Wednesday 29 January 2014

krajina zázrakov.


Ty a ja, zbláznení obaja.
Život sa s nami hrá, 
Ešte niečo pre nás má.
Nahliada nám do karát, 
Nehrá podľa pravidiel,
Rád vyhráva a berie silu z našich tiel.

Mám strach, že príde dážď a nebudem mať pršiplášť,
viem, že prídeš včas, ochráni ma sila, čo je v nás.

Avšak príde jeden deň, keď sa všetko zmení.

Náš svet sa otočí a neostane kameň na kameni.
Zbúrame múry sveta, objavíme Atlantídu,
Niekto nám v tom pošepká, kde nájdeme cestu inú...
Avšak príde jeden deň, keď sa všetko zmení.
Náš svet sa otočí a neostane kameň na kameni.
Zbúrame múry sveta, objavíme Atlantídu,
Niekto nám v tom pošepká, kde nájdeme cestu inú...




Niektoré veci nám časom zovšednejú. Nezáleží na tom, ako veľmi nám predtým prirástli k srdcu a ako veľmi ich milujeme. Časom ich začneme brať ako samozrejmosť. Budeme žiť s vedomím, že pri nás jednoducho sú a nebudeme sa zaoberať otázkou, čo by bolo keby. Lenže príde jeden deň, keď sa všetko zmení a zrazu neostane kameň na kameni. Niekto objaví Atlantídu, iný zbúra všetky múry sveta a vy stratíte niečo či niekoho v čase, keď to najmenej čakáte. Odíde preč a nestihnete mu povedať ahoj. A potom si uvedomíte, čo všetko pre vás znamenal.

Ale mám sa fajn. Viac než fajn. No chýba mi gitara a skladanie piesní. Chýba mi brnkanie si po večeroch a pohodička v zložení ja+gitara+akordy+zošit+pero. A trošku mi chýbajú staré časy. Kedy veci nedávali veľmi zmysel, ale nikomu to nevadilo.  Kedy boli maturity a budúcnosť tak ďaleko, že mi do toho spevu naozaj bolo, sedeli sme pri rieke v Berlíne a jedli nanuky. 
Ale mám sa fajn. Viac než fajn. Iba mierna melanchólia. :)


Mimochodom, keď budete mať chuť, prečítajte si aj tento článok. Možno vám niečo dá. Možno vás povzbudí.
A keď nie, tak nie... 

:)

držte sa.

Monday 27 January 2014

niekde medzi snehom a mrznúcimi nosmi.


Viete, čo to znamená, keď mám na hlave čiapku, však? Už som tu neraz o mojej averzii k zimným čiapkám, ako takým, písala a tí, čo tu nie ste prvý krát, viete, že ich nenosím veľmi často. Vždy mám problém nájsť takú, v ktorej nevyzerám ako holohlavá alebo takú, v ktorej moja hlava nevyzerá ako melón. Častokrát pri skúšaní rôznych druhov môžem dokonca konkurovať i im a to už je čo povedať! Mám rada klobúky, rôzne netradičné čiapky a čelenky, no s klasickými čiapkami sa veľmi nekamarátim. Ale nie o tom som chcela...
Pokiaľ neviete, čo tá čiapka znamená, tak vám to priblížim. Vonku je naozaj ZIMA! Zima s veľkým Z na začiatku, s veľkým A na konci a s mínus 15 niekde v strede. Zima, kedy mrznú uši, krehnú ruky, lámu sa fúzy (a práve v tomto prípade píšem určite z vlastnej skúsenosti), modrajú pery, červenie nos, zamŕza soplík, neštartuje auto (z času na čas).
Tak preto tá čiapka. Aby som eliminovala možné riziká, chápete. Zamrznuté "šušne" nie sú úplne "Lady" a tobôž nie "Sweet". 
Ale inak je tu tiež zima, kedy je konečne (alebo zase raz) sneh, kedy umelo zasnežujú svahy, kedy sa (možno) bude dať sánkovať, kedy chutí horúca čokoláda lepšie, lebo pri pohľade von oknom nemáte také výčitky svedomia, že "hrešíte", kedy sa môžeme guľovať, kedy môžeme robiť do snehov anjelikov a kedy môžem nosiť tento super-duper kabát.
Je žltý. (Viac žltej do šatníka, poprosím!) Je teplý. (Neverila som tomu, pokiaľ som ho nedržala v rukách.) Je s kožušinkou. (Žiaden odporný chochoľ, ale príjemne mäkučký materiál.) Je dievčenský. (Nepotrebuje ďalší komentár.) Je mojou novou láskou a je odtiaľto. Majú tam kopec krásnych vecí, tak sa tam zastavte, keď sa budete nudiť. :) Ale upozorňuje, že je to trochu návykové. Ceny tam síce nie sú taký "masaker", ako na stránke, ktorú som pridávala v minulom príspevku, no nemusíte sa (aspoň dúfam) v tomto prípade báť o to, či sú veci kvalitné, alebo nie. So stránkou Persunmall.com spolupracujem už od leta a ešte sa mi nestalo, že by mi prišiel "šmejd". Ak má niekto inú skúsenosť, tak ma to mrzí. Možno treba mať aj istú dávku šťastia...
A šťastie som mala aj pri kúpe tej sukne. Stála 11€, je úplne nová, so štítkom originality, od DVF. No môže byť svet krajší?

