Sunday 8 December 2013

Tá naša stužková!


Život plynie. Plynie ako rieka. Kľukatí sa, dvíha svoju hladinu, vytvára si nové cesty. Neplynie vždy pokojne, no nie je ani priveľmi búrlivá. Občas má i mŕtve rameno, ale vždy nájde ten správny smer. 
Naše rieky sa spojili pred piatimi rokmi, keď sme prvý krát prekročili prah dverí 1.E. Na našich tvárach bolo badať očakávanie, vzrušenie, sny a nádeje, strach z nepoznaného a chuť objavovať. Nevedeli sme, čo nás čaká, no boli sme odhodlaní vychutnať si to plnými dúškami. 
Ubehlo päť rokov a ja rozmýšľam, čo sa s odstupom času zmenilo. Na našich tvárach, v našich očiach. V podstate nič, a zároveň všetko. Hovorí sa, že časy sa menia, a len blázon by tomu nebol ochotný uveriť. Vyskúšali sme si na vlastnej koži, ako chutia dobré a zlé časy. Prežili sme si všeličo. Boli sme šťastní, boli sme smutní, boli sme smelí, boli sme nesmelí, trápili sme sa, bojovali, prežívali víťazstvá i prehry, tešili sa z čarovných okamihov.
Riadili sme sa heslom (a ešte stále riadime): Čo nás nezabije, to nás nezabije a keď nejde o život, nejde o nič, vy. Stresovali sme učiteľov našim nezáujmom o učenie, zdržiavali sa a vyhýbali skúšaniu, boli sme urečnení ako baby na trhu či mnohému sme rozumeli asi tak, ako ryby divadlu. Napriek všetkému to s nami učitelia zvládajú dodnes. Ďakujeme im, že sú takí vytrvalí a ukazujú nám, ako má tá naša rieka správne plynúť. Všetko, čo nám kedy povedali, nám ostane v srdciach a všetko, č do nás kedy vložili, sa na nás odzrkadlí, pretože každé jedno slovo, ktoré nám kedy povedali, si veľmi vážime, i keď to tak niekedy nemuselo vyzerať . Prajem si, aby na nás do budúcna spomínali len s úsmevom na perách.
Stužková? Nebolo to také, ako sme si to predstavovali a vysnívali. Nestáli sme tam, pred všetkými hosťami, takí, akí sme si mysleli, že budeme. Veľavážení maturanti so serióznym výrazom v tvári, hrdí na to, že sme to päťročné dvíhanie a kľukatenie hladiny zvládli bez ujmy na zdraví. Maturanti, ktorí sa nemôžu dočkať chvíle, kedy posledný krát zazvoní školský zvonec a preklínajú každú minútu, ktorá ich delí od vysnívaného konca. Práve naopak, je to celkom iné, než boli naše predstavy. 
Jeden z prvých septembrových dní spred 13 rokov, slnko prekukovalo spoza mrakov, zo stromov padalo lístie a z našich úst prvé mliečne zúbky. S taškou na chrbte, ktorá bola často krát väčšia ako my sami, sme utekali do otvorených brán školy a s nadšením sme kývali rodičom a tešili sa z toho, akí veľkí už sme. Oni sa obracali na padajúce hviezdy s prianím, aby sme s takým nadšením zvládli utekať až do cieľa. 
Čas neúprosne letel a naše nadšenie opadávalo. Ale utekáme ďalej. 
V ten večer, večer našej stužkovej, sme chceli byť najdospelejší, ako sa len dá. Na ten okamih sme čakali od chvíle, kedy naše rieky boli ešte len potôčikmi, a teraz je za nami....
Život plynie. Plynie ako rieka. Kľukatí sa, dvíha svoju hladinu, vytvára si nové cesty. Neplynie vždy pokojne, no nie je ani priveľmi búrlivá. Občas má i mŕtve rameno, ale vždy nájde ten správny smer. Naše rieky sa pred piatimi rokmi spojili a v piatok, 6. 12. 2013 stužky odhalili, že naša spoločná rieka ústi v maturitnej lagúne, ktorej odliv odnáša posledné mesiace nášho detstva. 

Je to strašne zvláštne. Tak veľmi mi je ľúto, že je to za nami. Prečo sa také nádherné momenty nemôžu v živote opakovať viac krát? Ubehlo to nesmierne rýchlo.
Bolo to však krásne. Celý večer bol nádherný. Zabavili sme sa, zatancovali, program sme mali vynikajúci, koláče tiež :D (keby ste nevedeli, zbožňujem sladké!), všetky spolužiačky boli prekrásne ako bábiky, pani učiteľka bola úplná bohyňa, nemeckí učitelia tancovali ako draci (skoro som z nich odpadla!), maminka s ocinom boli úžasní, moja najsamlepšia "supermama" ma zachránila pred zrútením sa (slzy v očiach a depresia) po tom, čo mi spolužiačka nechtiac vyliala ríbezľový džús na šaty (vyprala to v umývadlách na záchodoch a ešte to rýchlo zbehla domov vysušiť, aby to stihla do polnočného súdu ) a video z kradnutia máme najsuper.
A bolo to celé krásne krásne!

Keď budem mať "situačné fotky", tak vám pár ukážem. :)










Love, peace and stužková Ivanka

Vlasy: Zuzana Uličná (Salón Noemi, Prešov)

20 comments:

  1. vsechno krasne!!

    PS: pripoj se do giveaway o printic fotky na mem blogu:)
    http://bridgeofmemories.blogspot.co.uk/2013/11/printic-giveaway.html#comment-form

    ReplyDelete
  2. prekrááásna si na fotkách, ani som ťa na prvý pohlad absolutne nespoznala!! :)

    ReplyDelete
  3. neuveriteľné, že môže byť niekto taký krásny

    ReplyDelete
  4. Krasna si! :) na akej skole si ? Ja som na hotelovej tiez 5 rocna a som prvacka a dufam ze to ubehne rychlo :-D sice viem ze potom mi to bude chybat ale teraz vsetko nove a tak .. :-)

    ReplyDelete
  5. krasna si bola a velmi sa pacia aj vlasy a make-up.. :)

    Viva la Vida

    ReplyDelete
  6. Krásna, inak uzasne saty na stuzkovu maju aj v Aftershock London vo Voderadoch https://www.facebook.com/AftershockOneFashionOutlet

    ReplyDelete
  7. bola si krásna:) ako na nejaké predvádzacie mólo:)

    ReplyDelete
  8. Od teba by som čakala niečo extravagantnejšie,ale bola si naozaj krásna. :)

    ReplyDelete
  9. sluší ti to :). nádherné šaty :)

    ReplyDelete
  10. Ty tvoje litanie se nedají číst, ale jinak jsem krásná jako bohyně! Moc se mi líbí oční stíny.

    ReplyDelete
    Replies
    1. jseš, ne jsem. Kritizuju tvůj sloh a sama seknu hrubku :-D

      Delete
  11. Odkial mas nausnice?

    ReplyDelete
  12. Dokonalá řecká bohyně! Podle Tebe by měli vyrábět antické sochy :-) Krása!

    ReplyDelete