Love,peace and fashion Ivanka
Wednesday, 29 September 2010
Monday, 27 September 2010
Little Bit
I must say that Paris was stunning and I wanna go back! On the streets people are all beautifully dressed and let no one claim that the Slovaks know what fashion is. Boys and girls were as from Lookbook and the old ladies and gentlemen were completely retro (in love!).On the street nobody stare you and make abusive remarks.
In Paris it was the first time in my life when I felt truly beautiful. I do not know what caused it and I regret that that feeling is gone. :) Maybe it will be those admiring glances from passers (Slovakia to meet with just jealous), may be flattery (one woman complimented my dress), may be smiles and willingness of Parisians people. I felt very well there and I would say that I fit there with my apparent. (And it wouldn´t say just me.)))
Paríž bol plný vtipných momentov, ktoré by som vám tu rada napísala, no asi by ste im nepochopili. :)
Musím povedať, že Paríž ma okúzlil a mienim sa tam vrátiť. Na uliciach sú všetci nádherne poobliekaný a nech mi nik netvrdí, že Slováci vedia, čo je móda. (Nechcem nás ohovárať, ale faktom je, že naozaj veľmi malé percento ľudí vie, ako sa pekne obliecť. V zime vyjdete von na ulicu a všade na vás "kričia" tie otrasné zimné bundy, ktoré sa hodia jedine na svah. A naša nevkusná mládež k tomu pridá "rozflákané" tenisky, ktoré musia byť na sto percent v zimnom období maximálne premočené. ) Chlapci a dievčatá boli ako vystrihnutý z LookBook-u a staré dámy a páni boli dokonale retro. Na ulici na vás nik nezízal a nik nemal nemiestne poznámky.
V Paríži som sa prvý krát za svoj život cítila naozaj krásna. Neviem, čo to spôsobilo a mrzí ma, že ten pocit je už preč. :) Možno to bude tými obdivnými pohľadmi okoloidúcich (na Slovensku sa stretávame len so závistlivými), možno lichôtkami (jedna slečna mi pochválila šaty), možno úsmevmi a bezstarostnosťou Parížanov alebo ochotou ľudí. Cítila som sa tam veľmi dobre a povedala by som, že som tam aj svojím zjavom zapadla. (A to by som nepovedala iba ja.) :))
In Paris it was the first time in my life when I felt truly beautiful. I do not know what caused it and I regret that that feeling is gone. :) Maybe it will be those admiring glances from passers (Slovakia to meet with just jealous), may be flattery (one woman complimented my dress), may be smiles and willingness of Parisians people. I felt very well there and I would say that I fit there with my apparent. (And it wouldn´t say just me.)))
Paríž bol plný vtipných momentov, ktoré by som vám tu rada napísala, no asi by ste im nepochopili. :)
Musím povedať, že Paríž ma okúzlil a mienim sa tam vrátiť. Na uliciach sú všetci nádherne poobliekaný a nech mi nik netvrdí, že Slováci vedia, čo je móda. (Nechcem nás ohovárať, ale faktom je, že naozaj veľmi malé percento ľudí vie, ako sa pekne obliecť. V zime vyjdete von na ulicu a všade na vás "kričia" tie otrasné zimné bundy, ktoré sa hodia jedine na svah. A naša nevkusná mládež k tomu pridá "rozflákané" tenisky, ktoré musia byť na sto percent v zimnom období maximálne premočené. ) Chlapci a dievčatá boli ako vystrihnutý z LookBook-u a staré dámy a páni boli dokonale retro. Na ulici na vás nik nezízal a nik nemal nemiestne poznámky.
V Paríži som sa prvý krát za svoj život cítila naozaj krásna. Neviem, čo to spôsobilo a mrzí ma, že ten pocit je už preč. :) Možno to bude tými obdivnými pohľadmi okoloidúcich (na Slovensku sa stretávame len so závistlivými), možno lichôtkami (jedna slečna mi pochválila šaty), možno úsmevmi a bezstarostnosťou Parížanov alebo ochotou ľudí. Cítila som sa tam veľmi dobre a povedala by som, že som tam aj svojím zjavom zapadla. (A to by som nepovedala iba ja.) :))
Love,peace and fashion Ivanka
Sunday, 26 September 2010
Hey, sexy girl....
Takto nejako sa začalo moje parížske dobrodružstvo. Po dlhej 20-hodinovej jazde autobusom (z toho jednu hodinu sme stáli v kolóne pred Parížom) sme vystúpili pri slávnej Eiffelovej veži, kde nás privítalo nádherné počasie. Všetci sme boli pekne unavení a pokrčení :)), neučesaní a škaredí. Okolo sa nahrnuli obchodníci s Eiffelovkami (5 za euro-jeden obchodník najskôr tvrdil, že "zadarmo", no asi nepoznal význam tohto slova :) a rozbehli sme sa zdolať dva poschodia schodov. To sme ale ešte netušili, že to bude nad naše sily a budeme musieť medzi poschodiami predýchavať. No nakoniec sme to zvládli a celý šťastný sme sa kochali výhľadom na betónové "more". Bola som unesená a v eufórii, neschopná niečo povedať. Niečo tak nádherné som ešte nevidela! Po spravení asi tak 50-tich fotiek sme sa šli pozrieť na invalidovňu a neskôr sme sa plavili loďou po Seine. Vonku bolo približne 28 stupňov, takže popri brehu sa "opekali" ľudia a ja som im v tichosti závidela. (Aj vy by ste závideli, ak by ste mali oblečenú chlpatú vestičku, čierne gate, košeľu a čižmičky.:-P) Celý deň sme "brázdili" ulicami Paríža a obdivovali budovy, ľudí a všetko naokolo. :) (deň prvý)
Budík nastavený na 5:50 nezvonil a my sme zaspali. :) Tomu sa hovorí šťastie.
Za 20 minút sme sa obliekli, učesali, umyli, poniektorí namalovali a hor sa na raňajky.
Po raňajkách sme sa "nalodili" do autobusu a ako každé ráno toho týždňa sme stáli v hodinovej zápche. Smerovali sme do Versailles, neskôr do Pantheónu či na Montmartre.
Bolo toho veľmi veľa a neviem, či by som bola schopná opísať všetko, čo som zažila. :)
Myslím, že fotky to povedia za mňa. (deň druhý)
Oni pili, ja som fotila....:)
Slečny, ktoré sú so mnou na fotkách sú Gabi a Dads....*-* (Gabi je hnedovláska, Dads blondínka.)
Vďaka nim som mala nádherný Paríž. :)
Love,peace and fashion Ivanka
Subscribe to:
Posts (Atom)