Saturday 30 June 2012

nech nám tlak nestúpa.


Ľudia nevedia pochopiť, že sa neobliekam kvôli nim. Nedokážu prijať fakt, že nekráčam po ulici v nových topánkach preto, lebo chcem, aby mi závideli. Nedokážu prijať fakt, že chcem vytŕčať z radu neónkových tričiek za 2€, v ktorých vidieť "faldíky". Nie preto, lebo chcem, aby mali o čom rozprávať. Ide o to, že ma obliekanie baví. Že ma napĺňa skúšať, ako ďaleko môžem v móde zájsť, ktoré farby sa k sebe hodia, aké strihy a materiály môžem kombinovať. Že milujem oblečenie, topánky, doplnky a hry s nimi. Jednoducho ma to baví! Presne tak, ako niekoho baví hrať šach, futbal či bowling. Presne tak, ako niekoho baví malovať či variť.
Je mi ľúto, že ľudia majú potrebu stále niekoho riešiť. Nevedia si vyriešiť svoje problémy a komlpexy, a tak ohovárajú a pletú sa do životom iných. Nerobte to...
K ničomu to nevedie, nikomu to nepomáha, len si skracujete život a ničíte ľudské vzťahy.
Ja žijem kvôli sebe, nie kvôli vám. Tak sa pokúste zariadiť podobne.

Majte krásne prázdniny. .)
Ďalší príspevok už bude z Nemecka. Tak sa psychicky pripravte na časté a (dúfam) pravidelné príspevky.


Thursday 28 June 2012

a tri bodky.


čím ma človek menej na práci, tým menej voľného času má.
Na porazenie...

Monday 25 June 2012

už je to vo vzduchu.


Ako chutí leto? Sladko. Mieša sa v ňom chuť malín z Liptovského Ondreja, prvé jahody z dvora, Sun od Jil Sander, vôňa nafukovačiek, piesok medzi prstami, kamienky v podprsenke, obité kolená, "lososy" na sakách-kvietkoch-topánkách-svetroch-všade, tony kníh, lienky a predpovede počasia, kyslý dážď, marhule,  lupene ruží a triesky v rukách.
Milujem leto. Milujem všetko, čo mi ho pripomína....
Ako chutí to vaše? 

Sunday 24 June 2012

BB krém Skin79 Super Plus VIP Gold Label


Verím na zázraky a nechávam sa zlákať medovými rečami. Napodiv, tie medové reči medové naozaj sú a chutia sladko, a zázraky sa stávajú, aj keď v nich prestávame veriť. Ako už iste (alebo aj nie) viete, obľubujem zázraky, ktorými môžem "hýčkať" a rozmaznávať moju pleť. Jedným zo zázrakov sú aj BB krémy z http://www.coolbeanz.sk/.
Keďže moja pleť je bezproblémová, nepotrebujem denne nosiť make-up a tak zbytočne upchávať póry a zaťažovať pokožku. Stačí mi len niečo, čo zakryje malé nedokonalosti a zjednotí tón pokožky, aby vyzerala sviežo a mladistvo. Niečo v tom zmysle sľuboval BB krém Skin 79, a tak som sa ho rozhodla vyskúšať.
Keď sa povedalo BB krém, nemala som ani tušenia, čo tieto dva nenápadné bruškaté písmenká znamenajú. Áno, boli tu všakovaké asociácie s tancujúcimi písmenkami B a B z reklamy či s rôznymi sloganmi typu Be Beautiful, ale ani jedno z toho mi nedávalo ucelený význam a nápovedu, čo by to mohlo označovať. Až kým som nevidela obal BB krému, kde bolo čierne na bielom napísané "Beblesh Balm". (Ide vlastne o krém, ktorý bol pôvodne vyvinutý v Nemecku "pani Schrammekovou", aby chránil pleť po laserových procedúrach a  zákrokoch a slúžil ako ľahké krytie. Neskôr sa stal veľmi obľúbeným vo Východnej a Juhovýchodnej Ázii, kde bol označovaný ako "the secret of Korean actresses".)
Pochopiteľne, krém sa vďaka svojím schopnostiam stal veľmi obľúbeným, pretože má niekoľko zázračných schopností. Ja som ich objavila tiež a verte mi, splní to, čo sľubuje.
Nie je príliš tekutý, ani príliš hustý, tak sa pekne rozotiera. Keď som si ho prvý krát vytlačila na ruku, trošku som sa zľakla odtieňa, pretože bol o čosi svetlejší ako moja pokožka. Po tom, čo som si malé množstvo naniesla na tvár, však moje obavy rýchlo pominuli, pretože sa dokonale prispôsobil a splynul "s prostredím".  Pleť ostala ako porcelán, príjemne voňala,  nebola mastná, ani vysušená. Neupchal mi póry (čo je pre mňa osobne jedno z najväčších +) a dokonca má aj stupeň ochrany proti UV žiareniu. Čítala som si aj jeho zloženie a musím povedať, že toľko prírodných zložiek, ako má tento krém, nemá snáď nič v mojej domácnosti. 
Ak vám mám povedať (napísať) pravdu a nekrížiť prsty za chrbtom, tak ja osobne som s týmto krémom veľmi spokojná a rozhodne ho odporúčam aj vám. Samozrejme viem, že každá z nás má iný typ pleti, no na stránke http://www.coolbeanz.sk/ si môžete nájsť ten svoj a vyskúšať ho tiež.
 Veď je leto, tak zahoďte make-upové masky a nechajte pokožku dýchať. .)

