spolužiakmi, modlíte sa (keďže je to chata na fare), tancujete, spievate, obdivujete vlasy svojich spolužiačiek, počúvate dobré pesničky, a veľa, veľa a ešte viacej sa rozprávate. A máte sa dobre. Pochopiteľne.

druhá strana mince.

Stmievalo sa, mňa bolelo hrdlo a hučalo mi v hlave. Vytiahla som gitaru, pero a papier a vzniklo toto. Moja prvotina. Možno sa dožijemete aj toho, že vám ju zaspievam.

Delíme si úlohy, určujeme strany,

nevidíme, že za všetko si môžeme sami.

Ďalej nechcem pokračovať, nemá to význam.

Nemám chuť s tebou diskutovať, odíď niekam inam.

Nechcem byť za feministku, ty to dobre vieš,

vzťah s tebou bol akoby spolu spávali dážďovka a jež.

Spravila som veľa hlúpych vecí,

no moja láska k tebe, to neboli len bezduché kecy.

Strácam sa v nás,

v tmách, hlbinách,

s láskou či bez nej,

sedíme v priepastiach ľútosti bezodnej.

Vraj nebo je primalé, 

tak poďme radšej dole,

v peklách je horúco,

dym tam stúpa hore.

Ani nie na ústa, ani nie na líce,

tvár moju si vzal do dlaní

a pošepkal slová klamlivé.

Povedal si: ľúbim ťa a ja som ti uverila,

teraz mám príležitosť jesť čokoládu na kilá.

Svet sa mi rúca, to je klasika.

Riešim všetko za horúca, k tomu som hanblivka.

WTF? (Where's the Food?)

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna škola. V tej škole boli deti. Pekné, múdre, poslušné, neposlušné, mladšie i staršie. Rovnako ako iné deti, nie príliš poctivo chodili do školy a tešili sa, že sa učia nové veci. Jedného dňa, ako už býva zvykom, sa staršie deti (my, tretiaci) rozhodli, že svojich mladších spolužiakov naučia, ako prežiť v kráľovstve zdanlivej oázy a pekného stredoškolského života. Jednoducho povedané, skazia prváčencom ich ilúzie o ničnerobení, chutných obedoch, milých učiteľoch a symbióze mladších a starších žiakov. Ako to urobili? Spravili imatrikuláciu, kde im všetko pekne vysvetlili a aby im nebolo ľúto, dali im splniť nejakú peknú úlohu. Po splnení úloh sa (takmer) všetci zabávali na bombastickej školskej diskotéke.

:* 

Témou imatrikulácie bol karneval. Po skončení "cechy" som sa prezliekla do šiat, lebo mi z tých topánok odpadávali nohy. Tancovali sme, smiali sme sa, zabávali sa - bolo nám fajn. Napiekla som koláč, ktorý (dúfam) všetkým chutil, stratila dve ceruzky na oči, tancovala bosá (celá ja) a ešte aj dnes, t.j. v pondelok ma bolia lýtka zo skákania na Loca People. 

(A na fotkách sú spolužiaci. Fotiek priamo z akcie mám viacej, ale ľudí, ktorí sú na nich, nepoznáte, takže zbytočne ich tu budem dávať. *-*)

Idée fixe

When I was younger, people told me that I shouldn´t expect too much from the life. Because then I could be disappointed. When I was younger, people told me that I shouldn´t speak with the fools. Because they could  hurt me. When I was younger, people told me that dreams come true, but we have to help them. But as we all know, children have their own world. They don´t believe the adults and walk their own path. And just so I am. A child who goes own way. I did not expect too much from life, but I have always believed that life has something hidden somewhere for me. And really, it has a little for me every single day. And I have never been disappointed. And I talk with the fools. Of course. Because every person is a little bit a fool. I know that anyone can hurt me. Even a person who I believe. But fools have often beautiful thoughts and pure hearts. I think it would be a sin not hear them and not to chat with them. And those dreams, so those come true. To me, to you, to them. To everyone. You just have to believe them.

-------------------------------------------

Keď som bola malá, ľudia mi vraveli, že nemám od života príliš očakávať. Vraj, aby som nebola sklamaná. Keď som bola malá, ľudia mi vraveli, že sa nemám rozprávať s bláznami. Vraj, aby mi neublížili. Keď som bola malá, ľudia mi vraveli, že sny sa plnia, ale treba im pomôcť. No ako všetci vieme, deti majú vlastný svet. Neveria dospelákom a kráčajú si vlastnou cestičkou. A presne taká som aj ja. Dieťa, ktoré si kráča svojou cestou. Hoc som od života neočakávala príliš veľa, vždy som verila, že pre mňa niekde niečo má. Vedzte, že pre mňa niečo mal a má každý deň. A nikdy som nebola sklamaná. Čo sa týka bláznov, rozprávam sa s nimi. Samozrejme. Veď bláznom je určitým spôsobom každý človek. Viem, že mi môže ktokoľvek ublížiť. Dokonca aj človek, ktorému verím. No blázni majú často krásne myšlienky a čisté srdcia. Myslím, že by bol hriech nevypočuť si ich a nedať sa s nimi do reči. A tie sny, tak tie sa plnia. Mne, vám, im. Každému. A vôbec im netreba pomáhať. Stačí, ak v nich veríme.  

Do raných detských čias mi pomáhajú vrátiť sa aj tieto červené členkové gumáky. Sú dievčenské a v kombinácii s mojím účesom tvoria dokonalý infantilný pár. K tomu pohodlné šaty z nekrčivého materiálu, kabát, na ktorý sa prilepia všetky vaše vypadnuté vlasy a pleteniny na ruky a nohy, pretože vo vzduchu je cítiť príchod zimy. 

(Podotýkam, že ten kabát je veľmi praktická vec. Najmä pre tých, čo by si chceli urobiť parochňu.)

Dohoda

We were on festival . We danced, swam, sang, met lots of friends, acquaintances or strangers, and everything was perfect. Thanks to my great friend Deniska who was with me. <3

 

 ------------------------------------------------------------------

Boli sme na Dohode. Užívali sme si, zatancovali sme si, okúpali sa, pár krát zviezli na tobogáne, zaspievali si, stretli kopu priateľov, známych či neznámych a mali pohodu. Ľudí bolo veľa a zo všetkých kútov Slovenska, kapeli nám hrali, Richard Müller bol perfektný, videli sme aj veci, ktoré sme vidieť nechceli a ktoré sme nečakali, že uvidíme (dôsledky nadmerného pitia alkoholu väčšiny prítomných, panie vo farebných županoch na letnom žúre, neskutočný bordel a kopu iných vecí). A bolo nám dobre. Mne a mojej skvelej priateľke Deniske.