vietor.

Nemám rada svoje nálady.

Ale vás rada mám. :* A ďakujem vám za všetko. Dnes to bude bez článku. 

Len sukňa a blúzka zo sekáču, ktoré spolu vyzerajú ako šaty. A moje vlasy odviate vetrom.

mohli by sme.

Žijeme v bublinách. Niekto má väčšiu, iný menšiu. Sú však dva základné druhy bublín. Tie, do ktorých sa môžu vojsť aj iní, ktoré majú tendenciu spájať sa s ďalšími a vytvoria tak jednu silnú bublinu. Ďalšie sú také, ktoré sú pre iných nepriepustné, neradi sa spájajú a ich vnútro nevidel nik iný než ich majiteľ. Moja bublina je akýmsi mixom tých spomínaných. Niekedy je to na škodu.

Zajtra mám 17. Konečne si budem môcť spievať toto. (Ale nemám driek do dvoch dlaní.)

Ladies.

Schizofrénia. Osobná, obrázková. Posun času. Nedostatok miesta. V skrini, na blogu, v živote.

o slonoch a láske.

Keď som bola menšia, často sa ma ľudia pýtali, čím by som chcela byť, ak by som sa ešte raz narodila. Už si nespomínam, čo som vtedy odpovedala. Určite to bolo niečo poúsmevné, tak ako to vedia len deti.

No presne viem, čo by som odpovedala, ak by ste sa ma na to opýtali dnes. Chcela by som byť slonom. Kvôli jeho osobnosti. Kvôli jeho cíteniu. Kvôli jeho láske. 

Tak obrovské a pri tom nežné zviera. Na pohľad hrozivé, avšak mierumilovné a neškodné. S hlbokými citmi a vernosťou na celý život. Kiežby boli ľudia ako slony. Milovali by jeden druhého, doživotne a neskonale. Na to, aby ukázali jeden druhému lásku, by nepotrebovali srdcervúce vyznania na billboardoch, ani drahé dary. Stačí im, že majú jeden druhého, túlia sa k sebe a navzájom sa chránia.
Raz budem slonom. A možno to stihnem ešte v tomto živote.

Superman

"Ticho nie je absencia zvukov, ticho je priestor. Priestor, do ktorého vstupujeme, aby sme počuli čosi v nás."

Dajme tomu, že viem. Dajme tomu, že moje znalosti nezachránia hladujúce deti v Afrike, ani neukončia vojnu v Afganistane. Tak sa budem len prizerať. Rovnako ako vy.

A nosiť červenú. A modrú. A bielu. A šatku ako Ferdo Mravec. ;)

voľná ako vták.

 

Sú veci, ktoré nikdy nebudeme schopní pochopiť. Veci medzi nebou a zemom. Veci vzdialené nášmu chápaniu. A veci, ktoré majú jednoduché základy. To len my si ich komplikujeme.

Prečo tak milujeme, keď nás niečo ničí? Prečo sa nedokážeme brániť veciam, ktoré nás rania? Zdá sa, že sme notorickí sebapoškodzovatelia bez štipky sebaľútosti a s poriadnou dávkou "nepudu" sebazáchovy. Aj napriek tomu, že nám spôsobujú nepríjemné jazvy a trhajú našu osobnosť, nedokážeme bez nich dýchať. Potrebujeme ich k životu. Irónia života, ľudskej hlúposti a našich osobností.

zavolajte doktora.

Človek sa celý život na niečo pripravuje. A v tom príde niečo, čo jeho prípravy naruší a zrazu nie je nič také, ako predtým.

