Lebo takto baví ma to.

Odkedy som objavila stránky s oblečením ako Persunmall, nemôžem prísť na chuť veciam v našich obchodoch. Respektíve, nemôžem prísť na chuť veciam v popradských obchodoch. Dnes sme s maminou prešli Camaieu, H&M, Orsay a mali sme chuť plakať. Všade tmavé, neforemné veci, z podivuhodných materiálov, ktoré z vašej postavy urobia čosi neidentifikovateľné. Materiál, ktorý sa po dvoch praniach "zožmolí", roztiahne, farby vyblednú a vy to môžete hodiť na dno skrine či rovno do koša. Veľmi mi v kolekciách chýbajú výraznejšie farby ako zelená, oranžová či žltá a tiež netradičnejšie kúsky, ktoré sa dajú kombinovať s tými klasickými. 

Keď nazriem na stránku obchodu Persunmall, hneď mám krajší deň. Obrovský výber šiat a blúzok, nespočetné množstvo sukien a doplnkov. Vo farbách, aké si len zmyslím ,v strihoch, ktoré mi momentálne vyhovujú. Je síce pravda, že mnoho kúskov je dizajnom okopírovaných od módnych gigantov ako napríklad Zara, no priznám sa, veľmi ma to neirituje. Ak je daná vec pekná a dobre ušitá, prečo nie? Na stránke je poštovné zadarmo a s vecami, ktoré odtiaľ doma mám, som bola doteraz veľmi spokojná. Všetko prišlo starostlivo zabalené, pekne poskladané a čisté, balíček nebol nikdy poškodený a veci boli kvalitne ušité a sedeli mi. Ak si budete chcieť niečo objednávať, dávajte však pozor na veľkosť. Vždy si v popise oblečenia prečítajte rozmery, aby ste sa potom doma neprekvapili. 

 :)

Okrem toho by som vám rada predstavila ďalší produkt od AVON, ktorý som dostala na skúšku a následné zreferovanie vám. Ide o korekčný tónovací krém, známy pod menom CC Cream. Čo sa týka vizuálnej a praktickej stránky, môžete ho kúpiť v menšom praktickom balení čiernej lesklej farby, doplnenej ružovým pásikom, čím nie je obal nudný. je veľmi dobrého tvaru, pri vytláčaní tečie tak akurát a keď ho budete mať pomenej, dokážete vďaka tvaru obalu vytlačiť i posledné zbytky. Môžete ho dostať v piatich odtieňoch- mne prišli dva, v svetlom a tmavom. Je skvelé mať viac farieb, pretože si odtieň môžete korigovať podľa seba. Pokiaľ ste viac opálené, postačí vám nejaký tmavší. Ak však už trošku vyblednete, môžete si ich pokojne pred nanášaním zmiešať a docieliť tak svoj vysnívaný odtieň. Ja to robím rovnako. Momentálne mi to tak vyhovuje a viem s nimi docieliť prirodzený efekt. 

Čo sa týka schopností daného zázraku, je určený najmä na prekrytie farebných nedokonalostí pleti a drobných nedostatkov. Keďže nemám veľmi problematickú pleť, neviem vám zaručiť, či zvládne aj niečo "väčšie". No s drobnými pupienkami či farebnými rozdielmi pleti si poradí ľavou zadnou. Som veľmi spokojná. Čo som si však všimla, má tendenciu pleť robiť lesklou, preto budete musieť použiť viac púdru, ak vám odlesky vadia.

Majte pekný týždeň.

A ak budete mať chuť, určite si prečítajte článok o Twiins, ktoré sme s Martinom v Trenčíne fotili.

Instagram // Facebook

zastavte kolotoč, vystupujem.

Sukňa a pastelky, s ružovými okuliarmi na nose a včeličkami od doplnkových víl na ušiach. Uznávam, dnes sa to niekomu môže zdať príliš gýčové, príliš kolotočárske a príliš pastelové, je to však presne také, aké to mám rada. Dievčenské a jemné. Gýč uznávam a ak by bola vojna medzi gýčom a minimalizmom, bojovala by som za gýč. Už len z princípu. Lebo vďaka nemu je svet veselší, slnko jasnejšie a úsmev širší. Trochu nezmyslu obaleného v cukrovej poleve, ponorený do zlatých, ružových a modrých farieb.

Kolotoče milujem. Ak by som mohla, vyskúšala by som všetky na svete. Od labutiek, cez centrifúgu, až po streľbu zo vzduchovky. Kúpila by som si obrovskú ružovú cukrovú vatu a s macom, ktorého by som vyhrala v stánku, by som si hrdo kráčala pomedzi spleť farebných svetielok, vôní cukrovej vaty a zvukov z autodromu.

Pastelky sú super. Na jar či v lete, na tričku či na sukni. Vždy a všade. 

Dnes ma tlačí čas, povinnosti a dokonca i hlad. Preto iba v krátkosti.

Čo vy a gýč? Uznávate?

Čo sa týka toho hladu, keby som bola z Bratislavy, Košíc alebo Prešova, vyriešila by som ho viac než jednoducho. Klikla by som na Foodpanda.sk, objednala nejakú tú "papušku" a bolo by mi hej! Doteraz sme si objednávali zväčša iba pizzu či cestoviny, Foodpanda však ponúka i výber z reštaurácii, kde si vychutnáte Sushi, tradičnú slovenskú kuchyňu alebo rôzne dezerty. Takže či už máte chuť na halušky, alebo by ste si dali radšej Tuna Maki a nemáte čas, prípadne sa vám nechce kuchtiť, stačí pár kliknutí a za pár minút čaká pred vašimi dverami chutné jedlo bez toho, aby ste sa museli priveľmi namáhať.  "Povedzte nám, kde sa nachádzate a my Vám poskytneme zoznam tých najlepších reštaurácií vo Vašom okolí, z ktorých si môžete objednať."

Dokonca majú i aplikáciu do mobilu, takže ak náhodou vyhladnete na nejakej sobotňajšej "párty" (ozaj, nezabudnite v sobotu večer zhasnúť svetlá! Je medzinárodný deň zeme. (:), no prob, hladní dlho neostanete. 

Úprimne, dúfam, že sa projekt s týmto skvelým nápadom rozšíri i do ďalších miest. Uľahčí sa nám, príležitostným či aktívnym lenivcom, život. 

You want to ride my bicycle!

Posledné dva roky som našich otravovala s vetou: "Priala by som si (Chcela by som/Chcem - použitie slovies sa menilo v závislosti od počtu opakovaní vyslovenia tejto vety) bicykel." Keďže som bicykel vždy mala už od mala, nik sa nad tým nejako extra nepozastavoval. Na čo by mi predsa bol druhý bicykel, všakže?

Ale ja som nechcela len tak hocijaký. Netúžila som po bicykli s prehadzovačkou a odpružením, po horskom, krosovom či BMX bicykli. Netúžila som po čiernom, modrom či červenom bicykli so stojanom na fľašu a kapsičkou na cyklistické rukavice. "Na Sagana" sa hrám rada, ale na to mi stačí aj môj pôvodný čierno-červený (s prehadzovačkou, odpružením, stojanom na fľašu, bez kapsičky) bicykel, ktorý zvláda všetko, pokiaľ to kondične zvládam ja. (: Je síce hmotnostne trochu ťažší, no jazdí sa mi na ňom dobre.

Mojím snom bol mestský bicykel s krásnymi veľkými kolesami, koženou "sedánkou", zvončekom a riadidlami, na ktoré pohodlne pripevním košík, v ktorom budem môcť nosiť tulipány a môjho psa. (Ako z filmu, vážení!) Mal byť v jemnej dievčenskej farbe (biely, pastelovo ružový či modrý) a volala by som ho Lady. Lebo by ako Lady pôsobil, lebo by som na ňom ako Lady jazdila, lebo by možno prelomil L(ˇ)ady medzi verejnosťou a niekoho by som tým "nakopla" na kúpu podobného a nonšalantný cyklista v meste by už nebol fenoménom! Čo je, povedala by som, trochu zvláštne, lebo keď sa obzriete do okolitých krajín, či už Rakúsko, Nemecko, Poľsko či iná krajina, ľudia bicykle využívajú radi a často, pričom vôbec nie je zvláštne, ak vidíte na bicykli ženu v šatách a podpätkoch či pána v obleku a mokasínách, ako sa vezie do práce. U nás je to ešte stále v plienkach, no ja verím, že tento "trend" príde aj ku nám a ľudia si uvedomia, že bicykel je na pohyb v meste oveľa efektívnejšia, zdravšia a lacnejšia voľba. 