Friday 22 June 2012

ružová je dobrá. nie. je najlepšia.



YOU'RE HARD TO HUG, TOUGH TO TALK TO AND I NEVER FALL ASLEEP
WHEN YOU'RE IN MY BED, ALL YOU GIVE ME IS A HEARTBEAT
I'VE TURNED INTO A STATUE AND IT MAKES ME FEEL DEPRESSED
'CAUSE THE ONLY TIME YOU OPEN UP IS WHEN WE GET UNDRESSED

YOU DON'T LOVE ME, BIG FUCKING DEAL
I'LL NEVER TELL YOU HOW I FEEL
YOU DON'T LOVE ME, NOT A BIG DEAL
I'LL NEVER TELL YOU HOW I FEEL

IT ALMOST FEELS LIKE A JOKE TO PLAY OUT A PART
WHEN YOU ARE NOT THE STARRING ROLE IN SOMEONE ELSE'S HEART
YOU KNOW I'D RATHER WALK ALONE THAN PLAY A SUPPORTING ROLE
IF I CAN'T GET THE STARRING ROLE

SOMETIMES I IGNORE YOU SO I FEEL IN CONTROL
BUT REALLY I ADORE YOU AND I CANT LEAVE YOU ALONE
FED UP WITH THE FANTASIES THAT COVER WHAT IS WRONG
C'MON BABY, LET'S JUST GET DRUNK, FORGET WE DON'T GET ON

YOU'RE LIKE MY DAD, YOU'D GET ON WELL
I SEND MY BEST REGARDS FROM HELL

I NEVER SANG FOR LOVE, I NEVER HAD A HEART TO MEND
BECAUSE BEFORE THE START BEGAN, I ALWAYS SAW THE END, YEAH
I WAIT FOR YOU TO OPEN UP, TO GIVE YOURSELF TO ME
BUT NOTHING'S EVER GONNA GIVE, I'LL NEVER SET YOU FREE

Čo môže (momentálne) najviac pohladiť uši, dušu a zapríčiniť husiu kožu? Marina and The Diamonds, samozrejme. Tak si ju pustite.
A majte radi ružovú. <3
A skúste sa odosobniť od názorov, že k áčkovým sukniam idú len úzke tričká. Robte veci inak ako ostatní. .)

Thursday 21 June 2012

flower-power.


Vždy som túžila byť dieťaťom kvetov. Nie takým, ktoré ulietava v iných dimenziách, obľubuje rôzne prášky a rado (a jedno komu) dáva. Len takým, ktoré miluje prírodu, slobodu, lásku a mier. Len takým, ktoré to nedáva najavo len svojím zovňajškom, ale cíti to aj vo vnútri. Nosí kvety vo vlasoch, zachraňuje vtáčence, má vlasy takmer po zem, vyzerá ako lesná víla, šíri lásku, vždy sa usmieva a pozitívnu energiu vyžaruje na kilometre. No nikdy sa mi to nepodarilo.
Možno to bude tým, že som ako malá pridusila lienky a zabila slimáka zo zvedavosti. Asi to na mne zanechalo stopy.
Alebo to bude tým, že mi tie vlasy nikdy po zem nedorástli. Genetika je mrcha a bráni nám prejaviť sa, všakže.  
Ale kým mi tie vlasy dorastú a ja sa spamätám zo smrti "hmyzákov a slizákov", budem si kupovať šaty posiate kvetmi. (v sekáči, samozrejme. lebo aj v MNG majú. ale draho. a mne puká srdce.) A topánky, na ktorých sú kvety. Nech mám pre čo žiť. .)