Som veľmi rada, že sa nám otepluje. Okrem toho, že už nemusím byť navrstvená ako cibuľa, otvárajú sa mi aj staro-nové možnosti fotenia na rôznych miestach a v rôznom čase, nie len na záhrade či ulici, ako to bolo počas zimy, ale aj na iných miestach. Vyťahujem tenšie silónky a vytešujem sa, že je jar. Mám ju radšej ako leto či zimu. Jar je fajn, lebo môžem nosiť saká. Jar je fajn, lebo všetko kvitne. Jar je fajn, lebo sa necítim ako v saune a môžem ležať na slnku dlhšie ako 20 minút bez toho, aby som musela 35 krát povedať, aké nehorázne teplo mi je. Jar je fajn, lebo mám narodeniny. (sebecká ja.) A čo z toho vyplýva? Že mám ružové sako, kopu nových párov topánok a potrebujem riflovú bundu. (Viem, že to z toho nevyplýva, ale mala som potrebu povedať vám to.) Jar je jednoducho fajn.

zrátaj všetky moje vášne.

niekedy je lepšie nič nepovedať.

káčatká.

 Istú dobu som verila, že keď sa budem pravidelne a úpenlivo modliť, aby zo škaredého káčatka vyrástla krásna labuť, prinesie to svoje ovocie. Postupom času sa však ukázalo, že modliť sa nestačí. Život nie je rozprávka, ktorá sa končí happy endom. Z káčatka nikdy nevyrastie labuť, pretože vždy ostane len kačkou. A keďže modlenie žiadne ovocie neprinieslo, mala by som sa činiť ja. Ale voľako sa mi nechce. Takže dnes určite nie.

skin on skin.

Čo robí žena pre to, aby bola krásna ešte krajšia ako je? Koľko námahy ju to stojí? A pre koho to robí? U každej a jednej z nás je to individuálne a povedala by som, zahalené rúškom tajomstva. Nie takým, ktoré je tajomstvom preto, lebo ním byť musí. Skôr takým, ktoré je tajomstvom preto, lebo ním byť chce. Takéto typy tajomstiev bežných klebetníkov nezaujímajú. Sú malé a nenápadné. Avšak svojské a také účinné. A nás predsa zaujímajú! 

Jednym z tých tajomstiev je krásna pleť. A ja sa na moju nesťažujem. Pleť mám zdravú, bezproblémovú. Len sem-tam sa mi objaví suché miesto medzi obočím. (Nesmejte sa. :D) Môžem ďakovať rodičom za to, že ma tak dobre vyrobili. A môžem ďakovať BIODERME, že má tak kvalitné produkty. Myslím, že by sa patrilo, aby som poďakovala každému produktu osobitne.

Poďakovanie číslo jedna patrí Čistiacej micelárnej pleťovej vode na citlivú pleť.

Pokožku dokonale očistí a to nielen od kožného mazu, ale aj od make-up(u). Vďaka extraktu z uhorky pokožku upokojuje a znižuje začervananie, za čo jej ďakuje najmä môj nos, ktorý má tendenciu pri nižších teplotách rýchlo sčervenať. Pokožka zostáva svieža a čo sa mi veľmi páči je, že je bez alkoholu a parfému.

Poďakovanie číslo dva patrí Penivému gélu na čistenie mastnej či zmiešanej pokožky. 

 Pokožku jemne očistí a vďaka patentovanému komplexu Fluidactiv^{®(netuším, čo to je, ale znie to dobre)} reguluje tvorbu kožného mazu. Veľmi sa mi "ráta", že je vhodný nielen na tvár, ale aj telo, čo znamená, že sa dá použiť aj ako gél na holenie. Neobsahuje mydlo, takže sa nemusím báť, že mi podráždi oči.

Poďakovanie číslo tri patrí Hydratačnému upokojujúcemu a ochrannemu krému na každodennú starostlivosť a ošetrovanie citlivej pleti. Sensibio Légeré.

 Keďže zvyšuje prah tolerancie pokožky, nemusím sa báť, že mi tvár vyšľahá vietor. Pleť je po ňom uvoľnená a hydratovaná, vytvorí na pokožke akýsi ochranný film, čo spôsobí, že pokožka je na dotyk hladučká a komplexná. Veľkým plus je fakt, že neobsahuje konzervačné látky a parfém.

Poďakovanie číslo štyri patrí Hydratačnému, upokojujúcemu a ochrannému krému na každodennú starostlivosť o citlivú pokožku. Sensibio Riche.