Inak má čaká celkom "zaujímavý" týždeň. Písomné maturity z nemeckých predmetov predo dvermi, tak je najvyšší čas koncentrovať sa na učenie.
Sladký život študenta, darmo. Viem, že o rok sa budem chcieť vrátiť na strednú, no momentálne by som si radšej vytrhala všetky vlasy, než písala 10 stranové slohy v nemčine o tom, "co tím chtěl básnik říci"..
Ale prežili to všetci pred nami, tak to prežijeme aj my, nie?
Dúfam.
Verím.
Pomodlím sa.

Nejak bolo, nejak bude...

Wednesday 22 January 2014

Teba raz pristihnú, usvedčia, odhalia. Vyhlásia za svätú alebo upália.



Jednou z mnohých vecí, ktorú o mne pravdepodobne neviete, je, že nosím dioptrické okuliare, aby som bola schopná dovidieť si aspoň na špičku topánky. Nosím ich doma, nosím ich v škole, nosím ich na šoférovanie. Ak ich nemám "na nose", som slepá ako krtko. V diaľke sa mi mihotajú len neurčité tváre a postavy, nápisy, ktoré sú odo mňa vzdialené viac než na jeden meter, tvoria kompaktnú spleť čohosi, čo sa nápadne podobá machuľkám v prváckom zošite, ak by ste mi chceli v meste zakývať a pozdraviť ma, odpovede sa, bohužiaľ, nedočkáte. Kedysi som nosievala klasické, podlhovasté rámy (pre mňa tzv. učiteľské), no tie som pred dvoma rokmi vymenila za živšie a svojím spôsobom i extravagantnejšie, ktoré nosím oveľa radšej a častejšie. Pôvodne som túžila po nejakom kúsku od Ray Ban, no ich rámy mi veľkostne absolútne nesedeli (boli asi tak 2 krát širšie ako moja hlava), tak som si zvolila radšej iné. Teraz mám dvoje, ktoré si striedam podľa toho, čo mám oblečené a akú mám náladu. Tieto sú svetlejšie a jemnejšie, pudrovo ružovej farby. Nosievam ich, ak mám oblečené niečo svetlé, pastelové alebo sivé. Zväčša vtedy, ak nosievam šaty a sukne. :)
Druhé mám červeno-čierne. Sú výraznejšie a na tvári sedia úplne odlišne ako tieto, resp. dodávajú mi úplne iný "výraz", ako mám v týchto. Niekedy vám ich tiež ukážem, ak bude príležitosť. 
Keď sme boli v Paríži alebo Neuburgu, už si nespomínam úplne presne, kde to bolo, videla som tam takéto. Bola to láska na prvý pohľad. Nebola však možnosť obhliadnuť ich bližšie než cez okno výkladu, takže láska ostala len platonickou. Odvtedy som už nikde podobné nevidela, čo je mi ľúto, lebo by sa mi také určite veľmi páčili! 
Nevideli ste niekde niečo podobné?