A tak sa mi pred týždňom splnil sen. Doteraz som na rôznych webstránkách nachádzala bicykle v cenovej hladine 350€+. Priznám sa, že táto cena sa mi zdala privysoká, vzhľadom na to, že v garážach našich prastarých a starých rodičov takéto bicykle zapadajú prachom, pričom by sa dali pokojne využiť. Stačí len trošku zručnosti so šrubkami, sprejom na kov a handričkou a bicykel je ako nový! (Mne táto zručnosť išla pri jeho rozmontovaní, no zmontovať sa mi ho už nepodarilo. (: ) Takže v mojom prípade bola nádejou už len hotová kúpa...

Na Insportline.sk som svoju Lady našla. Je to DHS Cruiser 2602, model 2013. Je v bielej farbe (predávajú ho aj v ružovej, no mne biely mi pasuje viac), má zvonček, koženú sedačku a riadidlá, nechýba mu stojan, ani "prďácke" blatníky a je vyrobený v Rumunsku! (Podporujem "domáci" trh.)

Hneď, ako sa oteplí (mám na mysli ešte stále chladné rána), na ňu vysadnem a hor sa do školy! Od nášho domu vo Svite do školy v Poprade je to asi 9km, čo sa vyrovná jednej menšej ceste medzi mestskými časťami vo väčších mestách, takže nič tragické a nezvládnuteľné aj napriek tomu, že bez prehadzovačky. Okrem toho, smerom tam to máme mierne dole kopcom, tak sa ráno nezapotím. Uznávam, cesta naspäť mi asi bude trvať dlhšie, no stojí mi to za to. Čo je naozaj skvelé, je fakt, že Svit je s Popradom veľmi dobre prepojený cez cyklistický chodník, ktorý pokračuje až cez centrum Popradu, tak nie je žiadny problém prepravovať sa cez Poprad na bicykli.

Okrem toho, že ušetrím benzín a prírodu, spravím niečo i pre svoje zdravie. Nemôžem sa dočkať!

A úprimne, dúfam, že sa na ňom budem premávať i od septembra v Bratislave.

Aký máte vzťah k bicyklom, či už horským alebo mestským, vy? 

Ozaj, ak by ste mali tip na nejaký štýlový košík na bicykel, dajte vedieť! (:

A ešte spomeniem, že som typovo podobný bicykel videla tento týždeň i v Exisporte, v pomerne dobrej cene, dokonca i s prúteným košíkom a prehadzovačkou, tak ak nad niečím podobným premýšľate, skočte sa pozrieť. 

buďte šťastní!

Dnes je výnimočný deň. Okrem toho, že dnešným dňom začína oficiálne jar, máme dnes možnosť i osláviť tú malú výhru líc, a totižto šťastie a úsmev. 20. marec je medzinárodný deň šťastia. Preto dúfam, že ste sa celý deň usmievali, že Vás niečo pekné či niekto milý potešil/o, že ste mali krásny slnečný deň ako my tuto pod Tatrami, že ste urobili niečo, čo urobilo šťastným niekoho iného a že vás za to karma spravodlivo pochváli. (:

Dnes mierne športovo, tak, ako som chodila i v Štrasburgu (a dokonca som dostala i pozvanie na drink od neznámeho francúzskeho mládenca- just made my day). Momentálne najobľúbenejšie tenisky, moje prvé biele nohavice po asi 5 rokoch, "kozmonautská" bunda a batoh na všetky múdre (či menej múdre) učebnice.

Čo sa týka nohavíc, dlho som pokukovala po nejakých jednoduchých bielych, ktoré by mi vyhovovali ako strihovo, tak aj materiálovo. Ako takmer vždy, nič nebolo vyhovujúce a tak som žila (a celkom spokojne) bez úzkych bielych nohavíc v skrini. Samozrejme, prežila som to, ale ich "objav" v novej kolekcii Manga (majú ich aj v tmavo modrej, červenej a čiernej) ma milo prekvapil a potešil. "Michelin" alebo aj "kozmonautické" bundy na zimu veľmi nemusím. Človek vo väčšine z nich vyzerá ako zápasník sumo (úplným vrcholom sú tie, ktoré majú v priereze tak 10 cm a patent do pása), čo je však ich výhodou, sú zväčša teplé. Avšak už nie je zima, tak sa týmito bundami týrať nemusíme. 

Sú tu jarné kolekcie a vo väčšine z nich i bundy podobné tým "Michelin". Na to, že sa mi tie zimné nepáčia, je celkom zvláštne, že jednu podobnú práve nosím a ešte ma aj chytila za srdce. Ide o to, že nie je hrubá (boli by ste zaiste prekvapení, aká je ľahučká), no zároveň zahreje, ak treba. Keď je zapnutá (čo na fotkách nie je bohužiaľ vidieť, nabudúce ju však zapnem :)), má veľmi pekný a ženský strih, mierne vypasovaný driek, tak v nej nevyzerám ako vo vrecku. 

Aký máte názor na takéto bundy vy? Máte nejakú podobnú?

Čo nosievate v chladnejšie jarné dni vy?

Možno si pamätáte na to, ako som spomínala balíček od spoločnosti AVON, ktorý mi vďaka našej spolupráci prišiel. Mala som možnosť vyskúšať vôňu Avon Femme. 

Konkrétne, ide o toaletný parfum v elegantnom a nevtieravom flakóne, ktorý padne akurát do ruky. "Vôňa v sebe spája iskrivú sviežosť lahodnej hrušky s bohatými kvetinovými tónmi magnólie a hrejivosťou jantárového dreva." Pre tých, ktorým takéto zloženie veľa nehovorí, resp. si mix týchto esencií nedokážu len tak predstaviť (ako napríklad ja), poviem, že vonia veľmi jemne, čisto, ako hovorieva moja mamina, "mydlovo". Je ľahučká, neudiera do nosa, mne osobne sa hodí k dievčenskejším, prípadne športovo-elegantným veciam. 

Mám dve skupiny vôní, ktoré obľubujem: 1. ťažšie a výrazné vône (Dior Poison, Thierry Mugler Alien, Armani Code, Armani Si), ktoré nosievam k outfitom, ako napríklad ten minulý, teda zväčša doplnené červenými perami a k večerným outfitom.

2. "letné" jemnejšie vône (Jil Sander Sun, Oriflame Pretty Swan, Gucci Eau De Parfum II, Fragonard Ile D'Amour, J. Del Pozo Halloween), ktoré mi pasujú k šatám a ľahučkým blúzkam.

A práve do druhej skupiny by som zaradila vôňu od Avonu. Páči sa nielen mne, ale aj priateľovi, čo je dobré znamenie, pretože ak s ním trávim veľa času, nechcem, aby ho z mojej vône rozbolela hlava. (: (Stačí, že ho rozbolí z môjho neustáleho rozprávania :D)

Celkovo vône zbožňujem. Mám ich doma asi trochu viac, než je zvyčajné, no každá a jedna vôňa sa mi spája s nejakou udalosťou, osobou či zážitkom a vždy si ňou rada pripomeniem nejaký pekný moment. Najväčším favoritom je však Sun od Jil Sander a Armani Code.

Aká je vaša? :)

miluj sa (možno aj ironicky).

