Monday 31 October 2011

Hang it up


 Seems like it was yesterday when I saw your face
You told me how proud you were but I walked away
If only I knew what I know today

I would hold you in my arms
I would take the pain away
Thank you for all you've done
Forgive all your mistakes
There's nothing I wouldn't do
To hear your voice again
Sometimes I want to call you but I know you won't be there

I'm sorry for blaming you for everything I just couldn't do
And I've hurt myself by hurting you
Some days I feel broke inside but I won't admit
Sometimes I just want to hide 'cause it's you I miss
You know it's so hard to say goodbye when it comes to this

Would you tell me I was wrong?
Would you help me understand?
Are you looking down upon me?
Are you proud of who I am?
There's nothing I wouldn't do
To have just one more chance
To look into your eyes and see you looking back

----------------------------------------------------

Niektoré veci nám časom zovšednejú. Nezáleží na tom, ako veľmi nám predtým prirástli k srdcu a ako veľmi ich milujeme. Časom ich začneme brať ako samozrejmosť. Budeme žiť s vedomím, že pri nás jednoducho sú a nebudeme sa zaoberať otázkou, čo by bolo keby. Lenže príde jeden deň, keď sa všetko zmení a zrazu neostane kameň na kameni. Niekto objaví Atlantídu, iný zbúra všetky múry sveta a vy stratíte niečo či niekoho v čase, keď to najmenej čakáte. Odíde preč a nestihnete mu povedať zbohom. Až potom si uvedomíte, čo všetko pre vás znamenal.


Sunday 30 October 2011

Don't you bring me down today



Prague was beautiful. I spent two days there, saw a lot of things and changed hairstyle. Article about Prague will be later (you know that I love posts about cities and people), but now I show you what I was wearing the second day.

-------------------------------------------------

V Praze bylo blaze, ale doma je doma. Strávila som tam dva dni, videla kopu vecí, zmenila účes a šťastná odchádzala domov. Článok o Prahe bude neskôr (veď viete, že ja obľubujem príspevky o mestách a ľuďoch), tak teraz vám aspoň ukážem, čo som tam ten druhý deň mala na sebe. 

Keď som sa v stredu večer balila, nemala som ani tušenie, aké bude v Prahe počasie. Predpovediam počasia moc neverím, tak som si musela zobrať niečo, v čom mi nebude ani príliš teplo, ani príliš zima, teda vrstvené oblečenie. Šaty či sukne nosím celú zimu, takže som vybavená zásobou hrubších siloniek, nadkolienok, svetríkov a šálov. Včera bolo v Prahe hmlisto, tak som bola celkom rada, že som si zbalila to, čo som si zbalila. Silonky tehlovej farby mi ladia s rolákom. (Ak ste si to náhodou nevšimli.) Ten som si musela dať kvôli 3/4 dĺžke rukávov saka a šiat, ak by bolo náhodou chladnejšie a aby mi nemrzli ruky. Okolo krku kruhový šál, na nohy podkolienky, čižmy z čias dávno minulých, okuliare á la mucha puk a ideš. 

Thursday 27 October 2011

Prague


I am sending you kisses from the beautiful Prague. <3

 (And I have new haircut. What do you think? More tomorrow :))
 -------------------------------

Posielam vám pusinku z krásnej Prahy. 

 (A mám nový vlas. Čo poviete? Zajtra bude viac. :))

Monday 24 October 2011

Party In The U.S.A.


We found love in a hopeless place

Shine a light through an open door
Love and life I will divide
Turn away cause I need you more
Feel the heartbeat in my mind

---------------------------------------

Zárukou dobrej fotky je hneď niekoľko vecí. Základ tvorí stavebný materiál, ktorý je všade okolo vás. Môže to byť drevo, rôzne plechy alebo šróbiky. Ak máte možnosť, poproste niekoho o Aviu. Tá tvorí skvelú scenériu. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na lešenie a ako bonus sivá obloha!

Pustite si We Found Love a užívajte si.  

Sunday 23 October 2011

A little bit in love with you.

 

Viete, čo robím, keď nič nerobím? Túlam sa. Myšlienkami sem a tam. Do minulosti, prítomnosti. Niekedy zablúdim aj do budúcnosti. Internetom tam a sem. Obdivujem šikovných ľudí a predstavujem si, aké by to bolo byť tiež taká šikovná. (Bolo by to pekné.)  Izbou hore a dolu. Hľadám, čo by som mohla upratať či premiestniť. Pohľadom dolu a hore. Zastavím sa pri veciach, ktoré mi niečo pripomínajú a nostalgicky na ne hľadím. 