A všimli ste si, ako mi farba okuliarov perfektne ladí s farbou šiat? Tie mi, mimochodom, prišli zo Sammy Dress,  s ktorými som nadviazala spoluprácu, čomu sa veľmi teším. Pokiaľ hľadáte "handry" za pár "éčiek", ste na správnej adrese. Ceny šiat sa tam pohybujú už od 6€, čo je extrémne málo a tiež tam nájdete kategóriu "Free Shipping", čo znamená, že nemusíte platiť poštovné. Samozrejme, treba rátať s tým, že nie všetky veci sú kvalitné, preto treba vyberať veľmi dôsledne, veľa krát si pozrieť i materiál, z ktorého je daný kúsok vyrobený, aby ste sa potom doma neprekvapili. Čo považujem za veľké plus, je fakt, že pri každom produkte (minimálne pri tých, ktoré som si pozerala), boli veľkostné tabuľky, takže sa stačilo pomerať a nebol problém nájsť si tú správnu veľkosť. Prosím vás, nepodliehajte panike, ak bude vaša veľkosť "L" či dokonca "XL". Ženy z východných krajín sú často oveľa nižšie a drobnejšie ako Európanky, takže keep calm. Čo sa týka pošty, ak si nebudete vyberať z ponuky "Free Shipping" (čo úplne chápem, pretože je táto ponuka oveľa menšia ako produkty na zbytku stránky), ceny záležia od hmotnosti vecí. Pri potvrdzovaní objednávky vám automaticky systém vypočíta sumu, ktorú budete pri dovoze na Slovensko (či do inej krajiny) platiť. Ako je to s CLO-m, to vám, bohužiaľ, povedať neviem, pretože mi balíček poslali ako "gift", čo znamená, že cez colnicu to prejde bez problémov. No je možnosť, že takto posielajú všetky balíčky a vy nebudete pošte a colnej správe nič dlžný. :) (Cez Ebay som si objednávala veci už mnoho krát a nikdy som nič platiť nemusela.)
Musím povedať,že som bola veľmi prekvapená, ako rýchlo boli doma a tiež som ďakovala Bohu, že som sa do nich vošla. Pravda, tej tabuľke som až tak veľmi neverila, no teraz viem, že nabudúce sa nemusím ničoho báť.

Aké máte skúsenosti s nakupovaním cez stránky tohoto typu? Skúšali ste? Boli ste spokojné? Všimla som si, že na FB je veľa dievčat, ktoré sa takéto veci snažia predať cez svoje účty iným dievčatám, často krát však o niekoľko sto percent drahšie. Preto majte pri nakupovaní vždy chladnú hlavu a zdravý rozum! Aby ste si potom nemuseli trieskať hlavu o múr, ak nájdete svoje 50€ šaty na nejakej stránke za 10€. ;)

Tuesday 21 January 2014

little mix VII.



Po dlhom čase, presnejšie po 5 mesiacoch, tu mám pre vás (či pre seba) opäť raz mix niekoľkých fotiek z Instagramu, ktoré sa počas posledného mesiaca nakopili. Priznám sa, ani som si neuvedomila, koľko času od posledného príspevku tohto typu prešlo! Ak by som tu mala dať všetky fotky, ktoré na môj účet odvtedy pribudli, boli by sme tu do zajtra. Avšak, ak by som z nich vypustila všetky "selfies" (fotky samej seba, ak niekto nepozná), ich prezeraním by ste strávili presne 5 sekúnd. Takže asi tak...
Ale je to droga, vážení. Naozaj. Keď si pozerám účty všetkých tých krásnych Rusiek, nedokážem sa od toho odtrhnúť. Toľko inšpirácie, krásy a najmä motivácie v jednom! Viete mi niekto vysvetliť, ako je možné, že všetky sú také krásne, so skvelými vlasmi a dokonalými postavami? Čaro Ruska (nie Pavla)...

Príspevky tohto typu mám ja osobne veľmi rada. Je to akýmsi "nazretím" do života iných ľudí. Rada si prezerám také príspevky u Beccy či Dominiky (najmä jej Instaúčet).
Nevadia vám takéto príspevky? Môžu sa tu objavovať pravidelnejšie? 

Monday 20 January 2014

len v krátkosti.



Poznáte ten pocit, keď viete, že máte všetko, čo ste kedy chceli mať, a aj napriek tomu cítite, akoby vám niečo chýbalo? Akoby miniatúrny kúsok puzzle, ktorý neviete nájsť ani po hľadaní v tých najtemnejších zákutiach.  Povedala by som, do čerta s takýmito pocitmi! Nevšímajte si ich. Radšej sa tešte zo života, užívajte si, milujte a "náviďte". Žijeme predsa len raz a najmä maličkosti nám robia svet krásnym. Tak si ich začnite konečne všímať.
.)

Dnes je to na "dámu". Koniec koncov, tak sa cítim najlepšie. Dievčenské šaty, do vlasov perličky a úsmev k tomu. Nič viac mi k šťastiu nechýba. 

Thursday 16 January 2014

lentilkovo.