Dnes nebudem písať ja. Rada by som tu publikovala časť článku, ktorý napísal ešte v roku 2009 Hirax na svoj blog (kde okrem iného nájdete i kapitoly z jeho kníh). Raz, keď som na blogu poznamenala, že rada čítam knihy od Hiraxa a Matkina, pár z vás zareagovalo s tým, že nie sú "ozajstnými autormi" a ich knihy sa nedajú nazývať literatúrou. Myslím, že v tomto smere má každý svoju pravdu. (: Na knihách (a vlastne na všetkom, kde je možnosť výberu) je super, že každý z nás si vie nájsť "to svoje" a vytvoriť si k tomu určitý vzťah. Za seba hovorím, že sú mi títo dvaja autori viac než sympatickí a pri ich knihách si veľmi dobre oddýchnem. Samozrejme, je aj mnoho iných, ktorých obľubujem (Miroslav Válek ma "drží" už viac než dva roky), no pre mňa osobne je táto dvojica jedna z "naj". Koho obľubujete Vy? Máte nejaké tipy, do koho sa "zakúsnuť"?

"Odpustite a prestaňte sa trestať. Sú to choré pravidlá, ktoré do vás zapísala spoločnosť či cirkev. Každý z nás dennodenne činí množstvo prešľapov, lebo tak to cíti zažiť naše podvedomie, ktoré sa túži vyvíjať. Nik nečiní hriech, nikto neubližuje, všetci sme jeden druhému učiteľmi. V pokoji sa porozprávajte sami so sebou, začnite sa milovať.

Keď sa niekoho spýtam, či sa prijal, vehementne a rýchlo odpovedá, že áno. Tak sa pýtam ďalej, hlavne žien - či sa vedia vyzliecť donaha, postaviť pred zrkadlo a úprimne si povedať: Som nádherná a neobyčajná žena! Milujem sa! Na toto sa mi väčšinou dostáva ako odpovedi smiech a protiotázka, či mi nej.be. Áno, j.be mi. A ako mi začalo, odvtedy som šťastný.

Na záver opäť zo života: „Hirax, ako dlho vydrží človek v pohode, keď mu chýba láska? Som v podstate optimistka s mottom: Všetko je tak ako ma byť. Ale v poslednej dobe som nesvoja a ťažšie sa teším zo života..." Presne takto dochádza para ľuďom, ktorí spoliehajú na dodávku lásky od partnera, rodičov, blízkych. Staňte sa sebestačnými. Nespoliehajte na majetky, slávu, uznania, lásku od druhých. Neposielajte lásku Bohu. Veď on čaká len na to, kedy sami objavíme svoju božskú podstatu, ktorú nám dal do vienka. Chopte sa čakana a vyhĺbte studňu lásky v sebe samom. Verte mi, oplatí sa..."

Viac na: http://baricak.blog.sme.sk/c/208552/Chcete-byt-stastnymi-Prijmite-sa.html#ixzz2wLXf2zlB

teniskovo.

Neumrela som. Žijem. Len som mala pauzu od každodenného života.

Ako som vám minulý týždeň avizovala, bola som na výlete v Strasbourgu. Poviem vám, prekrásne mesto! Ani príliš veľké, ani malé, s čarovnou architektúrou, nádherným centrom, s mnohými obchodmi, o akých sa nám tu doma ani nesnívalo, sympatickými ľuďmi a možnosťou dorozumieť sa francúzsky i nemecky (a samozrejme anglicky). Navštívili sme Európsky Parlament, plavili sme sa loďou po rieke, navštívili katedrálu Notre Dame a mnoho iných zaujímavých miest. Priznám sa, že som neočakávala, že ma "nejaký" Strasbourg tak očarí. Bola som veľmi príjemne prekvapená a potešená, že návšteva mesta moje "predsudky" zničila. Do minulého týždňa, prvé, čo mi napadlo pri slove Francúzsko, bolo mesto Paríž. Odteraz sa však tieto dve, síce úplne rozličné mestá, no rovnako nádherné, budú o post "môjho mesta" pravdepodobne biť. Vedela by som si tam predstaviť život. (:

Počas môjho výletu ma premiérovo sprevádzali nové tenisky. 

Ako ste si už poniektorí určite všimli aj na iných blogoch či dokonca v samotných uliciach (aké šokujúce! :D), teniskový trend sa "šíri ako cholera". Nosia ich dievčatá, nosia ich chlapci, nosia ich dámy či páni. Zväčša New Balance alebo Nike Air Max (ak si o nich vyhľadáte pár info cez Wikipediu, nebudete veriť vlastným očiam, koľko rôznych modelov od roku 1987 vyrobili.) Ani mňa tento "teniskový" trend neobišiel. Už pár rokov nedám dopustiť na klasické členkové či nízke Conversky (vlastním jednoduché biele, čierne s ružovými guľôčkami na jazyku a denimovo modré s kvietkami), no toho roku ma očarila značka Nike a ich tenisky z kolekcie Free. Viem, že sú prvotne určené na beh, no vôbec mi to nerobí vrásky na čele, ak ich nosím i bežne. Sú veľmi pohodlné a mohla by som v nich chodiť celé dni bez prezutia sa. 

Keď ocino pred pár týždňami cestoval do USA, dostal za úlohu kúpiť mi ich. U nás som ich v tom čase nikde nevidela a po porovnaní cien iných modelov od Nike cez internetové stránky u nás a v Amerike, som prišla na to, že ich kúpa sa omnoho viac oplatí tam. Napísala som mu tri farby, z ktorých mal vyberať (ružové, modré a malinové) a tešila som sa, kedy ich obujem! Keď ich však kupoval, telefonoval mi so slovami, že on mi modré ani ružové nekúpi, pretože sú príliš "suché" a nevýrazné! Reku, on mi vyberie sám. Keď som sa ho večer pýtala, akú farbu vybral, takmer som odpadla. Oranžovú! Moja prvá reakcia bola nasledovná: oči mi od údivu a prekvapenia takmer vypadli z jamôk, chytala som sa za hlavu, nenachádzala som slov. Kto by už len chcel oranžové tenisky?!

Paniku som však robila priskoro. Keď sa vrátil a vybalil ich z kufra, nemohla som sa na nich vynadívať. Nie sú oranžové, ale lososové (všetkým chlapom povinne by som kúpila knihu o farbách, aby nerobili zbytočný brucho- a hlavobôl). Ich farba je nesmierne zaujímavá a priťahuje pohľady (o čom som sa presvedčila i v Strasbourgu), sú ľahučké ako pierko (ten, kto ich nedržal aspoň raz v živote v rukách, si bude ťukať na čelo, ale sú asi také "ťažké" ako prázdna krabica od džúsu) a prepracované do detailov. Sú ženské a nevyzerám v nich, akoby som si ich požičala od ocina.

Priznám sa, Air Max ani New Balance ma za srdce nechytili. Zlé nie sú, na trhu je mnoho krásnych modelov a prevedení, no prvé spomínané sa mi zdajú pre nežnejšie pohlavie príliš "chalanské" (ale ak sa vám páčia, smelo do toho/nich!) a New Balance...Tak tým som ešte na chuť neprišla.

Nosíte tenisky radi? Ktoré sa vám "rátajú" najviac?

Na teniskách je skvelé, že pasujú ku všetkému. K teplákom, šatám, legínam i šortkám. Dajú sa kombinovať na 1000 spôsobov a stále to ešte nebude dosť! 

Dnes v športovejšej verzii, s nepriesvitnými legínami od Selecta Fashion a jednoduchým topom z Persunmall.

Niekedy nabudúce aj s teplákmi či športovo-elegantným zladením

(:

Majte pekný víkend.

jarná nuda (a.k.a. spring nude).

