Until We Die

 

Love, peace and fashion Ivanka 

There's nothing I wanna do To hear your voice again

Is it just me, or has LanvinMania finally faded? I hope it is, because I am tired of the look at all those beautiful robes, which cost so damn much.
 It's like Matthew Williamson's collection for H & M. Special swimsuits. They were wonderful. But when the collection arrived at the scene, so my chest circumference sustains a number that I couldn´t afford those swimsuits to wear. Now, when my chest a little recuperate and the dimensions are not so tragic, so the contents of my wallet is less than the value it would be necessary for this collection. :)
 I will hope that it will turn out as the chest. Perhaps even the wallet once recuperate.

Thank you to all who read my blog, comment or follow. It's amazing to know that photos and articles I do not add due to my own pleasure and inner fulfillment.
  

Zdá sa mi to, alebo už konečne tá LANVIN mánia utíchla? Dúfam, že je po nej, pretože ma už nebaví týrať sa pohľadom na všetky tie nádherné šatôčky, ktoré stoja tak pekelne veľa.  

 Je to ako s kolekciou Matthew Williamson for H&M. Špeciálne plavky. Boli nádherné. No keď prišla táto kolekcia na scénu, tak obvod môjho hrudníka nedosahoval také čísla, aby som si tie plavky mohla dovoliť obliecť. Teraz, keď sa môj hrudník trošičku umúdril a tie rozmery nie sú až také tragické, tak obsah mojej peňaženky nedosahuje takú hodnotu, akú by bolo pre túto kolekciu potrebné. :)  

 Budem dúfať, že to dopadne ako s tým hrudníkom. Snáď sa aj tá peňaženka raz umúdri.  

Ďakujem všetkým, ktorý môj blog čítajú, komentujú alebo sledujú. Je úžasné vedieť, že fotky a články nepridávam len kvôli vlastnému potešeniu a vnútornému naplneniu. 

 

Shoes: Gate, Over-knee socks: Takko, Coat: Max&Co, Hat: Kiliwatch Paris (lent from Gabs) 

 

Love, peace and fashion Ivanka 

Cause girl you're amazing Just the way you are

 Singing. Another important part of my life. I sing from an early age. As a 5-6 year-old I started going to the children's choir. I didn´t sing long there, because we moved. Later, when I was 11 I returned to choir again. From 14 I go to a private school teacher and it's great. I learn and improve my technique and I sing what I want.As for the singing success, so I won the school Superstar : D and also "Chachaland" Superstar. (ChaChaLand is camp, if you have a child, surely you send through the summer there.)

When I was 4, my favorite song was "Mama" from the Spice Girls. Mother made me video in the singing. I was wearing dalmatine´s apron and red slippers. This video I still like.When I was 9 years, I forced Mom to have recorded at singing my favorite song. To video I rather confer not.  :DD 

 Spev. Ďalšia dôležitá kapitola môjho života. Spievam odmalička. Ako 5-6 ročná som začala chodiť do detského speváckeho zboru. Dlho som tam nepobudla, pretože sme sa odsťahovali. Neskôr, keď som mala 11 som sa do zboru znovu vrátila. Ale samozrejme, nevydržalo mi to dlho, asi tak tri roky, pretože splynúť s davom mojim snom nikdy nebolo. Od 14 chodím k súkromnej učiteľke a je to skvelé. Učím sa a zdokonaľujem v technike a spievam to, čo sa mi páči.

Čo sa týka speváckych úspechov, tak som vyhrala školskú Superstar :D a tiež "Chachalandskú" Superstar.  (Chachaland je najdokonalejší tábor na svete, ak máte dieťa, určite ho tam cez leto pošlite.)

Keď som mala 4, bola mojou obľúbenou piesňou "Mama" od Spice Girls. Mamina ma pri spievaní natočila. mala som oblečenú dalmatínkovu zásterku a červené papuče. To video si dodnes rada pozriem.
Keď som mala asi 9 rokov, donútila som maminu, aby ma nahrala pri spievaní mojej obľúbenej piesne. k tomu videu sa radšej nepriznávam. :DD

  

Coat: Second-hand (Max&Co.), Dress: Second-hand, Shoes: Gate, Tights: Gate, Over-knee socks: Takko, Bag: New Yorker, Ring: Camaieu

 

 
Love, peace and fashion Ivanka

Black swan

People tend to start from the beginning.
But I will not start, because it would be too tedious and formal.
Based on your responses to the question in a previous article, I decided that here and there I will write something about myself.