Viete (alebo aj neviete), vyhrala som na Zootlook-u styl měsíce. 27-meho si idem po výhru do Prahy, kde si mňa a najmä moje vlasy vezme do parády Danny Mills. Chcela by som niečo takéto. (A páči sa mi aj toto.) Čo poviete?
Ďakujem Evke za skvelé tipy, čo vidieť v Prahe. <3
(Btw. Koho uvidím na Prvorepublikovom Blešáku?)


Friday 21 October 2011

Light bulbs die, my sweet. I will depart.


In the life we meet a few people who change our lives. They come as a big water. Without notice. They do not ask for permission or invitation. And you will not notice when and everything will be completely different. Thanks to them the days are more beautiful, the sun shines brighter, even chocolate is sweeter and tastes you more than ever before. They change you the look at the world and you feel like in hell paradise.

------------------------------------------

V živote stretnete len niekoľko ľudí, ktorí vám zmenia život. Avšak prídu ako veľká voda. Bez ohlásenia. Nepýtajú si pozvanie či povolenie. Jednoducho vám ich pošle niekto "z hora". Vpadnú k vám a urobia veľký vietor. A vy sa ani nestačíte spamätať a všetko je úplne inak. Vďaka nim sú dni krajšie, slnko svieti jasnejšie, dokonca aj čokoláda je sladšia a chutí vám viac ako inokedy. Zmenia vám pohľad na svet a vy sa pri nich cítite ako v pekelnom raji. 

Ružová a čierna si rozumejú. Navzájom, aj so mnou. ;)

Monday 17 October 2011

You came thoughtfully, loved me faithfully,You taught me honor, you did it for me


"I liked you. Actually, I loved you."

"we're meant to lose the people we love. how else would we know how important they are to us?"
----------------------------------------- 

Neberte mi ilúzie o dokonalom svete. Nestojím o to. Ďakujem.

"we're meant to lose the people we love. how else would we know how important they are to us?"

"Mal som ťa rád. Vlastne som ťa miloval." 

Sunday 16 October 2011

We are family.


We love The Tatra Mountains   
It was cold outside. Therefore, we look like the snowmen.

----------------------------------------------------

Máme radi Tatry. Vysoké či Nízke, to je jedno. Z každej strany máme nejaké a ráno, keď sa zobúdzame, sú prvou vecou, ktorú pri pohľade z okna vidíme. Takže sú už taká naša srdcová záležitosť. Napriek tomu, že ich máme pod nosom, ešte ich nemáme celé pochodené. Našou najobľúbenejšou destináciou sú Smokovce. Prechádzka, koláčik či kávička, prechádzka a prechádzka. Počas nej pár fotiek do rodinného albumu, (ktorý nemáme :D) a tak. Veď to poznáte. 
Hore je sneh, tak hlavne nech nám je teplo. Preto vyzeráme ako snehuliaci.

Saturday 15 October 2011

We must face tomorrow, whatever it may hold, with determination, joy and bravery




Outfit is a great example that all things have the potential to be timeless. Trends are constantly repeated and therefore you can discover pieces that are just "IN" in second-hand shops. For example, this coat. Do you think that I could find something so beautiful and perfect quality in one of the shops? I believe that I would fail. Today's mass production of clothing is focused more on quantity than quality, so if there was a likelihood that I would find something similar, it would be certainly made from some artificial material that can not adapt the  shape and after the first cleaning it will lose functionality. Handbag has about one hundred years. Well, probably not so much, but more than you for sure. When I was walking through stores today, I noticed that almost every shop is selling similar bags. The so-called "pencil skirt" is a fixed star on the fashion scene, so it will never spoil anything. (I think.) 

-------------------------------------------------- 

Všetko má svoj začiatok a všetko má svoj koniec. Začiatky bývajú ťažké. Odjakživa. Postaviť sa na vlastné trvá hodnú chvíľu a prvé kroky sú "hovädsky" ťažké. Je to, ako keď sa učíte bicyklovať, aj keď trochu ťažšie. Tiež vám to najskôr nejde a potom to robíte, akoby ste to vedeli dva celé životy predtým. Keď sa po čase obzriete späť, nestačíte sa čudovať, čo všetko ste dokázali a ako ďaleko ste sa dostali. S pomocou iných, či bez nej. Potom je už len na vás, či v tom budete pokračovať ďalej, alebo sa to rozhodnete ukončiť. Končí sa ťažko, ja viem. Ale každý príbeh, aj ten, ktorý milujeme, musí skončiť. Pretože tam, kde jeden príbeh končí, druhý dostáva priestor začať. 