Monday 18 June 2012

lži a medové reči.



Vraj si mám svoje myšlienky nechávať v bežnej komunikácii pre seba a potom ich napísať na blog. Lebo sú až príliš ťažko pochopiteľné, lebo sú až príliš filozofické, lebo jednoducho nie sú také, ktoré sa rozoberajú medzi normálnymi ľuďmi 21. storočia... Ja som vždy hovorila, že som sa narodila v zlej dobe a na zlom mieste. (Taká Amerika a 50-te roky, to by bolo niečo pre mňa.) Ale na tom nezáleží. Žijem tu a teraz, tak sa teda musím nejako prispôsobiť. Ale ak by sa našiel niekto, kto by bol ochotný moje reči počúvať, dajte vedieť.

Majte sa krásne (píšte básne), raňajkujte v tráve, užívajte si vôňu a chuť leta.

Saturday 16 June 2012

s ľahkosťou.


Vždy robím z komára somára. Tak, ako som si myslela, že bude uplynulý týždeň namáhavý, tak tak bol pomerne jednoduchý. Len času bolo pomenej, ale všetko sa dalo s prehľadom zvládnuť. Chodila som spávať pre desiatou hodinou večernou (čo sa mi teda nestáva takmer nikdy), stihla som dva razy obehnúť H&M (raz detské a raz dámske oddelenie), úspešne zahrala/zaspievala na skúškach z gitary a spevu, mala čas na seba a...veď to je vlastne jedno. Podstatné je, že už mi tým neoficiálne začali prázdniny, v utorok idem do Brna na fotenie, mám kocúrika Gerronima, novú farbu (teda farby) na vlasoch a čakajú ma príjemné dva týždne v škole/mimo školy, kým začnú tie prázdniny oficiálne a ja budem cestovať do Nemecka s plným kufrom harabúrd a svojou BF. .)
Majte pekný večer a ešte krajšiu (a najmä slnečnú) nedeľu.

Mimochodom, čižmy v outfite neriešte. Bol štvrtok, mokro a 12°C. (A mne bola zima...) 

Thursday 14 June 2012

ak by som bola...


Ak by som bola chlapom, lámala by som ženské srdcia. Nie preto, lebo by mi to robilo radosť. Skôr preto, lebo sa to od mužov očakáva. Akoby ich celoživotné poslanie, či čo. A najlepšie na tom je, že o tom ani nevedia. Robia to nevedomky. Viete, to je tá irónia života, keď vám muž zlomí srdce a tvári sa, že nevie, o čom to rozprávate. Veď on nechcel. A veruže nechcel. Muž nikdy nič nechce. Ono je tu totižto jeden základný rozdiel. Muži nie sú ženy. Nie sme z tej istej planéty, nedokážeme sa vcítiť do pocitov druhých a nedokážeme si predstaviť, čo prežívajú. Ale s tým nič nenarobíme. Ostáva nám len naučiť sa s tým žiť.
A zlomené srdce sa dá vždy zalepiť, verte mi. 

Ak by som bola šelmičkou, naháňala by som antilopy v afrických parkoch. Nie preto, lebo sa to odo mňa ako od predátora očakáva. Skôr preto, lebo mi tie štíhle dlhonohé antilopy s veľkými nevinnými očami pripomínajú všetky tie falošné potvory, ktoré sa nám sem-tam pripletú do života, spôsobujú nám komplexy a ničia naše šťastie. Ale inak by v tom nebolo nič osobné.

Ak by som bola Primadonnou, všetci by ma milovali. Nie preto, lebo by som ich do toho nútila. Skôr preto, lebo by ma všetci milovať chceli. A ja by som tiež všetkých milovala. Už len z princípu. <3

Monday 11 June 2012

pondelkové negližé




Náhody...
A zľavy v H&M.
Najdokonalejšia kniha na svete. Niečo ako biblia.
 a Superman.