Rovnako ako jeho "brat", Légeré, okamžite upokojuje pocity pálenia a pnutia, začervenanie a poskytuje bezprostrednú úľavu. Povedala by som, že má na moju pleť rovnaké účinky ako Légeré, ale keďže je o niečo hustejší, používam ho na noc.

A posledné, piate poďakovanie patrí Hydratačnému, ochrannému, upokojujúcemu gél-krému určenému na každodenné ošetrenie očného okolia. Sensibio Očný.
Je veľa pozitívnych vlastností, ktoré má, no pre mňa je "naj", že pomáha redukovať opuchy a minimalizuje jemné vrásky.

toľko k mojím tajomstvám. mám aj iné, ale o tých inokedy.

a ozaj, BIODERMA má v lekárňach pravidelne akcie. už len stačí, aby ste si našli "svoju" radu a vyskúšali. ;)

s každým nádychom.

Niekedy mám pocit, že môj život je len celovečerný film, ktorý si môžete pozrieť v kine. Samozrejme, len v sprievode rodiča, pretože niektoré zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Viete, aby si z nich nevzali zlý príklad. Akási komédia s poriadnou dávkou sarkazmu a paradoxov. Možno taká Bridget Jonsová. Mierne (a kľudne aj maximálne) s rozumom v koncoch. Ľudia utekajú pred zodpovednosťou, skrývajú sa za masky a zdráhajú sa vzťahov. Vitajte v mojom svete. Volám sa Ivana Petrušová a som hlavná hrdinka tohoto absurdného príbehu, ktorý zatiaľ nedostal názov. Ale aj to čoskoro bude. xoxo. <3

A mám pre vás lahôdku. Ivan Kašša, talentovaný mladý fotograf, si založil blog. Môžete ho nájsť na adrese http://ivankassa.blogspot.com/. 

Avšak musím vás upozorniť, že jeho fotky sú vysoko návykové. ;) Tak opatrne.

úsmev nie je žiadna šifra.

Človek sa stále učí. Na svojich chybách. Nové veci. Stáva sa múdrejším a skúsenejším.

A veci sú tak, ako majú byť.

Ľudia sú komplikovaní. Nálady ešte komplikovanejšie. Amen.

A nemám strojček. ;)

už len 22 dní.

Dnes trochu inak, ako zvyčajne. Hoc milujem šaty a sukne, raz za čas si oblečiem aj nohavice. A najlepšie, ak sú nejaké farebné. Lebo taký má byť svet. Farebný a pozitívny.

bola raz malá lentilka. a mala pokrčenú košeľu.

Hovorí sa, že pomaly ďalej zájdeš. A tak si teda kráčam. Síce pomalšie, ale s istotou. Nerobím veľké kroky, pretože by boli zbytočné. Viete, ak chcete niečo dosiahnuť a príliš to preháňate, môže sa stať, že vás to zničí. Skôr, než vám to prinesie nejaký osoh. Takže sa tých veľkých krokov radšej vyvarujem a robím menšie. Lebo aj to sú kroky. A asi lepšie, ako tie unáhlené a dlhé.

bon voyage.

Je o mne všeobecne známe, že milujem cestovanie. (A ak to známe doteraz nebolo, odteraz už je.) A tak sme sa teda dnes, v skorých ranných hodinách, celá rodinka, vybrali ku tete do Nemecka. Pohoda, v nedeľu sme naspäť doma, čiže len taká "otočka". Tu je pár momentov z cesty. 

Vždy, keď ideme niekam ďalej, máme zo sebou plno vecí, ktorými sa počas cesty zabávame. Milión a päť časopisov, filmy, hudba, spoločenské hry, sladkosti či slanosti, a samozrejme Lorry (Nikonka). Ako sa počas dlhých ciest zabávate vy? Nejaké triky, ako si skrátiťa vyplniť čas?

Zajtra čakajte extra dávku farieb v podobe rýdzo jarného outfitu.