Ako chutí detstvo? Ako Kinder Surprise s prekvapením, Sanquick sirup, teplé kakao, jahodová zmrzlina, palacinky s Nutellou, chlieb s pažítkou, Nesquik guličky s mliekom, mrkvová nátierka, puding s piškótami, banán v čokoláde, jahody so šľahačkou, odporné mliečne polievky z jedálne, špekáčky, jablková torta, Happy Meal, kakaové rezy, lentilky, Chupa Chups, Haribo medvedíky, vyprážaný syr s hranolkami, jahodová Milka, šumienka za 30 halierov, čokoládová poleva, Tang, čerstvé čučoriedky, hríbová polievka, pelendrek, lízatko s píšťalkou?
Každému chutí inak. Mne chutilo a dodnes chutí takto.
Bolo krásne sladké (o čom svedčí /nielen-ale aj/ počet sladkostí spomenutých vyššie). Plné ilúzii, snov, veľkým prianí a očakávaní. A stále som len dieťa. Stále tie isté sny, stále tie isté ilúzie...

Tento text sa tu už raz objavil. Zhodou okolností, tiež som mala v outfite zakomponované žlté prvky. :) Pripomína mi detstvo. Niežeby som žltú v tom období nosila nejako extra veľa (poznala som len dve farby: ružovú a modrú, iné pre mňa neexistovali), ale vždy, keď vidím niečo žlté, spomeniem si na slniečka, ktoré sme v škôlke a na "základke" kreslili, na Lentilky, ktoré dodnes milujem, na Busy Bee, z ktorej sme sa učili angličtinu, na...
Teraz je však ten "prvok" omnoho výraznejší, než bol minule.
Pefektný žltý kabát, pohodlnosťou sa mu vyrovná snáď iba tento (keďže je ten istý, len v inej farbe :D), ideálny do školy, na cestovanie, na vysávanie (no dobre, až taký super zase nie je!), do dažďa či ako konkurencia pre slniečko. K tomu jednoduchý teplý sveter (aj ten máme doma v dvoch farbách, pre istotu), veľká taška na všetky školské po(d)klady a obľúbené rifle. 

Dnes sú fotky "štýlovo" odlišné, ako zvyknú byť. S Martinom  sme o niečo zmenili "perspektívu" a vybrali nové miesto, ktoré, podľa môjho názoru, veľmi dobre kontrastuje s outfitom. Čo na to hovoríte?
Ozaj, kamarátite sa so žltou? Ja mám v tejto farbe veľmi málo vecí. Tuším začnem lov na zelené (viď. minulý príspevok) a žlté kúsky. 

Tuesday 14 January 2014

lenivé dni.




Hovorí sa, že človek neskočí dva krát do tej istej mláky. No sú to len reči. Prázdne slová, ktorým neprikladáme význam a ktoré si neberieme k srdcu. Do mlák skáčeme znovu a znovu. Do tej istej sa dokonca dobrovoľne vrháme a vyžívame sa v tom, ako nám pekne zmáča topánky. Po chvíli si uvedomíme, že topánky nie sú jediná vec, ktorú mláka zamočila.
A v živote je to ako s tými mlákami. Robíme tie isté chyby. Niekoľkokrát za sebou, nevedomky, nedokážeme sa im vyhnúť, pomaly nás pohlcujú a zmáčajú naše vnútro. A možno aj podvedome cítime, že robíme niečo, čo už raz nedopadlo dobre, no spravíme to znovu. Veď, možno sa to teraz podarí...
Avšak všetci dobre vieme, že to nie je pravda.  Že sa to nepodarí, lebo ak je to raz zle, tak to bude aj druhý krát zle.
Opäť raz len klameme samých seba. Akoby tých lží nebolo v dnešnom svete dosť.


Dnes v znamení čierna, zelená, biela, tzv. lenivý outfit v najlepšej bunde tejto zimy (na vešiaku vyzerala katastrofálne, no po vyskúšaní som rapídne zmenila názor), najpohodlnejších topánkach na svete (nie sú moje) a s najlepšou taškou (jej veľkosť, priestrannosť a pevnosť materiálu), akú momentálne vlastním.
Zelenej mám v šatníku žalostne málo, čo je teda žalostne smutné, pretože je to nádherná pozitívna farba a na materiáloch ako vlna a satén vyzerá neskutočne dobre. Vo výpredajoch, v Reservede, som natrafila na tento svetrík, v super žiarivej zelenej (v skutočnosti je tá farba oveľa výraznejšia, než na fotkách, to len slniečko nám trošku upravilo farby :)) a už na prvý pohľad som sa do neho zamilovala! Avšak, ako rýchlo som sa zamilovala, tak som sa aj odmilovala. Je pekný, to hej, je teplučký, to hej, dobre sa nosí, to hej, ale tak veľmi kúše! Tentokrát som pod ním mala ešte košeľu, takže som to necítila, ale ak by som si ho mala obliecť priamo na telo, tak radšej chodím po svete nahá. Takže, ak ho náhodou niekde uvidíte a budete mať ambície zaobstarať si ho, opatrne! :) Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Alebo?