Sunday 10 June 2012

nepotrebujem.


Ľudia zvyknú zabúdať. Hovoria síce, že nie, ale všetci dobre vieme, že len klamú. A klamú asi tak často, ako zvyknú zabúdať. Zabúdajú najmä na veci, ktoré im nevyhovujú a ktoré by chceli zo svojho života vymazať. Tvária sa, že o nich v živote nepočuli a ak im ich náhodou pripomenieme, tvária sa prekvapene. No pokiaľ sú to také tie materiálne veci, ktoré mali kúpiť či urobiť, je to ešte fajn. (Fajn v zmysle, že to dokážeme "prekúsnuť".) Ale ak úmyselne zabudnú na ľudí, s ktorými niečo prežili, s ktorými trávili roky a bez ktorých si kedysi nevedeli predstaviť ani sekundu svojho života, už to také fajn nie je...
Zabúdanie je mrcha. To ja nepotrebujem.


No niečo, čo k životu potrebujem, môžete vidieť v dnešnom outfite. Tie šaty a tie mokasíny <3 Asi dva najobľúbenejšie kúsky z celej skrine. Srdcovky, ktoré ma nikdy neomrzia. Srdcovky, ktoré môžem kombinovať so všetkým, na čo si zmyslím. Srdcovky, ktoré môžem nosiť všade. (Áno, aj do ZOO, ako napríklad dnes.) Či svieti slnko, alebo padá dážď, na tom nezáleží. Ja mám svoje obľúbené šaty a pohodlné topánky a je mi dobre.

Saturday 9 June 2012

apokalypsa.



Nazvime to bojom o prežitie. Návod, ako tento boj vyhrať, neexistuje. Ale posnažím sa. Ak sa mi to podarí, prežijem už naozaj všetko. (Iróniou je, že si to hovorím vždy. A ako na potvoru, sa stále objaví niečo ešte horšie.) Čaká ma ťažký týždeň (koho nie, nech sa neozýva), veľa učenia, chumáče vypadnutých vlasov (zo stresu), nedostatok spánku a kruhy pod očami. Niektoré zo spomenutých ma postihlo už počas tohto týždňa, ale predpokladám, že sa to bude len zhoršovať. Od pondelka nastáva "druhý polčas" hier o prežitie a ak vyhrám, (vraj) budem mať to najhoršie (zo školy) za sebou. Tak sa držte, užívajte si zamračenú (pod Tatrami) sobotu a neučte sa. (Ja sa to naučím aj za vás.) 

Thursday 7 June 2012

ružové okuliare a naše dokonalé svety.



Veci zvyknú strácať na význame. A asi ani nejde tak o tie veci, ako o ľudí, ktorí tieto veci tvoria či robia. Nie raz som sa presvedčila o tom, že to, čo platilo včera, dnes akosi zaostáva a zajtra upadne do zabudnutia. Postupom času sa ružové okuliare zošúchajú, lebo to už dnes nie je to, čo to bývalo. Je na nich nálepka Made in China a pochádzajú z pásovej výroby, kde sa vyrábajú milióny ďalších, rovnako nekvalitných napodobením dokonalého sveta s tenkou vrstvou ružovej navrchu. Predávajú sa v nevkusnej zlatej krabičke, ktorá má navodzovať čarovnú atmosféru a zároveň slúži ako očný klam. Láka ľudí do dokonalého sveta, ktorý vydrží večne. Ale nie, ten dokonalý svet sa nedá kúpiť...
 No to dnes už ľudia nechápu. Chcú byť vo všetkom prví, chcú vlastniť "vychytávky" a ísť s dobou. A nezáleží im na tom, čo kupujú. Veď im ide len o dočasné uspokojenie. Čo na tom, že si kúpia "šmejdový" dokonalý svet v podobe ružových okuliarov, ktorí svetom vlastne ani nie je.
Ale ja dnes viem, že ten sa nedá kúpiť. Ja to viem vlastne celý život, len z času na čas na to zabúdam.
Veď viete, ten dokonalý svet si musíte spraviť. A nikdy nie je neskoro zahodiť tie napodobeniny do koša a začať odznova bez nich.