(Rada sa zo svojich pocitov vypisujem. Pomáha mi to vidieť riešenia problémov.)

Outfit je skvelým príkladom toho, že všetky veci majú potenciál byť nadčasovými. Trendy sa stále opakujú a preto je pri nákupoch v sekáčoch veľká pravdepodobnosť, že objavíte kúsky, ktoré sú práve "IN", ktoré ste práve hľadali a ktoré nenájdete v žiadnom obchode. Tak napríklad tento kabát. Myslíte si, že by som dokázala niečo tak dokonale kvalitné a krásne nájsť v niektorom z našich obchodov? Ja sa domnievam, že by som to nedokázala. Dnešná masová výroba odevov je zameraná viac na kvantitu, ako na kvalitu, takže ak by tu aj bola pravdepodobnosť, že by som niečo podobné našla, určite by to bolo z nejakého odporného umelého materiálu, ktorý sa tvarovo nevie prispôsobiť a po prvom čistení stratí svoju funkčnosť. (A áno, je zo sekáču a netrúfam si odhadnúť, koľko stál v skutočnosti.) Kabelka má asi sto rokov. Teda, toľko asi nie, ale viac ako vy má určite. Pri dnešných potulkách obchodmi som si všimla, že takmer v každom obchode predávajú podobné tašky. Mne stačilo zájsť do pivnice, otvoriť "čarovnú" skriňu a nadčasový kúsok som držala v rukách. Takzvaná "pencil skirt", teda puzdrová sukňa, je na módnej scéne stálicou, takže sa ňou nikdy nič nepokazí. (Teda, aspoň myslím, že nie.)

Friday 14 October 2011

Glad You Came



Nothing.

--------------------------------- 

Zima ako v ruskom filme. (Koniec vsuvky o počasí.)

Dnes nám teda otvorili H&M. Veľa ľudí, málo priestoru na pohyb, celkom dobrý výber a akcia "Nakúp za 40€ a dostaneš 25€ na ďalší nákup". Tak som tam aj napriek tomu veľkému počtu človiečikov a so sto kilovým závažím na chrbte (cháp: školská taška) vošla. A hádajte čo? Oplatilo sa. Mám dve nové saká,  jedny šaty a náušnice. Je pravda, že som tam smerovala moje kroky najmä kvôli klobúku, ktorý "prekvapivo" nemali, ale som uspokojená. Veď idem 27-ho do Prahy, tak tam si snáď nejaký ten klobúk kúpim. 

A mimochodom, ak by dokázal pohľad zabíjať, verte mi, dnes by som už asi bola stotridsaťštyri krát mŕtva. našťastie, nedokáže.

Wednesday 12 October 2011

American Woman


Toto obdobie by sa dalo nazvať všelijako. Počnúc "je na hovieno počasie a nemám žiadne fotky" alebo "máme výročie školy, vymýšlame program, dnes budeme tancovať, takže idem pohodlne", až po "v piatok otvárajú háemko, psychicky sa priprav". Takže z toho všetkého teda vyplýva, že prípevok je až dnes, som oblečená pohodlne ( ó, ako ja milujem tie veľké mikiny) a pripravujem moju kreditku na "veľký vietor". Čo sa týka psychického rozpoloženia a emocionálnych záležitostí, tak tie dnes rozoberať nebudem. Až zajtra. ( Dúfam.)

Saturday 8 October 2011

Lions In Cages


I started to watch Gossip Girl. Thank you that you have mentioned, that it is like a drug. XoXo. ♥

So I was inspired by GG by my outfit. The most of my wardrobe is red and blue. Together, these colors are good friend, so I chose a simple blue dress with interesting details on the chest with the red tights. First I tried to combine it with blazer in the same color as that dress, but it looked weird, so finally won the black jacket. Black shoes with gold detail and scarf in red are a final full stop after outfit and conclude it.

--------------------------------------------- 

Život nám pod nohy kladie mnohé prekážky. Ak sa chceme dostať na vrchol, musíme im vedieť čeliť bez ohľadu na to, aké ťažké to pre nás bude. Často počas cesty na vrchol stratíme milované veci, no ak sa chceme dostať úplne hore, nesmieme sa nimi zaoberať. Veď viete, prežije len najsilnejší.