A neznášam pondelky! Teda, nie všetky, aby som im nekrivdila. Len tie, ktoré sa opakujú v dvojtýždňových intervaloch. Vyzerám ako zombie (viď. na fotkách), nevládzem stáť na nohách, potrebovala by som tak desať káv, aby som dokázala fungovať. 8 skvelých super(ne)záživných hodín, španielčina, spev, behačky tam a späť, večer padnem do perín a už sa z nich nepohnem.
Life's what you make it, všakže...

Sunday 12 January 2014

hey, i found your nose. it was in my business again.



Celý život, už od mala, som mala krátke či polodlhé vlasy. V škôlkarskom veku moja mamina podliehala trendu "fontánka", neskôr presedlala na 5 rovnakých pramienkov zopnutých štipcami, pri nástupe do školy som mala zapletaný cop. Klasické "konské chvosty", zapletané vrkoče, dva copy á la Pippi, francúzske vrkoče, účesy, ktoré na sprevádzali celým prvým stupňom základnej školy. Potom prišlo obdobie "vzdoru" a túžby po zmenách. Dala som si ostrihať ofinu, pričom na temene hlavy som mala krátke ostrihané vlasy, čo nápadne pripomínalo vrabca. Vlasy neskôr dorástli a keďže to opäť raz chcelo zmenu, vyhrala rovná ofina! To, že sa mi vtedy vlasy točili a vlnili, ma vtedy veľmi netrápilo. Hlavné bolo, že som mala ofinu!!! (Časy to však boli dobré.) V tom čase som mala aj po prvý krát nafarbené vlasy. Potom sa skracovalo, vlasy dorastali, prišla fáza "užsavživotenedámostrihať", neskôr, aby sme náhodou túto fázu nezažívali do konca života, som sa znovu dala ostrihať a tak sa to točilo stále dookola.
Vlasy mi dlhšie ako po lopatky nikdy nedokázali narásť, pretože neboli a ani nie sú na to stavané. Takže sa musím uspokojiť s tým, čo mám a využívať to vo svoj prospech, ako najlepšie viem.
Čo je však super, dnes je už nespočetné množstvo možností, ako sa vlasy dajú upravovať, strihať, žehliť, natáčať, česať a "dopĺňať" tak, aby sme boli spokojné.
V rámci spolupráce s firmou Nanicvlasy.sk, ktorá ponúka rôzne druhy clip-in príčeskov, si môžem raz za čas plniť sen a vyskúšať si, ako sa cítia slečny s dlhými vlasmi (a že vám tie vlasiská závidím!).
Moje príčesky mi farebne sadli dokonale. Ich aplikáciu som zvládla za pár minút a na hlave mi bez pohnutia vydržali celý deň. Kvalitou sú perfektné a už teraz viem, že som sa do nich zamilovala!

Okrem toho, že som sa stala hrdou majiteľkou dlhých vlasov, budem na blog stránky Naničvlasy.sk písať i nejaké tie príspevky. Už v najbližších dňoch si budete môcť prečítať prvý úvodný článok, v ktorom sa dozviete, čo (ne)podstatné sa budete môcť vďaka mne naučiť. Pokiaľ sa chytáte za hlavu s myšlienkou: "No čo už len nám môže tá nádhera poradiť!", pokojne sa chytajte. Ale myslím, že je pár vecí, s ktorými by som vám mohla ohľadom vlasov poradiť. Mamina pracuje pre firmu, ktorá zabezpečuje predaj a distribúciu značiek Redken, Matrix a L'Oréal do profesionálnych kaderníckych salónov, takže k nejakým tým informáciám a najkvalitnejším produktom ohľadom starostlivosti o vlasy prístup mám, takže keep calm. :) (Keby som chcela, tak by som tiež mohla mať vlasy ako z reklamy, ale keďže som lenivec a nechce sa mi tráviť nad tým čas, tak sú nanič.)