I start with dancing since I mentioned it in last article.

I am dancing since my four years, so it's already 12 school year. Modern Dance is for me my "personal brand of heroin" and I can´t breathe without dance. I´ve never danced because anyone forced me, but because I wanted to. Because I enjoyed it and still having fun. Maybe someone will catch the head, but I must say I am good at dancing!
 
I love it when we go to the competitions. Entertainment, fear, joy, disappointment (it was thankfully only once), surprise, stress, makeup.

It is simply indispensable and exceedingly important part of my life. But I fear that in a few years of dance I have to give up willy-nilly. I would like to go to school where I could utilize (such as musical theater), I'll see how things develop.

Ľudia zvyknú začínať od začiatku.
Ale ja nezačnem, pretože by to bolo príliš nudné a formálne.
Na základe vašej reakcie na otázku v predošlom článku som sa teda rozhodla, že sem-tam vám o sebe niečo napíšem.
Začnem tancom, pretože som ho v minulom článku spomínala.

Tancujem už od svojich štyroch rokov, takže je to už 12 školský rok. Scénický tanec je pre mňa moja "osobná značka heroínu"  a vďaka nemu môžem dýchať. Nikdy som netancovala preto, že ma niekto nútil, ale preto, lebo som chcela. Preto, lebo ma to bavilo a dodnes baví. Možno sa niekto bude chytať za hlavu, ale musím povedať: Som v tanci dobrá! (Nebola by som to povedala len tak, ale v sále máme dostatočne veľké zrkadlá na to, aby som sa v nich videla.) :)

Milujem, keď chodievame na súťaže. Zábava, strach, radosť, sklamanie( to bolo našťastie len jediný raz), prekvapenie, stresy, líčenie.

Je to jednoducho neodmysliteľná a nadmieru dôležitá súčasť môjho života. No bojím sa, že za pár rokov sa tanca budem musieť chtiac-nechtiac vzdať. Hoc by som chcela ísť na školu, kde by som to mohla zužitkovať (napríklad také muzikálové herectvo), uvidím, ako sa veci vyvinú.

 Sweater: Second-hand, Boots: Second-hand, Bow headband: H&M, Jeans: Tally Weijl

 

Love, peace and fashion Ivanka 

i said i never wanna see your face again cause you were loving, yes you were someone else

Blogging and live in reality is as live two lives.
In the blog we can idealize our personalities, we can hiding behind someone else, pretending that we are someone else.
In fact we have many real concerns, activities, our family and friends who are probably not aware that any our blog exists.
Some try to live in reality, others are living their ideal blog world.

So I try to live two, but I don´t idealize, nor conceal. :)
I realized that you actually do not know anything about me. I supply you with my thoughts and outlook on the world, but you do not know how I spend my free time, who are my friends and why I would not be altered by anyone with his great life. (So well, maybe with Hanna Montana :)
But I do not know whether it is a good idea to write about friends and myself. Do not know if you are interested at all.
Therefore, I would be glad if you would comment. :)



And the yesterday's competition Move On! Žilina 2010? Perfect! In our category we won first prize and jury prize. As in every competition we enjoyed a lot of fun, funny sounds, shooting (I do not understand why the photos look good on camera and when I watch them on my computer, they are horrible : D), have been catching some new ideas...

Blogovať a žiť v realite je ako žiť dva životy. 
V tom blogovom si môžeme idealizovať svoju osobnosť, skrývať sa za niekoho iného, tváriť sa, že sme niekto iný.
V tom reálnom máme mnoho starostí, aktivít, svoju rodinu a priateľov, ktorí pravdepodobne ani netušia, že nejaký váš blog existuje.
Niektorí sa snažia žiť v realite, iní si žijú len ten svoj ideálny blogový svet.

No a ja sa snažím žiť oba, no neidealizujem, ani sa neskrývam. :)
Uvedomila som si, že ma vlastne nepoznáte. Zásobujem vás mojimi myšlienkami a pohľadom na svet, no neviete, ako trávim voľný čas, kto sú moji priatelia a prečo by som s nikým nemenila svoj skvelý život. (Tak dobre, možno s Hannou Montanou :)
Ale neviem, či je dobrý nápad písať o priateľoch a o sebe. Neviem, či vás to vôbec zaujíma.
Preto by som bola rada, ak by ste sa vyjadrili. :)



A včerajšia súťaž Move On! 2010 Žilina? Perfektná! V našej kategórii sme vyhrali prvé miesto a cenu poroty. Ako na každej súťaži sme si užili kopec zábavy, vtipných hlášok, fotenia (nerozumiem, prečo tie fotky vyzerajú vo foťáku dobre a keď si ich pozerám v počítači, tak mi je z nich zle :D), pochytili zopár nových nápadov a dostali chuť na ďalšiu súťaž.