Píšem od jazera hrochov  Wolfganga (Salzkammergut, St. Gilgen, Rakúsko). Užívam či "užívam" si tu jarné prázdniny a je mi tu fajn. Pôvodný zámer bol "lyžujeme celý týždeň, až nám nohy odpadnú", no akosi stále platí staré známe heslo: Človek mieni, pán Boh mení, tak nám to celkom nevychádza. Miesto celotýždňovej lyžovačky robíme všetko iné, len nie to, čo sme chceli. Keďže sa v nedeľu lyžovať kvôli počasiu nedalo, rozhodli sme sa pre wellness. (Pokiaľ by som to mala porovnať s našimi, ako napríklad Grand Hotel Praha vo Tatranskej Lomnici či Hotelom Permon na Podbánskom, možno by tie "naše" boli na tom i lepšie. Musím podotknúť, že to naše slovenské sťažovanie sa na úroveň služieb v našich domácich hoteloch a pod., absolútne nie je na mieste a pochádza asi z úst sťažovateľov, ktorí wellness nevideli ani len na obrázku, nieto ho ešte okúsili na vlastnej koži.) Bolo tam naozaj krásne, všetko čistučké, príjemný personál a bazén priamo na jazere ako bonus, no to, čo som u nás doteraz zažila, malo pre mňa väčší "wow" efekt. (Možno sa do toho pletie i nejaká tá národná hrdosť či čo, ale aj tak.) Včera sme si predsa len dali trochu "do tela" na svahoch Dachsteinu (Lyžovačka na jedničku! Keby sa spojili rakúske svahy a slovenské wellness, to by len bola lahoda. :D), no slnko vydržalo ani nie do poobedia, tak sme dnes museli opäť zmeniť plány a vymyslieť náhradu. Preto sme sa dnes prechádzali Salzburgom, ochutnávali vynikajúce koláčiky z miestnych cukrární a navštívili i pár obchodov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni...

Musím však povedať, je tu naozaj krásne. Príroda, architektúra i obchodíky, k tomu skvelá lyžovačka a chutné jedlo. Pokiaľ ste niekedy rozmýšľali nad menším/väčším výletom, vrelo odporúčam. 

Školopovinní, kde ste trávili/trávite prázdniny vy? (:

Fotky sú z piatkového poobedia. Pohodlný a jednoduchý outfit do mesta, na nákupy či do školy. Mäkkučké lodičky v neutrálnej farbe, obľúbené tričko a BF džínsy. Jedinou nevýhodou je, že i najmenšie číslo nohavíc mi bolo v páse/bokoch trochu široké, tak nesedia "ako riť na šerbeľ", no priznám sa, pri tomto type nohavíc je mi to ukradnuté.  

Momentálne nosím miesto lodičiek "snehule" a sako som vymenila za športovú bundu. Pripájam i bonusovú "mimozemšťanovskú" fotku s úsmevom na prvú polovicu záberu a helmou na druhú.

Šťastné "blogoniny"!

Ubehli štyri roky. Štyri roky odo dňa, kedy som sa "vrhla" do blogovacích vĺn a dúfala, že ma niekde strhne prúd a ja sa ním nechám unášať. Štyri roky odo dňa, kedy som si myslela, že som zjedla všetku múdrosť sveta a písať si blog je "malina". Štyri roky odo dňa, kedy som v hlave mala skreslenú predstavu o všetkom, vrátane blogového sveta, móde a najmä svojej osoby. Obhliadnem sa dozadu a vidím, ako veľa sa toho zmenilo. Ako som vyrástla a "vyrástla". 

Chcela by som tvrdiť, že som vtedy v tých vlnách nevedela plávať, no hodiť sa do nich bolo moje rozhodnutie, takže jediné, čo mi ostávalo, bolo naučiť sa, ako sa v týchto vlnách pohybovať. Chcela by som tvrdiť, že som bola naivná a detinská, no použiť minulý čas by bolo v mojom veku trochu smiešne, keďže sa tomu nevyhnem ani dnes. Chcela by som tvrdiť, že som sa na ten prúd vykašľala a idem si svojím vlastným, no vždy sa nájde niekto/niečo, čo vás chtiac či nechtiac ovplyvní (v názoroch, štýle, správaní alebo výzore), takže z času na čas som i ja súčasťou nejakého toho prúdu. Chcela by som tvrdiť, že dnes som múdrejšia a mám o všetkom jasnú predstavu, no viem, že sa budem učiť celý život a jasné predstavy budem mať tak maximálne o tom, aký koláč si doma v nedeľu upečieme. 

Na druhej strane, aj napriek tomu, že (zatiaľ) nie som a nebudem tá najmúdrejšia, najkrajšia, najdokonalejšia osoba na svete, veľa som sa už naučila a blog mi veľmi veľa dal.

Množstvo spoluprác, dobrých priateľov a skúseností.

Najväčšie ďakujem patrí mojej mamine, ktorá to už štvrtý rok všetko statočne znáša, ráno sa (kyslo či nadšene) tvári, keď vidí, čo mám oblečené, ktorá mi pomáha a podporuje ma, ktorá sa so mnou teší a keď potrebujem, behá na poštu po balíčky, ktorá je ochotná obetovať kúsky svojho šatníka v môj prospech a najmä obrovitánske ďakujem jej patrí za to, že je taká skvelá, aká je.

Blog a ja by sme dnes neboli tam, kde sme (a verte mi, že to nie sú len frázy a prázdne reči), ak by nebolo Martina a Bobinky, ktorá ma s Martinom pred rokom aj čosi zoznámila.Martin, človek, vďaka ktorému mám vždy perfektné fotky, ktorý vie vždy všetko vybaviť, je za každú srandu. Človek, ktorý ma zoznámil s mnohými inými ľuďmi, ktorí mi "predali" svoje know-how, aké by som nikde inde nemala šancu získať a ktorí sa stali mojimi dobrými priateľmi. (Najmä Paťka!) Ďakujem Vám za všetko!

Tiež ďakujem môjmu priateľovi, Petríkovi, ktorý ma akceptuje aj so všetkými mojimi mašľami, baletkovskými sukňami, tonou kabeliek a miliónom náušníc. 

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorý môj blog (i šatník, a.k.a Johnny The Wardrobe - jeho staršia foto tu) z hľadiska dlhodobej či jednorázovej spolupráce v uplynulom roku podporili. Čačky.sk, Avon, Rimmel, Selecta Fashion, Naničvlasy.sk, Asus, Philips, Ariel, Budstylova.sk, Chicnova, Persunmall, Zunique, Lara Bags či iní. 

 Mám za sebou štvrtý rok. Štvrtý rok topánok, kabeliek, šiat, klobúkov, nohavíc, blúzok, svetrov, kabátov, doplnkov, rukavíc, šálov, sukní, búnd, sák. Štvrtý rok úsmevov, vážnych výrazov, ksichtíkov, vyplazených jazykov, našpúlených úst, pusiniek a "mračkov". Štvrtý rok myšlienkových pochodov, básničiek, textov, úvah, vypisovania sa, padania kameňov zo srdca, povrchných rečí, úprimných rečí a komentárov. Štvrtý rok fotení, nápadov, tvorenia. Štvrtý rok lásky, vášne, bláznovstva, priateľstva, vďačnosti a dobrodružstva. Štvrtý rok s Vami!
Práve Vy ste tí, ktorí mi najviac pomáhajú (aj keď o tom často krát neviete), ktorí ma posúvajú vpred, ktorí mi v správach či e-mailoch dodávajú silu a ukazujú mi, že si blogom nehádžem len hrach o stenu, ale dokážem svojou (našou) prácou i niekoho inšpirovať.Ďakujem, že ste.

A som šťastná, že ma sledujte aj na Facebook-u a Instagrame!

Ste zlatíčka.

Na záver by som len doplnila, že blog je žrút času. Kto to neskúsil, nemá ani tušenia, kto bloguje, vie, o čom hovorím. Často krát čitateľ vidí už len výsledok niekoľkohodinovej driny. Pre niekoho povrchný výstrelok, pre iného inšpirácia, pre ďalšieho celý život. 

Aj napriek tomu, že to nie je vždy ľahké, užívam si to! Blog sa stal súčasťou môjho života a neviem si bez neho predstaviť život. Pokiaľ nad blogom rozmýšľate, smelo do toho! Nikdy neviete, v čom vám pomôže a kam vás posunie (:

Veľa šťastia! Vo všetkom, čo si zaumienite. 

volá sa to láska.

Na svete sú veci, o ktorých nepremýšľame. Nepremýšľame, lebo nemusíme a nechceme. 

Hovorí sa, že láska dokáže ľudí zmeniť. Zmenila ma? Je niečo pravdy na tom, čo sa hovorí? Nepremýšľam o tom. Je to tak, ako to je a som spokojná. 