Tvárim sa dôležito. Ale to len preto, že mám Armani-ho.
Nikdy som neverila, že raz jedného budem mať. (Ďakujem, Maminka. :* )
Na saku, konkrétne. Pravda, v tejto kombinácii vyzerám ako pani sekretárka, jeden mladý muž mi dokonca začal na ulici vykať, ale nedbám. Hlavné je, že mi taška, topánky a top ladia (ako-tak) farebne ku sebe a obľúbená "ceruzková" sukňa mi dáva možnosť behať po meste a nezavadzia pri skúšaní pri sekáčových lovoch...
  


Tuesday 5 June 2012

Tak sme sa dožili...



Sweet Lady Lollipop - Who says (Selena Gomez) from Ivana Petrušová on Vimeo.




Tak sme sa dožili. Moje prvé video, kde počujete môj hlas a málo z toho, ako spievam. Je zakázané smiať sa, oplúvať monitor a dokreslovať mi fúziky. Tiež nie je povolené prirovnávať ma k všakovakým zvieratkám či pozastavovať sa nad tým, ako dvíham čelo. 
Neverili by ste, aké ťažké je spraviť jedno video! Musím povedať, že je to naozaj čudný pocit rozprávať sa s "foťákom". Skoro taký čudný, ako keď video točíte po 83-krát a stále je úplne hrôzostrašné-tu je problém, že to asi nebude videom, ale vašou osobnosťou-, okrem toho sa vám pri tom trasie hlas, približne 8-krát sa pomýlite, zabudnete, čo ste chceli povedať, alebo si následne pozriete natočené video a nemáte na ňom polovicu hlavy. Okrem toho je príliš veľké a príliš HD, tak vám ho žiaden program nechce zmenšiť a ani orezať. (Ak máte nejaký tip, kde orezať a zmenšiť MOV v HD, sem s ním.) 
Ale berte to tak, že je to moje prvé video. Nabudúce to už bude lepšie. Nebudem pozerať všade inde, len nie do objektívu a predstierať, že mi zaplatili za to, aby som sa do neho ani raz nepozrela. A nebudem nesvoja. (Dúfam.)
Najbližšie by som chcela zaspievať niečo slovenské. Ak máte nejaký návrh, "dajte". :) 

Enjoy. :* 


Love, peace and fashion Ivanka

Monday 4 June 2012

chce to odvahu.


Keď sme spolu v raji, máme kopu možností.
Všetky ukryté taje, vychutnáme si do sýtosti.
V náruči ružového sveta, obklopení sladkým medom,
chceme sa len tak túlať, ostatné nech si hýbe svetom.

So mnou môžeš, čo len chceš, len mi prosím neuteč.
Zober ma kamsi ďaleko, neskúšaj to len tak naoko.
Tam, kam vtáci nedoletia, bude brána do nášho neba.
Kde slony plávajú pod vodou, ryby skáču po súši, 
bubliny praskajú a extáza sa nesie ovzduším.

Keď nám ani to nebude stačiť, ver mi,
sú trináste komnaty, do ktorých môžme vkročiť.
Veď radi porušujeme pravidlá,
nieže by som niekoho rada dráždila...


Názov nemá súvis s ničím. Možno tak trochu s tou vecou, ktorú som najnovšie pridala na "Fejsbúk". Ale nemusíte sa unúvať tam chodiť. Ja vám to pridám zajtra aj tu, tak vyčkajte času. ;) 

Sunday 3 June 2012

veľa lásky a závislosti.