   

 Pink sweater: Me, Rock my ...: Gabs, Yellow t-shirt: Lenka, Blue sweater: Sara

 

Love,peace and fashion Ivanka 

Thanks *-*

Má zmysel rozprávať vám, ako to celé bolo? 

Určite áno.... :) 

Jedného dňa som po otvorení e-mailovej schránky zažila šok. Okrem klasického Daily feed from LookBook sa v nej nachádzal e-mail od Niny Frisby. Kvôli overeniu, či náhodou nemám halucinácie, som sa odhlásila a spätne prihlásila. A hádajte čo? Bol tam. Stále tam bol. Zvýraznený čiernou farbou ako neprečítaná správa. Tak som sa nadýchla a začala čítať. V maily stálo, že  Nina by rada spravila článok, kde budú spomenuté aj slovenské blogerky. Poslala pár otázok a tiež napísala, že by bola rada, ak by som jej odpísala čo najskôr. Tak som sa teda dala do písania.  

Pravdu povediac, napísať odpovede na tie otázky nebolo jednoduché, pretože som si každé slovo úzkostlivo premyslela, keďže nemám rada, ak sa niečo odflákne. Môj mail bol pomerne dlhý a za necelé dve hodiny po prečítaní som odosielala odpoveď. Nevedela som, čo mám od toho čakať, pretože som už dopredu vedela, že nie som jediná, koho oslovili. No dúfala som, že sa v tom článku aspoň trošičku objavím. A keďže som dúfala, tak sa moje dúfanie splnilo. :) 

 Ďakujem veľmi pekne a tiež gratulujem všetkým ostatným dievčatám (Berry, Iw, Kajka, Timea, Majka,Becca) <3 

 

 

  

Love,peace and fashion Ivanka 

Want you to make me feel like I'm the only girl in the world

I fall asleep to the sound of  falling rain on the mantel. Sound effects of regular drops on the window, I gradually immersed himself in mind. Lets ideas flow. Induces a regular heart beat, which I have just now encountered sharply in the chest, because I still do not grow out of fear of ghosts. Ideas run through the room and each finds a place in another corner of the room. Exhale warm air and allow to drift into dreamland ... 

  

  

Zaspávam pri zvuku dažďa padajúceho na rímsu. Zvuk pravidelných dopadov kvapiek na okno sa mi postupne vnára do mysle. Necháva prúdiť myšlienky. Navodzuje pravidelný tlkot srdca, ktoré mi ešte pred chvíľou prudko narážalo do hrude, pretože som ešte stále nevyrástla zo strachu zo strašidiel. Myšlienky sa rozutekajú po izbe a každá si nájde miesto v inom kúte izby. Vydychujem teplý vzduch a nechávam sa unášať do ríše snov..... 

"a hrubý síly vzývám snídám bezpráví
tvý voči v hlavě vídám je to všechno jedna velká síla
jestli se vážně hodíš nevím nejdu spát
na kolej kluky vodíš a ráno se chceš brát
jestli se ke mně hodíš snad jdu k tobě spát
s láskou se vůní brodíme postelový království
za koně nechce se mi dát jsem na tom stejně mám tě rád
jablkem jablkem nejsi kousnu hloubš a zlíbám tě celou
mersi jó mersi tak opustit zoufalců ráj chci zas v tobě spát" 

<3  

Nič nového....*-* 

V sobotu ideme na tanečnú súťaž, v škole je to kvalitne stereotipné, zajtra sa fotíme :-D, mám novú sukňu za 30 centov....  

 Je to zvláštny pocit, ak sa fotíte na vlastnej záhrade samospúšťou a pritom cítite, ako vás z okna pozoruje suseda. :) 

  

 

Boots: From Poland, Tights: C&A, Skirt: Second-hand, Vest: Gate, Sweater: From my aunt, Cap: Takko, Coat: Takko  

 

Love,peace and fashion Ivanka