Som spokojná, som šťastná, veľa sa usmievam, veľa toho stíham, stále sa smejem, užívam si, možno niekedy nosím ružové okuliare, no neprekáža mi to. 

Keď som bola menšia, niekedy sa ma ľudia pýtali, čím by som bola, ak by som sa ešte raz narodila.  Už si nespomínam, čo som vtedy odpovedala. Určite to bolo niečo úsmevné, tak, ako to vedia len deti. 

No presne viem, čo by som odpovedala, ak by ste sa ma na to opýtali dnes. Bola by som slonom. 

Kvôli jeho osobnosti. Kvôli jeho cíteniu. Kvôli jeho láske. 

Tak obrovské a tak nežné zviera! Na pohľad hrozivé, avšak mierumilovné a neškodné. S hlbokými citmi a vernosťou na celý život. Kiežby boli ľudia ako slony...

 Milovali by jeden druhého, doživotne a neskonale. Na to, aby ukázali jeden druhému lásku, by nepotrebovali srdcervúce vyznania na billboardoch, ani drahé dary. Stačilo by im, že majú jeden druhého, túlili sa k sebe a navzájom sa chránili.

Raz budem slonom. A možno to stihnem ešte v tomto živote...

Ružová a sivá, vlasy "prilepené" k hlave, príjemné ráno či poobedie a vytuningované náušnice z Čačky.sk. Aj taký bol piatok.

pierka a baletky.

Sú chvíle, na ktoré spomínam radšej, než na iné. Niežeby som nerada spomínala na všetko, čo bolo, no niekedy sa zvykne objaviť niečo, čo zbytočne nasype soľ do starých rán. Preto si radšej pripomínam to úsmevné, to hrejivé, to krásne.

 Sú ľudia, ktorých stretávam radšej, než iných. Niežeby som niekoho vo svojom okolí nemala rada, no sú ľudia, ktorí nemajú radi mňa a pozerať sa na to, ako veľmi znechutene sa bezdôvodne tvária, keď ma vidia, mi len zbytočne odoberajú energiu. Preto sa radšej usmievam na tých, ktorí mi vnášajú do života šťastie a slnečné lúče aj v časoch, kedy nebesá plačú.

 Sú skutky, ktoré si vážim viac, než iné. Niežeby som nebola vďačná za to, čo pre mňa ľudia robia, práve naopak, no niekedy sú tie skutky viac na škodu, než na osoh, i keď tak myslené byť nemusia. 

Sú lásky, z ktorých sa mi nerobia také vrásky, než z iných. Niežeby tých lások bolo nejako extra veľa, no je ich pár, o ktorých niekedy pochybujem. Láska k jedlu (najmä v časoch, kedy obchádzam zrkadlo), láska k Emme a Teovi (náš psík a kocúr, ktorý to sem-tam von nestihnú a potom to musím utierať), láska k poriadku (najmä teraz, keď nemám času nazvyš a v mojej izbe to vyzerá ako na území Bermudského trojuholníka- tu sa niečo stratí, tu sa niečo zázračne objaví, tu už niečo nikdy nenájdem) či láska k učeniu (v tomto prípade žartujem, keďže táto láska už vyprchala pár rokov dozadu).

Sú veci, ktoré mi k srdcu prirástli viac, než iné. 

Medzi ne patrí i táto sukňa. Šili sme ju, keďže som takú nikde nevedela zohnať a nemôžem sa jej "nabažiť". Na jar, v lete, počas jesene či v snehu, nikdy ma nesklame. Je dievčenská, no zároveň taká "lady", cítim sa v nej ako princezná, no zároveň akoby som práve ušla z nášho tanečného vystúpenia. Priznám sa však, že do mojej bežnej módy rada prenášam prvky aktivít, ktorým sa vo voľnom čase venujem, či už z tanca alebo nejakých športov, takže s tým pocitom nemám najmenší problém. Tentokrát som sukňu doplnila tmavomodrým sakom, ktoré je prešívané trblietavými nitkami (čo na fotke bohužiaľ nie je veľmi vidieť), ktoré veľmi jemne dopĺňajú už výraznejšie trblietky na topánkach. Čo si však môžete všimnúť je skutočnosť, že tie najsupertopánkytejtozimy sa mi lámu. Nie je to však z chôdze, ale zo šoférovania, takže ak ich máte doma a nie ste šofér, pravdepodobne vás tento problém netrápi. Ja to nejako prežijem aj takto. 

Majte krásny týždeň, bez vrások a plný úsmevov! 

pierka, kožušinky a iné chlpatinky.

Kožušinové vesty sú za posledný rok moje najväčšie vášne (spolu s tými sukničkami, z ktorých jednu ste mohli vidieť v minulom príspevku). To už som vám raz/neraz spomínala. Teraz sa však k tomu pripájajú i tieto nové topánky za šialenú cenu. Pôvodne stáli 50€, no kúpila som ich v zľave za 15€, tak si viete predstaviť, ako som skákala od radosti. Už dlho som po nich pokukovala (konkrétne odvtedy, kedy prišli do obchodov), ich cena sa mi však zdala prehnaná. No šťastie sa na mňa nakoniec usmialo (asi odškodné za tú nemeckú maturitu z matiky s príkladmi sodpornýmiparametramiktoréuždúfamnikdyvživoteneuvidím) a predposledný pár týchto krások na mňa čakal v predajni. Majú krásny tvar (čo by som pred 3 či 4 rokmi asi nepovedala, keďže som k špicatým topánkam mala obrovský odpor; našťastie som z tohto vrtochu vyrástla- ako z mnohých iných a ich nosenie si dnes už užívam), dobre kombinovateľnú farbu a nápaditý "detail" zo zadnej strany v podobe trblietok. Práve vďaka nim dostávajú outfity úplne iný rozmer.

Vestu ste už v kombinácii s týmito džínsami mohli vidieť začiatkom roka, no teraz som ju nepotrebovala zapínať, čím ich kombinácia vyzerá trochu inak. Síce som si obula opäť členkové topánky, ktoré boli v danej kombinácii kritizované (mimochodom, naozaj úprimne ďakujem za tú kritiku, vôbec by som si neuvedomila, že to ukázalo tak, ako to ukázalo, tiež za spôsob, akým bola napísaná, pretože do budúcna si ju určite zapamätám!), no teraz som zvolila o niečo iný tvar, ktorý chodidlo naopak jemne predĺži a nohy neskráti, tak je to (dúfam) lepšie. 

Čo sa týka farby džínsov, zvolila som svetlé. Skúšala som k tomu i čierne nohavice či tmavé rifle, no vôbec mi to farebne nesedelo. Pokiaľ by som mala doma svetlo ružové nohavice, tak zvolím tie. (Ak by ste sa náhodou inšpirovali a máte doma ružové, tak to skúste s nimi.) Bohužiaľ však nemám (přikoupíme), tak i svetlé rifle musia stačiť. 

Čo je vašou najväčšou vášňou za posledné obdobie?

A máte doma farebné rifle/nohavice? Ak by ste mali nejaké typy, kde kúpiť, sem s nimi! 

cukrová vata.

Keď som videla v balíčku od Čačky.sk tieto náušnice, roztopilo sa mi srdce. Jemné a dievčenské, pastelových farieb, dokonalé v každom detaile! Sú to najkrajšie, čo sa mi za posledné týždne dostalo do rúk. Už na prvý pohľad som si ich obľúbila, pretože tak, ako sú jemné, sú zároveň i výrazné. Upútajú pozornosť bez toho, aby som sa o to snažila a sú maximálne variabilné. Ak ich skombinujem s výraznejším outiftom, perfektne ho doplnia, ak si oblečiem niečo jednoduché, zaručia, že outfit bude síce jednoduchý, no rozhodne nie obyčajný.

Celkovo, náušnice, náhrdelníky či čelenky mám veľmi rada a som názoru, že vedia outfit nielen doplniť, no môžu byť i jeho "nosníkom". Všetky kúsky, ktoré sú nejakým spôsobom iné, výraznejšie či neobyčajné, tie je môžem! Samozrejme, také tie "základné" doplnky typu hodinky, perlové náušničky či strieborný prstienok, tie majú tiež svoje čaro a musím povedať, že pre mňa osobne sa zväčša viažu s nejakou spomienkou či s človekom, od ktorého danú vec mám, preto majú pre mňa asi vyššiu citovú hodnotu.