 Keď som si v e-mailovej schránke našla ponuku od serveru Kamoska.cz, ktorá sa týkala recenzie na mnou vybranú Elite Models vôňu, neváhala som ani minútu a po ponuke som lapila asi tak, ako ide pes po údenom. 
Elite Models Fragrances ponúka 4 typy vôní, ktoré sú pomenované podľa tých (podľa môjho názoru) najkrajších a najtemperamentnejších mestách (nielen módneho) sveta. Paríž, Londýn, Rio a New York. Každá vôňa inej farby a inej chuti pre každú slečnu či mladú dámu.     
Môžte tri krát hádať, akú vôňu som si vybrala. Keďže ma už veľmi dobre poznáte, určite viete, že to nemohlo byť nič iné než Paríž. To mesto ma fascinuje a nepochybujem o tom, že som tam niekedy v minulom živote žila. Ale o mojich vnútorných pocitoch a spojeniach s Parížom inokedy. Teraz sa venujeme vôni.
 Je o mne všeobecne známe, že som vôňový fetišista. (A ak to všeobecne známe nebolo, teraz je ten moment, kedy sa úplne verejne a bez hanby priznávam. Áno, milujem všetko voňavé. Mám doma voňavý arzenál skladajúci sa z telových mliek, mydiel, voňaviek a vrecúšok. Ak ma chcete potešiť, darujte mi čosi voňavé. Pokojne aj papierik so vzorkou vône z Fann. Budem si ho strkať pod nos, kým mi z toho neprepne.) Mám tendenciu odbočovať od témy. No teraz sa už naozaj budem sústrediť len na to, čo som vám chcela povedať a čo bolo predmetom tohto článku. 
Čo mám najradšej? Najviac ma dokážu zaujať kvetinovo-ovocné vône, v ktorých sa mieša sladká chuť leta a  lahodný mix zážitkov. Neviem, či dokážete rozpoznať, čo tým myslím. Tak len jednoducho musí byť vôňa svieža a zároveň zmyselná. Trochu opantať zmysly a zaviesť ma do krajiny zázrakov. Nesmie udierať do nosa, len sa tak nevtieravo líškať. Zanechať po sebe stopu a vyvolať šialenstvo. Paris Baby to dokáže. 
Má snahu vystupovať ako dáma, s mierne šibalským dievčenským podtónom. Tak trochu romantička s veľkými snami, ktorá objavuje svet. Nonšalantne si kráčajúca mestom či šantiaca sa na lúke, v infantilných šatách a kvetom vo vlasoch. 
Obľúbila som si ju. A veľmi. Keďže má šikovný obal, bez problémov sa mi zmestí do tašky a nezaberie veľa miesta, tak ju nosím stále so sebou. Strkala som ju pod nos všetkým naokolo a ani raz som sa nestretla s negatívnym ohlasom. 
Ak niekedy pôjdete okolo nej, určite ju vyskúšajte. .)

A mimochodom, prebieha taká akcia: 
"VYTVOR SVOJ VLASTNÝ OBAL! POKIAĽ SA NÁM BUDE OBAL 
PÁČIŤ, POŠLEME TI VÔŇU ELITE DOMOV ZDARMA! 
3 KAMARÁTKY DOSTANÚ VOŇAVÚ POHĽADNICU :-)"


Saturday 2 June 2012

nepriznané emócie.



Vek je len číslo. Nepovie vám, koľko života vám ostáva, či koľko múdrosti v hlave máte. Neurčuje, či robíte zlé alebo dobré rozhodnutia, ani počet prejdených životných kilometrov. Samozrejme, sú tu isté predpoklady, ktoré sa s danným vekom spájajú, ako napríklad strata pružnosti pokožky či životné skúsenosti, ale v poslednej dobe sú aj tieto predpoklady úplne nanič, keďže čas letí rýchlejšie, mládež si už neužíva mladosť(len svoju hlúposť), peniaze hýbu svetom a city sú nepodstatné. Ale stále je ten vek iba číslom. Sami rozhodujeme o tom, ako budeme vyzerať. Sami rozhodujeme o tom, ako sa budeme správať. Sami rozhodujeme o tom, čo budeme robiť. Sami rozhodujeme o tom, čo bude podstatné. Čísla sú druhoradé. Tak ako všetko...



Friday 1 June 2012

Helenko, co ty tady?



Vždy som bola prílišný romantik a snílek. Odrazilo sa to v mnohých veciach. Ale o tých inokedy...
Dnes (resp. včera som bola) som za slečnu s bicyklom na sukni a na krku. Klobúk a taška majú navodzovať atmosféru pikniku. Aj keď sa žiaden nekonal. No to nikoho nezaujíma. Hlavná je tá atmosféra, všakže.

" Ale mne bolo v tom čase všetko ľahostajné.
 Hrával som futbal
 a miloval Helenu Daňkovú z III.B.
 Už pred prvou púnskou vojnou sme sa držiavali
 tajne za ruky
 a o 7 strán ďalej som už tušil,
 že to, čím tak vonia, bude škorica
 trocha pomiešaná s kôprom."

Miroslav Válek