Čo povedať k outfitu? Že "allinblack" sa na blogu často neobjavuje, tak to môže byť pre niekoho nezvyk. Ale celočierne outfity nosievam. Najmä v zime. V čase, kedy sa mi nechce príliš rozmýšľať nad tým, čo si obliecť, vyhraje vždy čierny rolák, čierne kožené nohavice, čierne čižmy nad kolená a čierna bunda, ktorými sa nedá nič pokaziť a pohodlie mám zaručené.
Keďže v piatok, kedy som mala outfit na sebe, bolo pomerne teplo, mohla som tieto zimné kúsky vymeniť za niečo tenšie, so športovejším akcentom.
Obľúbené "conversky" v pôvodne bielej farbe (momentálne sú všetko, len nie biele), v ktorých by som mohla prejsť celý svet a nič by ma nebolelo, neodrelo, netlačilo, doplnené jednoduchými čiernymi kúskami, pričom trochu farebnosti som dodala červenými rukavicami a rúžom. (Chcela som sa vyhnúť efektu: "Idem vykradnúť banku", ale asi sa mi to aj tak veľmi nepodarilo. :D)
Každopádne, asi najpohodlnejší outfit ever, ktorý mi určite prirastie počas teplejších a lenivých dní k srdcu.

Čo si obliekate v lenivé dni vy? A čo hovoríte na tenisky? Mne sa v poslednej dobre nesmierne zapáčili tieto (ich farebná škála je veľmi široká a človek, keď ich vidí, nevie, ktoré sa mu páčia viac), tak som zvedavá, či sa mi ich podarí niekde zohnať.

Majte úspešný týždeň. :)

Friday 10 January 2014

Niekedy (ne)mám chuť.



Key pieces, čiže kľúčové kúsky vo vašich šatníkoch (a rovnako i mojom), sú, súdiac podľa komentárov pod minulým príspevkom, tričká, košele, rifle a koženka. Je pravda, že ja tieto "kľúčovky" (najmä rifle) nosievam pomenej, pretože mám v šatníku väčšie srdcovky, ale práve bez týchto kúskov by som sa nezaobišla. Košele nosievam zo spomínaných asi najčastejšie. Hodia sa k elegantným i casual veciam, k teniskám i lodičkám (samozrejme nesmieme zabúdať na to, že sú košele rôznych strihov, štýlov a farieb, ktoré nie vždy môžeme nosiť so všetkým, čo nám príde na um, ale to už iste viete) a pre mňa osobne, sú veľmi praktické (vyzliekajú sa pohodlnejšie ako tričká, najmä vtedy, ak mám urobený nejaký komplikovanejší účes alebo pri nakupovaní, kedy sa mi zvykne často pri rýchlom vyzliekaní otrieť make-up o tkaninu). Tričiek mám veľa-preveľa. Ale nenosím ich často. Avšak je jedno (mám ho i v tomto príspevku na sebe), ktoré nosím často a rada. Jednoduché biele tričko. Trvalo dlho, kým som našla to správne. Buď boli príliš dlhé, príliš krátke, príliš priesvitné, príliš "umelinové", príliš veľké, príliš malé, príliš odstávajúce, príliš... Vždy sa našlo niečo, čo nebolo tak, ako som chcela. Ale podarilo sa! Objavila som také, ktoré mi dokonale vyhovuje. Dĺžkou, tvarom, strihom rukávov i materiálom. Cenovo bola jeho kúpa viac než výhodná (akcia "kúp dva a jedno z nich máš za polovicu", v Orsay, takže ho mám doma i v sivej) a nosievam ho rada k rifliam či teplákom. Riflové zásoby v mojej skrini? Nemám dôvod ani právo sa sťažovať. Na človeka, ktorý si rifle oblečie 4-krát do mesiaca, ich mám až príliš veľa. Úzke, zvonové, boyfriend, roztrhané, svetlé, tmavé, modré, čierne,... Vždy pred triedením skríň si poviem: "Dnes vyradíš polovicu riflí." Viete ako to dopadne? Pravdepodobne viete. Nijako. Džínsy len poskladám podľa farieb na kôpky a uložím do skrine. Ale vo vrchných vrstvách sú vždy moje favoritky. Aj tieto patria medzi ne. Sú úzke, nie príliš hrubé, s vyšším pásom, takže sa môžem kedykoľvek pohodlne zohnúť a posadiť bez toho, aby niekto naokolo videl, aký druh spodného prádla mám na sebe (prosím, vyhoďte tie šnúrky, čo sa chcú nazývať nohavičkami!). Jedinou ich nevýhodou je, že sa po celodennom nosení na kolenách krčia. Ale čert to vezmi...Hlavne, že sú pohodlné.
Koženky nosievam veľmi rada! No najmä na jar a počas jesenných dní. Zima nie je príliš vhodným obdobím na ich nosenie, i keď teraz je tak teplo, že si pokojne môžem dovoliť i tie. No ako náhradu za klasickú koženku mám cez zimu túto skvelú bundu. Mám ešte jednu podobnú, v tmavšej hnedej farbe a o niečo iného strihu, no túto nosievam radšej. Je perfektne teplá, pohodlná a veľmi dobre sa nosí. Bola to skvelá "sekáčová" kúpa. 
Takže dnes jednoduché tričko, rifle a obľúbená bunda. K tomu najpohodlnejšie topánky na podpätku, ktoré vlastním, priestranná taška, do ktorej sa mi vmestia všetky nezbyt(oč)nosti, doplnená o šatku vo farbách saka a riflí. Ak sa niekto pýta, z akého dôvodu tam je, tak odpoveď je jednoduchá. Som pripravená na všetko! Teda, aby ste to správne pochopili, nemala som v úmysle sa na nej obesiť. Pokiaľ by sa chcelo ochladiť, odviažem šatku z kabelky a môžem si ju uviazať okolo krku. Dovtedy mi môže poslúžiť ako farebné prepojenie jednotlivých kúskov. :)