Sukňu už poznáte. Resp. poznáte, ale nie tak úplne. Mám ružovú, malinovú a teraz mi do zbierky pribudla táto. To, že ich zbožňujem, ste už asi pochopili, vzhľadom na ich počet. (Kto si kúpi tri sukne toho istého strihu? No predsa ja! A ešte som neskončila...*-*) Nielenže sa veľmi dobre kombinujú s čímkoľvek, ich nosenie je viac než čarovné. Cítim sa ako princezná, je úžasne nadýchaná, točí sa "ostošesť" a nedokážem z nej spustiť oči. Už sa teším, ako ich všetky tri budem cez leto striedať napríklad aj v takejto kombinácii.

Pokiaľ by ste boli zvedaví, čo mám obuté, tak by som sa mala tváriť, že zvedaví nie ste a neodpovedať vám. No musím sa s vami podeliť o tento super pohodlný výmysel! Sú to, prosím pekne, jazdecké čižmy.  Nič pohodlnejšie, teplejšie a nepremokavejšie som na nohách doteraz nemala. Pochodila som v nich pred dvoma týždňami "celú" Bratislavu a vôbec ma neboleli nohy, čo sa mi stáva veľmi často (to bolenie nôh, myslím :)). Nepremoknú ani v mláke z kategórie "premočímtiajnechtynanohách" a keď bolo vonku zimnô, moje pršteky žiaden chlad necítili. A ak budem mať chuť, navlečiem si na nich čepsy a budem z nich mať "akožeoriginálčižmy". A keď ich okopem, čo sa mne stáva pomerne často, lebo som čaptoška, budem ich nosiť na kone.

Ako cukrová vata, ktorá sa lepí na prsty a rozčuluje vás, je príliš sladká a ružová, tak môže na vás dnes pôsobiť dnešný outfit. No (takmer) všetci predsa máme radi cukrovú vatu, i keď si to niekedy nepriznáme.

len v krátkosti.

Poznáte ten pocit, keď viete, že máte všetko, čo ste kedy chceli mať, a aj napriek tomu cítite, akoby vám niečo chýbalo? Akoby miniatúrny kúsok puzzle, ktorý neviete nájsť ani po hľadaní v tých najtemnejších zákutiach.  Povedala by som, do čerta s takýmito pocitmi! Nevšímajte si ich. Radšej sa tešte zo života, užívajte si, milujte a "náviďte". Žijeme predsa len raz a najmä maličkosti nám robia svet krásnym. Tak si ich začnite konečne všímať.

.)

Dnes je to na "dámu". Koniec koncov, tak sa cítim najlepšie. Dievčenské šaty, do vlasov perličky a úsmev k tomu. Nič viac mi k šťastiu nechýba. 

hey, i found your nose. it was in my business again.

Celý život, už od mala, som mala krátke či polodlhé vlasy. V škôlkarskom veku moja mamina podliehala trendu "fontánka", neskôr presedlala na 5 rovnakých pramienkov zopnutých štipcami, pri nástupe do školy som mala zapletaný cop. Klasické "konské chvosty", zapletané vrkoče, dva copy á la Pippi, francúzske vrkoče, účesy, ktoré na sprevádzali celým prvým stupňom základnej školy. Potom prišlo obdobie "vzdoru" a túžby po zmenách. Dala som si ostrihať ofinu, pričom na temene hlavy som mala krátke ostrihané vlasy, čo nápadne pripomínalo vrabca. Vlasy neskôr dorástli a keďže to opäť raz chcelo zmenu, vyhrala rovná ofina! To, že sa mi vtedy vlasy točili a vlnili, ma vtedy veľmi netrápilo. Hlavné bolo, že som mala ofinu!!! (Časy to však boli dobré.) V tom čase som mala aj po prvý krát nafarbené vlasy. Potom sa skracovalo, vlasy dorastali, prišla fáza "užsavživotenedámostrihať", neskôr, aby sme náhodou túto fázu nezažívali do konca života, som sa znovu dala ostrihať a tak sa to točilo stále dookola.

Vlasy mi dlhšie ako po lopatky nikdy nedokázali narásť, pretože neboli a ani nie sú na to stavané. Takže sa musím uspokojiť s tým, čo mám a využívať to vo svoj prospech, ako najlepšie viem.

Čo je však super, dnes je už nespočetné množstvo možností, ako sa vlasy dajú upravovať, strihať, žehliť, natáčať, česať a "dopĺňať" tak, aby sme boli spokojné.

V rámci spolupráce s firmou Nanicvlasy.sk, ktorá ponúka rôzne druhy clip-in príčeskov, si môžem raz za čas plniť sen a vyskúšať si, ako sa cítia slečny s dlhými vlasmi (a že vám tie vlasiská závidím!).

Moje príčesky mi farebne sadli dokonale. Ich aplikáciu som zvládla za pár minút a na hlave mi bez pohnutia vydržali celý deň. Kvalitou sú perfektné a už teraz viem, že som sa do nich zamilovala!

Okrem toho, že som sa stala hrdou majiteľkou dlhých vlasov, budem na blog stránky Naničvlasy.sk písať i nejaké tie príspevky. Už v najbližších dňoch si budete môcť prečítať prvý úvodný článok, v ktorom sa dozviete, čo (ne)podstatné sa budete môcť vďaka mne naučiť. Pokiaľ sa chytáte za hlavu s myšlienkou: "No čo už len nám môže tá nádhera poradiť!", pokojne sa chytajte. Ale myslím, že je pár vecí, s ktorými by som vám mohla ohľadom vlasov poradiť. Mamina pracuje pre firmu, ktorá zabezpečuje predaj a distribúciu značiek Redken, Matrix a L'Oréal do profesionálnych kaderníckych salónov, takže k nejakým tým informáciám a najkvalitnejším produktom ohľadom starostlivosti o vlasy prístup mám, takže keep calm. :) (Keby som chcela, tak by som tiež mohla mať vlasy ako z reklamy, ale keďže som lenivec a nechce sa mi tráviť nad tým čas, tak sú nanič.)

Čo povedať k outfitu? Že "allinblack" sa na blogu často neobjavuje, tak to môže byť pre niekoho nezvyk. Ale celočierne outfity nosievam. Najmä v zime. V čase, kedy sa mi nechce príliš rozmýšľať nad tým, čo si obliecť, vyhraje vždy čierny rolák, čierne kožené nohavice, čierne čižmy nad kolená a čierna bunda, ktorými sa nedá nič pokaziť a pohodlie mám zaručené.

Keďže v piatok, kedy som mala outfit na sebe, bolo pomerne teplo, mohla som tieto zimné kúsky vymeniť za niečo tenšie, so športovejším akcentom.

Obľúbené "conversky" v pôvodne bielej farbe (momentálne sú všetko, len nie biele), v ktorých by som mohla prejsť celý svet a nič by ma nebolelo, neodrelo, netlačilo, doplnené jednoduchými čiernymi kúskami, pričom trochu farebnosti som dodala červenými rukavicami a rúžom. (Chcela som sa vyhnúť efektu: "Idem vykradnúť banku", ale asi sa mi to aj tak veľmi nepodarilo. :D)

Každopádne, asi najpohodlnejší outfit ever, ktorý mi určite prirastie počas teplejších a lenivých dní k srdcu.

Čo si obliekate v lenivé dni vy? A čo hovoríte na tenisky? Mne sa v poslednej dobre nesmierne zapáčili tieto (ich farebná škála je veľmi široká a človek, keď ich vidí, nevie, ktoré sa mu páčia viac), tak som zvedavá, či sa mi ich podarí niekde zohnať.

Majte úspešný týždeň. :)

hmlisto, miestami sweet lady lollipop.