Začala som sledovať Gossip Girl. Ďakujem, že ste ma neupozornili, že to bude ako droga. XoXo. ♥ Je to šialené. Nemôžem sa od toho odtrhnúť, nehovoriac o parádnej dávke inšpirácie.

Tak trochu som sa pri tomto outfite inšpirovala ich štýlom. Patričnú časť mojej skrine tvorí červená a modrá farba. Spolu sú tieto farby veľké kamošky, takže som zvolila jednoduché modré šaty so zaujímavým detailom na prsiach a k tomu červené silonky, ktoré celý outfit ozvláštnili. Najskôr som to skúšala skombinovať so sakom v rovnakej farbe, akú majú šaty, no vyzeralo to divne, takže nakoniec vyhralo čierne sako, ktoré je vďaka hrubej podšívke skvelá náhrada za rôzne svetre a kabáty. Čierne topánky so zlatým detailom a šatka v červenej farbe len dodávajú záverečnú bodku a uzatvárajú outfit.


Wednesday 5 October 2011

I'm A Little Bunny. But not yours.



You are on the top, then you are down. You are alright, then everything is wrong. Today I was on the top and I am alright. But You know when you are in those heels around 185 cm high, you can not be down. It's just math, logic and donotknowwhatelse.
 That's all.
Make love, not war. You know. 

--------------------------------------------------- 

Raz si hore, raz si dole. Raz sa máš dobre, raz sa máš zle. Dnes som bola hore a mala som sa dobre. Veď viete, keď máte v tých opätkoch okolo 185cm, tak dole ani byť nemôžete. To je proste matika, logika a neviemčoešte. 
A mala som sa dobre. No to už som spomínala. Som prepracovaná, unavená, takže to je všetko. 

Make love, not war. Veď viete. 

Monday 3 October 2011

Skeleton


Enjoy the second part of photos from Boris.
 ----------------------------------

Druhá časť fotiek od Borisa a trochu nostalgie v podobe článku z minulého roku.

"V dokonalom svete sa ráno zobudím okolo deviatej, pozriem sa do zrkadla, usmejem sa a s pocitom, že sa podobám na Cintiu Dicker, si odchádzam pripraviť svoje kráľovské a zdravé raňajky. Postavím sa pred svoj obrovský šatník a vyberiem outfit pre dnešný deň.
Neskôr idem na Pilates, kde sa stretnem so svojimi najlepšími priateľkami, pokecáme o všetkom možnom, spevníme zadočky a keď sa vrátim domov, hodím sa do vane, vypijem pohár čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy, spravím si dokonalý make-up, vlasy zopnem do copu, pretože za 15 minút mám byť u kaderníčky, s ktorou, ako každý deň, "prevedieme" náš ranný rituál umývania a tvarovania účesu. Po odchode z kaderníctva sa cítim ako znovuzrodená. Nasadnem do svojej Audi TT vo farbe slonovinovej kosti a "utekám" oprášiť svojho miláčika- MasterCard World Signia -. Okolo tretej si spomeniem, že mám dnes ešte fotenie, takže sa vrátim domov, kde zmením svoj outfit. (Nemôžem byť predsa viac ako 8 hodín v tom istom outfite- čo by nato povedali ľudia?) Odchádzam na fotenie, kde ma čaká tým skvelých ľudí, s ktorými je radosť pracovať. Skončíme okolo desiatej, photoshoot sa čo najskôr zdokonalí a hneď sa posiela do Marie Claire, Elle či Vogue. O jedenástej si líham do svojej obrej postele a zaspím sladkým spánkom, spokojná so sebou samou. Mimochodom, už som spomínala, že som úspešná modelka?