V dňoch, kedy dávam prednosť jednoduchším kúskom, si však potrpím na to, aby som si nezabudla hodinky, ani prstene, prípadne náušnice či dáku "zlatú recázku" (ale tie hodziny hlavne). Mám svoj obľúbený arzenál, ktorý sa skladá zo Swatch hodiniek (v striebornej a zlatej farbe), troch prstienkov, z ktorých každý má pre mňa veľký význam a náramku Thomas Sabo. Dnes som náramok nechala doma a zvolila Swatch-ky a prstienky (myslím, že mi prinášajú šťastie). 
Nanešťastie, dnes poobede mi zo Swatch-iek vypadol jeden šrúbik, tak ich budem musieť odniesť k hodinárovi na opravu. Pokiaľ by som si však mohla vybrať nové hodinky, určite by som neodolala týmto.
Mám radšej jemnejšie, elegantnejšie a ženskejšie hodinky, ktoré sa ku mne v konečnom dôsledku i viac hodia, než tie na pol ruky. Pravda, tieto sú však už "iný kaliber", takže si pôjdem pekne dať opraviť tie staré a na takéto si pár rôčkov ešte počkám.

Nosíte hodinky? Aké sa vám páčia? Máte radšej jednoduchšie alebo dávate prednosť "vyšperkovaným" hodinkám? 

Ako ste písali v komentároch, nie vždy máme chuť vymódiť sa ako na módnu prehliadku. Takto to teda vyzerá, keď "nemám chuť". Ešte je tu i alternatíva "all in black", ale o tom potom.
Zajtra, prípadne v nedeľu, si dáme i niečo s teniskami! 
Stay tuned, ladies.

Tuesday 7 January 2014

Chceli by sme...


..všetko a nič, vždy a všade, 
Je všeobecne známe, že najlepšie a najkrajšie veci v živote sú zadarmo. A vlastne nie sú ani tak vecami, ako skôr momentami a pocitmi, ktoré sa nám uložia do hĺbky srdca a vryjú do pamäte. Tak, ako keď vám lietajú motýle brušnou dutinou, ako keď dostanete prvú pusu (od niekoho iného než od starkej), ako keď ochutnáte prvé jahody, ako keď sa naučíte jazdiť na bicykli bez pomocných kolečiek, ako keď pochopíte derivácie, ako keď sedíte v tábore pri ohni, smejete sa a opekáte špekáčky, ako keď pijete prvý krát dobré víno, ako keď ráno vstanete a za oknom sú Tatry v plnej kráse, ako keď čítate dobrú knihu a nemôžete sa od nej odtrhnúť, ako keď počujete na Nový rok miesto ošumelého: Šťastný nový blablabla... vetu "Milujem ťa", ako keď svieti slnko a vy ste vďační, že tu nádheru môžete vidieť, ako keď pijete horúcu čokoládu a nič iné vám netreba, ako keď si prezeráte staré fotky a spomínate na časy dávno minulé a smejete sa tak, že vám slzy tečú po lícach, ako keď...
No a potom je tu ďalšia kategória vecí, ktorú nás dokážu robiť šťastnými. Už nie sú zadarmo, prirodzene.
 "Whoever Said That Money Can't Buy Happiness, Doesn't Know Where To Shop!"
Panuje utkvelá predstava, že najlepšie veci sú tie najdrahšie a najznačkovejšie (nezabudnite si dať tie logá aj na čelo, aby sme ich náhodou neprehliadli). Tieto predstavy nikomu neberiem, veď prečo by aj. 
Ale ja som na inej lodi. Na takej, kde mi vedia najväčšiu radosť urobiť náušnice z Gate za 2,98€.
A potom všetky tie super-duper kúpy za pár korún...