Keď som pred nejakým tým rokom tvrdila, že nemám rada rifle, netušila som, že názor zmením. (No dobre, možno som to tušila. Ale keď poviem, že som to netušila, bude to znieť veľkolepejšie.) Stalo sa to v sobotu. Viac-menej náhoda, ale volajme to pokojne i osud. Klasifikovala by som to na jeden z tých prípadov: Láska na prvý pohľad. (A potom následne i na druhý, tretí a znova a znova.) 

  Boli sme na výlete v Zakopanom a ako inak, nevynechali sme ani návštevu trojposchodovej budovy Reservedu. Oblečenia toľko, koľko naše obchody spolu nevideli dokopy za celý rok (raj na zemi, naozaj) a vy neviete, kam sa skôr pozrieť. No a potom to prišlo. Kúsok, ktorý zaujal moje oči viac, než všetkých tých XY vecí v celej predajni . Viseli tam, presne vo výške mojich očí. Perfektne nasvietené (obchody už majú dnes iné metódy na psychológiu a manipuláciu zákazníkov, darmo), efektne zavesené, akurát moje číslo. A to bol ten moment. Ten moment, kedy som sa do nich zamilovala. BF strihu, svetlejšia riflovina, vyšúchané časti, v hornej časti, pod prednými vreckami a na boku, s malými kamienkami. Všetky atribúty lahodiace môjmu oku. 

Tak sme to dali dokopy. Ja + superduperrifle=♡.

Všimli ste si, čo mám na krku? Há?! Náhrdelník na mieru, vážení. Aj vy taký môžete mať. (Nie s menom "Ivana" či nápisom "LadyLollipop", samozrejme. Iba ak by ste sa Ivana volali, to mení celú situáciu.)  Zoženiete ho tu. Stačí, ak si vyberiete, aký druh písma či tvar chcete nosiť na krku, jednoducho objednáte, zaplatíte (alebo si necháte zaplatiť) a je váš. (Alebo napíšete Ježiškovi *-*.)

Ozaj, poslúchali ste? Čo si nájdete pod stromčekom?

hračky pre dievčatá (a chlapcov) Vol. II (Asus Memo Pad 10)

 Kto ma sleduje už dlhšie, vie, že sa rada hrám. Na niekoho, na niečo a hlavne s niečím. Keď som bola menšia, zbožňovala som bábiky Barbie (a.ka. bárbiny) a žltočervené autíčko na odrážanie, v ktorom som takmer udusila tri lienky (to je ale iný príbeh, o ňom niekedy inokedy). Nikdy som sa nenudila a vždy som si dokázala nájsť "zábavku", ktorou som trávila voľný čas. Postupom času sa moje priority zmenili a ja som "presedlala" z bábik Barbie a "odrážadla" na iné radosti. Posunula som sa o level vyššie a miesto "bárbin" som v ruke so sebou ťahala...

Ale kdeže. Žiaden vyšší level. Len "vytuningované" Barbie s ešte dlhšími nohami, obrovskejšími očami a hustejšími vlasmi, ako mali predtým. (Bola to nejaká špeciálna edícia. Keby som nebola lenivá, možno by som sa šla pozrieť aj do krabice, kde ich mám dodnes uložené, ako sa presne volali, no, ako na potvoru, lenivá som, takže nič nebude. Okrem toho, koho to zaujíma?) Tak som sa hrala, hrala a hrala. Každý deň bola z mojej Barbie "iná žena" a potom, niekedy v mojich XY rokoch (neviem presný údaj), som všetky moje iné ženy odložila do krabice a už som ich nevytiahla. 

Stala sa zo mňa "velká holka", ktorá sa rada hrá s nulovým súčtom (kecám, poker ani šach hrať neviem), s tieňom (všimli ste si, ako smiešne vyzerá tieň, keď máte na hlave čiapku s brmbolcom? nejako takto  :D), s ohňom (som predsa dáky Baran) a tiež s technikou. Či už sporák, rúra, počítač alebo XBox, všetko má svoje čaro. A vďaka pokrokom a novinkám na trhu, sa môžem dnes hrať i s tabletmi či inými hračkami pre dospelých a násťročných (myslím, že deťom do ruky nepatria, ale pokrok/lenivosť rodičov/snahu zbaviť sa detí nezastavíš).

Pár mesiacov dozadu som mala na hranie vypožičaný MeMO Pad od Asusu, ktorému som dala meno MOMO a o tom, ako sme sa spolu "hrali", som písala i článok.

Tentokrát som do ruky dostala novú hračku.  

Dala som jej meno Pinky (hádajte prečo) a je tiež z rodinky MeMO Pad-ov od Asusu. 

Hrali sme sa spolu viac ako týždeň a ja by som vám rada priblížila, ako nám bolo spolu dobre (resp. čo sa mi na nej/ňom páčilo). Technické parametre a podobné veci, tak do toho "zabŕdať" nebudem. Mňa, ako ženu (bez urážky), tieto veci veľmi nezaujímajú. Stačí mi údaj o kvalite fotoaparátu, miesto na disku a vzhľad. Jednoducho, ak to ulahodí môjmu oku, je to paráda.

A veruže to v prípade Asus MeMO Pad 10 (ME102A) paráda aj je! Má nádhernú ružovú farbu (dostať ho i v bielej a modrej, avšak, načo iné farby, keď môžeme mať ružový?!) a jasný 10-palcový displej, ktorý zobrazuje farby ozaj parádne. Je vybavený dvoma reproduktormi, vďaka ktorým znie hudba veľmi čisto (rozumej: žiadne šušťadlá a brumadlá miesto pesničky, ale naozaj hudba, v ktorej počuť nástroje i spev) a skvelou 5Mpix zadnou kamerou, pri ktorej môžete pri fotení využiť i viacero skvelých efektov, ktoré spravia vaše fotografie ešte viac zaujímavejšími. (Má taktiež prednú kameru s rozlíšením 1,2Mpix, aby váš Instagram účet disponoval i dostatočným počtom "selfies".) Klasicky disponuje všetkými funkciami, ktoré potrebujete (a možno aj nepotrebujete) k lepšiemu životu. Socializácia za pomoci sociálnych sietí, jednoduché a rýchle zdieľanie fotografií či iných dokumentov, priestor pre skvelé aplikácie vyvinuté pre Android, SuperNote Lite pre vaše poznámky, náčrty či čarbanice, skvelý procesor pre rýchlu grafiku. Pracuje sa s ním veľmi efektívne a rýchlo, je prehľadný a na ovládanie a obsluhu dostatočne jednoduchý pre každého. Dobre padne do ruky, nešmýka sa a váži iba 522g (pre predstavu: hlavu by ste ním nikomu nerozbili). A čo je najviac, je ružový!

Ak by ste sa ma opýtali, či by som Vám jeho kúpu odporučila, tak poviem určite áno. Veľmi sympatická a štýlová hračka so skvelými funkciami a krásnym dizajnom. Ako darček pod Vianočným stromčekom určite poteší nejednu dámu/slečnu a vyčarí úsmev na perách. 

Ozaj, spomínala som už, že Pinky je ružový? 

jeseň, neopúšťaj ma!

Zima je zvláštne obdobie. Okrem toho, že si po dvoch minútach strávených na vzduchu prestávam cítiť nos a šanca vysloviť jednu súvislú vetu s tým, aby mi zo zamrznutých úst bolo čosi rozumieť, sa rapídne sekundu po sekunde znižuje, strácam chuť robiť niečo zmysluplné. Respektíve, strácam chuť vytiahnuť "päty z domu" a tváriť sa, že mi je super, keď mi super v žiadnom prípade nie je! 5 vrstiev oblečenia ako taký cibuľák, červený nos, na chodníkoch klzisko a omrznuté prsty. K tomu sa pridá čierna, čierna a čierna záplava oblečenia vo všetkých obchodoch, pofiderné svetre divných tvarov z ešte divnejších materiálov a pseudočiapky s infantilnými brmbolcami. (Niežeby boli brmbolce zlé, to určite nie! Ale čo je veľa, to je niekedy naozaj veľa...) 

Každopádne, ja sa nedám! Povyťahujem moje oranžové, ružové, krémové, modré, leopardie, červené a žlté kabáty a kožušteky a budem bojovať. Možno aj s nejakým tým brmbolcom na hlave...