V mojom svete ma budík zobudí o 6:20 am. S ťažkosťami otváram oči a "vytrepem" sa z postele. Do zrkadla sa radšej nepozriem, pretože by určite pod ťarchou mojej ohavnosti prasklo. Raňajky mám zjedené v priemere za tri minúty, utekám do kúpeľne, kde sa poumývam a trošku učešem (poriadne česanie príde na rad až ku koncu). Vybehnem na poschodie, kde mám svoju izbu a šatník. Medzi týmito dvoma miestnosťami sa pohybujem asi tak 20 minút, kým som spokojná s tým, čo mám na sebe. Schmatnem tašku a kým sa dostanem dolu do jedálne, tak sa asi ešte 7-krát vrátim, pretože si stále niečo zabudnem. Odchádzam do kúpeľne, kde sa konečne učešem, zbalím si desiatu a odchádzam do školy. Cesta trvá 10-15 minút. Keď prídem, do zvonenie je asi 7 minút, čo stačí na to, aby som našla správnu triedu, v ktorej sa vyučuje, prezula sa a preopakovala si učivo. (Som dobrá, nie?) :)) Predo mnou je asi tak 6 hodín stresu, nudy, stresu, nudy a desiatovej prestávky + obed. Keď sa tento kolotoč skončí, volám mamine či ocinovi, aby nás prišiel zobrať. (-Ja a môj brat-) O tretej prídem domov, zhodím tašku, niečo sa naučím a ani sa nenazdám, je 16:45 a ja odchádzam na tanečný tréning. Keď sa vrátim, je sedem, som spotená, mám mokré vlasy a najradšej by som si ľahla a spala. Avšak, učenia je ešte stále mnoho, tak sa mu budem musieť či chcem, alebo nie, poddať. Po tom, čo sa naučím, ešte popozerám vaše blogy a idem sa osprchovať. O pol jedenástej si konečne líham do postele a pol hodinu mi trvá, kým zaspím, pretože si opakujem všetko učivo, ktoré ma druhý deň čaká. Už viem, že to bude ďalší náročný deň.
 No mám svoj život rada, pretože som obklopená skvelými ľuďmi a láskou. :)"

Je úžasné, ako sa človek časom učí a vyvíja. Dnes by som už tento text napísala úplne inak. A samozrejme, veľa vecí by taktiež bolo inak. Aj v tom dokonalom svete.

Sunday 2 October 2011

Moves Like Jagger


 I would like to go somewhere. Somewhere far. Enjoy life, live fully all hours of my life, explore new countries and meet new people. India, America, Australia, Europe and Africa. To take photos of everything and write about everything, and later nostalgically remember it in old age.

 Pink dress has been my dream this year. When I was in Zara, I kept one beautiful in the hand, but they were too expensive, so I hung them back and I was hoping that I will find similar in second-handshop. I found one. But not in second-hand. A week ago we were shopping and I ran only briefly to the New Yorker. I did not have much time so I went through the hundred of clothing very quickly.. And then I saw them. Time stopped and I suddenly had more time. The dress was hanging there. Pink and orange too. With a belt, on sale, in a flood of others, for me at the moment not important clothing. It was a fateful meeting, I tell you. We fell into each other's eyes. For the combination, the pink dress understand with the different colors. Black and brown are classic. Then the orange, yellow, blue or green. This time I chose brown because I wanted to be a lady. Was I? What do you think?

Yesterday we spent a day with little photoshooting with
Boris.
I want to thank you very much. <3

Here is the first part of photos.

---------------------------------------------------

Chcela by som niekde odísť. Niekde ďaleko. Užívať si život, prežívať naplno všetky hodiny svojho života, spoznávať nové krajiny a nových ľudí. India, Amerika, Austrália, Európa či Afrika. Všetko to fotiť a zapisovať, neskôr na to v starobe nostalgicky spomínať.

Ružové šaty boli mojím tohoročným snom. Keď som bola v Zare, držala som jedny krásne v ruke, ale boli šialene drahé, tak som ich zavesila naspäť a dúfala som, že sa mi podarí objaviť podobné v sekáči. No nepodarilo sa. Až keď sme pred týždňom boli na menšie nákupy, vbehla som len nakrátko do New Yorkera. Nemala som veľa času, tak som regále len tak v rýchlosti prebiehala. A v tom som ich uvidela. Čas sa zastavil a ja som zrazu mala more času. Viseli tam. Ružové a aj oranžové. S opaskom, v zľave, v záplave iných, pre mňa v ten moment nepodstatných šiat. Bolo to osudové stretnutie, čo vám budem hovoriť. Padli sme si navzájom do oka v prvom momente a odvtedy od seba nevieme odtrhnúť oči. Čo sa týka kombinovania, rozumejú si s rôznymi farbami. Čierna a hnedá sú klasika. Potom aj oranžová, žltá, modrá alebo zelená. Ja som tentoraz zvolila hnedú, pretože som chcela byť za dámu. Bola som? To už musíte posúdiť vy.

Včera sme strávili časťdňa príjemným fotením. Vzišli z toho veľmi pekné fotky. 
Fotil Boris a ja sa mu chcem veľmi pekne poďakovať. <3
Tu je prvá časť fotiek.