Dnešný outfit pozostáva z mojej obľúbenej farebnej kombinácie (biela-červená-čierna) a jednoduchých kúskov, ktoré zaručia pohodlie a komfort. Opäť raz skvelé čierne silonky, ktoré v mojej skrini veľmi rýchlo a efektívne nahradili klasické čierne legíny, keďže sú z oveľa lepšieho a pevnejšieho materiálu, nekrčia sa a nevyhŕňajú. Aby som nechodila po svete "s holým zadkom", zvolila som dlhšiu košeľu a doplnila ju červeným opaskom, práve z dôvodu, aby som outfitu dodala siluetu a vyhla sa tak "vrecoidnému" efektu.


Dostala som "bojovú úlohu" vytvoriť inšpiratívny outfit z vecí, ktoré nájde každá slečna/žena vo svojej skrini. Keďže však poznám len tú moju (a mamininu), budem rada, ak mi napíšete, z čoho by ten outfit mal pozostávať, tzv. key pieces, ktoré vo vašich skriniach dominujú. Vďaka. :)

Friday 3 January 2014

začínam si byť istý, že do teba som sa zameral.


Na začiatku nového roka si ľudia zvyknú dávať predsavzatia. Na začiatku nového roka si ľudia zvyknú spomínať na to, čo sa stalo v minulom roku. Na začiatku nového roka si ľudia zvyknú robiť plány, čo chcú dosiahnuť, kam sa chcú posunúť, kým chcú byť.
Aké je moje predsavzatie? Nech som dobrá, možno i lepšia, ako som bola. Nič viac, nič menej. Myslím, že už i táto úloha ma bude stáť mnoho síl a námahy, pretože byť dobrým človekom, to je, vážení a milí, oveľa ťažšie ako držať diéty či prestať fajčiť.
Aké sú moje plány? Byť šťastná predsa!
Aj vy buďte šťastní a všetko, čo budete robiť, robte srdcom! :)
Nech to stojí za to.

Už dlhú dobu obľubujem kožušinové vesty (nie z pravej kožušiny!). Vždy, keď v obchode nejakú uvidím, poskočí mi srdce. Zväčša sú však prehnane drahé a nikdy nie je isté, či vydržia do nasledujúceho rána. Najlepším "testerom" na to, či jej chlpy ostanú po pár dňoch nosenia na rovnakom mieste, ako boli v prvý deň, respektíve, či vôbec dáke ostanú, sú second-handy. Máte ako-takú istotu (nie vždy, keďže veľa vecí v second-handoch býva úplne nových, často krát i s visačkami), že tá vesta si už niečím prešla a stále vyzerá rovnako dobre ako po tom, čo vyšla z čínskej, prípadne indickej továrne. Kúpila som si tak už asi 4 vesty a vždy som bola nadmieru spokojná. Samozrejme, tie vesty tam nevisia zoradené podľa farieb v zástupe a nečakajú na vás, kým prídete a odnesiete si ich domov, je potrebné sa za nich "biť", hľadať a kutrať (pokiaľ nemáte protekciu), možno niekedy odídete i s prázdnymi rukami, no raz vám do cesty nejaká určite príde. :)
A keby aj nie, stále sú tu predsa obchody ako Reserved, H&M či Zara, kde sa vždy v zimných kolekciách nejaká tá vesta nájde. 
Táto moja je od "Ježiška", originálne ju však kúpil v Reserved. Mali ju i v pudrovej ružovej farbe a je skvelá! Vyzerá perfektne na kabátoch, koženom saku či len takto, ako ju mám teraz, na tričku, pohodlne sa zmestí i pod kabát bez toho, aby ste vyzerali ako medveď, príjemne zahreje a oficiálne ju korunujem na najlepší kúsok šatníka tohtoročnej zimy. Nosím ju od Vianoc takmer stále a obávam sa, že ju nevyzlečiem ešte dobre dlho. Teraz pod či na kabát, neskôr, keď bude teplejšie, na košeľu či šaty, s opaskom či bez neho. Keďže je neutrálnej farby, hodí sa ku všetkému. Moje najobľúbenejšie kombinácie sú však s červenou, bielou, čiernou, modrou, pudrovo-ružovou, cyklamenovo-ružovou, zlatou a striebornou.


Čo vy a vesty? Rozumiete si?
Aký je váš obľúbený kúsok tohtoročnej zimnej sezóny?