Inak, Martin má nový web. Podľa mňa vyzerá nesmierne luxusne a príťažlivo, najmä tým, aký jednoduchý je. Zatiaľ je portfolio síce len v tej "basic" verzii, no postupom času sa rozrastie, tak sa sem-tam kuknite. Pripomínam i sekciu "blog", kde väčšinu článkov píšem ja! :)

Macht euch nicht verrückt!

Nebláznite predsa. Nepodliehajte panike. Nestresujte.

Všetko vraj príde v pravý čas, na pravé miesto a k pravým ľuďom. Aj keď sa nám niekedy zdá, že všetci okrem nás majú všetko a to všetko k nim prichádza ešte pred tým, než si na to stačia zmyslieť, nie je to celkom tak. Len sa na to musíme pozrieť trochu z inej strany. 

Raz príde deň, kedy sa všetko zmení.

Náš svet sa otočí a neostane kameň na kameni.

Aj ten môj sa otočil. 

Celkom radikálne a dalo by sa povedať, že v jednom momente. 

Ale tak to býva. Práve v čase, keď niečo najmenej čakáme, to k nám príde ako veľká voda.

Som však šťastná. Veľmi.

K môjmu šťastiu prispievajú aj tie najpohodlnejšie tenisky. Perfektne sa v nich chodí, ešte lepšie sa v nich šoféruje a pohodlne by som v nich zabehla aj tú, mnou neznášanú, 12-minútovku. 

Okrem toho, v poslednej dobe sa "trendovo", či skôr štýlovo vraciam do dôb "raného mládí", kedy som obľubovala určité kúsky, ktoré som neskôr v "akože puberte" nemohla ani vidieť. Dnes sa však veci radikálne menia a práve šiltovka je jedným z kúskov, ktoré som si opäť zamilovala presne tak, ako to bolo aj v dobách, kedy som navštevovala prvé ročníky "základky". 

V jesennej kolekcii od H&M som našla presne takú, akú som potrebovala. Je úplne jednoduchá a materiálovo dokonale sedí k bunde, ktorú som si prednedávnom kúpila.

Šiltovka je veľmi praktický kúsok do šatníka, pretože nemusím veľmi špekulovať nad účesom (stačí i jednoduchý vrkoč či cop) a v čase, keď zasvieti slniečko, nepotrebujem ani okuliare.

Black, red, white. A dotyk modrej.

Wrap shorts. "Všetci" ich majú. Poväčšine, zo Zary. Aj ja som ich chcela. Nie preto, že ich majú všetci. Skôr kvôli ich multifunkčnosti. Dajú sa nosiť v elegantnom i športovejšom zladení, sú jednoduché, no pritom tak krásne. 

Videla som ich u Annie či u Maff a zamilovala som sa do nich. V Zare som ich nevidela (Ozaj, o tom vám musím porozprávať. Keď sme bola v Nemecku, navštívila som tri Zary. Jednu v Ingolstadte, dve v Mníchove. Tá v Ingolstadte bola menšia, no pekne "uprataná", veci viseli poslušne na vešiakoch, všetko bolo prehľadne zoradené a pre nakupujúcich, oku lahodiace. V Mníchove bola situácia iná. Oba obchody obrovské, rozhádzané, veci sa váľali kade-tade po zemi, ľudia v eufórii, po niektorých šatách dokonca šliapali!, ku všetkému sa hrnuli ako pes k údenému. Katastrofa! Akoby dávali zadarmo a zajtra mal prísť koniec sveta. Pritom tie veci sú, na tú kvalitu, ktorú Zara ponúka a  v akých podmienkach sa tie veci údajne šijú, nesmierne predražené. Vďaka Bohu za naše malé obchody. Síce s menším výberom, ale o to s pohodlnejším nakupovaním a milými predavačkami, ktoré vás už pomaly poznajú aj po mene.) a cez internet sa mi ich voľako intenzívne hľadať nechcelo. (Zato tento kabát z Reservedu nie a nie zohnať aj napriek obrovskej snahe. Ak by ste niekde videli podobný, dajte vedieť.)

Tak som to teda nechala tak. Možno to bola len platonická láska...

Alebo možno aj nie. Vďaka Persunmall.com ich už mám doma a som si istá, že to len také platonické "čoro-moro" nie je. Ozaj sú super. Ani sa nedivím, že im toľko dievčat podľahlo. 

Ja som ich dnes skombinovala s modrou a červenou v podobe doplnkov, pričom základný look je o bielej a čiernej. 

Pokiaľ sa ma niekto chystá v komentároch opýtať, či sa nehanbím chodiť po svete len v bralete a saku, tak odpoviem už teraz. Nehanbím. Cítim sa v ňom dobre. Nie je vulgárny a neodhaľuje nič, čo by malo ostať skryté. Nosím ho veľmi rada a oceňujem jeho variabilitu. 

(Ak ste niekde nejaké pekné bralety videli, sem s nimi.)

Sponzorovaný príspevok: Drink Fanta, be FANTAstic.

Zapredala som dušu diablovi? Ale kdeže. Len reklame. A to dnes napokon takmer všetci, ktorí k tomu mali príležitosť. Takže nie som taká "hriešnica", ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Len podporujem dobrú vec. (Na čele s mojím osobným blahom. Ale aspoň si zo priznám aj takto verejne a nebudem sa tváriť, ako je všetko v úžasnej pohode, ako to beriem s nadhľadom a ako to vlastne reklama nie je, keď je každému nad slnko jasné, že je.) Okrem toho, nikdy by som "nereklamovala" niečo, s čím nie som stotožnená. Takže čo to bude dnes?

Určite si všetci pamätáte, ako pred dávnymi časmi-nečasmi lietalo svetom "Daj si Fantu, buď Bamboocha". Len malá časť populácie v tej dobe asi chápala, čo Bamboocha značí, avšak aj napriek tomu sme ju milovali. (Keď niečo letí, tak to jednoducho letí. Aj keby sme nemali absolútnu "šajnu" o tom, čo a ako, všakže? Veď všetci máme SWAG alebo sme neskutočne cool Hipsteri. Hlavná vec, že jediné, čo o tých slovách vieme, je to, ako sa píšu. Nevadí. Život je, poväčšine, dostatočne dlhý na to, aby sme zistili aj vecný význam týchto slov.) Ale späť k pointe. Bamboocha tu bola s nami a my sme ju milovali. Letá sa striedali a za Bamboochou prichádzali ďalšie "vychytávky". Všetko náramne chytľavé a nesúce sa celu sezónou spolu s nami.

A čo tu máme tentoraz? Fanta SUMO BALL. Nie je to také, na aké sme boli doteraz zvyknutí, pravda. Ale je to rovnako dobré, ak nie aj lepšie. Fanta prišla s bláznivým nápadom. Pred univerzitu postavila obriu loptu spolu s tímom dobre stavaných sumo bojovníkov. Po prednáške sa z dverí univerzity začali vynárať davy nič netušiacich študentov a na pozvánku v podobe tabuľky zapichnutej v zemi "Play Me", zareagovali rovnako, ako by som zareagovala i ja. Vrhli sa "do boja". Ako tento boj dopadol? Nuž, pozrite sa sami.

Isté však je, že víťazi i porazení zakopali "vojnovú sekeru" osviežujúcim dúškom Fanty.

Ja vnímam Fantu ako symbol leta. Symbol prázdnin, symbol nekonečnej voľnosti, symbol neutíchajúcej zábavy, symbol lahodného osvieženia, symbol "festivalovej" nálady (aj keď sa na žiadnom feste práve nenachádzam), symbol Bambooche. A od teraz aj ako symbol šialených hier, ktoré nám vyčarujú úsmev na tvári.

A čo ste o Fante možno nevedeli? 

Na svete existuje až okolo 90 rôznych príchutí! 

Okrem toho, Fantu nájdete i na Facebooku (kto by to bol povedal), kde jej svoje sympatie môžete vyjadriť prostredníctvom Like-u. Ale to už zaiste poznáte...

Drink Fanta, be FANTAstic.