Thursday, 30 May 2013

dnes je len raz, dnes hrial aj mráz.


Keď si ja oblečiem rifle, je to niečo ako sviatok. Všetkým, ktorí ma poznajú, je jasné, že sa niečo deje. Nejde o nič veľké, len také malichernosti, ktoré však moje okolie hneď a zaraz rozpozná.
 Ak ich mám na sebe, platí jeden z nasledujúcich dôvodov: 
a.) Mám toho v škole veľa.
b.) Nechce sa mi a ponáhľam sa.
c.) V obchode som objavila nové rifle, ktoré majú potenciál byť mojím novým najobľúbenejším kúskom, ktorý zborí moje predsudky ohľadom tejto časti oblečenia.
V tomto prípade to bolo jedno s druhým a tak vznikol tento ležérny outfit.
Čo sa týka posledného bodu, tieto rifle majú nábeh ako "bořiči mýtů", no predsa sa im to ešte nepodarilo úplne. Uvidíme nabudúce.
A konečne som objavila dokonalé "aviatorky". Niekedy pred 4 rokmi som jedny mala. Kúpila som ich v Takku, boli v striebornom prevedení a nosila som ich takmer stále, pretože na nose sedeli perfektne. Jedného dňa som ich však pochovala tým, že som ich zlomila. Odvtedy som intenzívne hľadala niečo podobné vo všetkých obchodoch, no nikde som nenašla také, ktoré by mi vyhovovali. Tu mi príliš trčalo obočie, tu sa mi šmýkali po nose, tam sa mi nepáčila farba skiel. Vždy sa niečo našlo.
No minulý týždeň sa stal zázrak. Ako som si v H&M kupovala plavky, pristavila som sa pri stojane s doplnkami. A hádajte čo? Viseli tam a čakali na mňa. Asi tucet rovnakého druhu. No prvé, ktoré mi padli do rúk, boli moje...
konečne.

"Môžem ťa namaľovať?" opýtal sa Martin. Ja som len zaklipkala očami a potriasla hlavou. Počula som dobre? "Vieš, potrebujem si vyskúšať nahé líčenie."

Jediné, na čo som sa zmohla, bol úsmev a iskrička v očiach. Predsa, Martin je fotograf, ešte v živote som nevidela, aby niekoho líčil a nejaký ten rešpekt pred tým, ako to dopadne, tam bol. Ale bola som zvedavá, ako sa zmocní tejto úlohy, tak som sa ako "testovací panák" oddala osudu.

Sadla som si na stoličku a čakala, čo sa bude diať.

Na moje prekvapenie, dialo sa presne to, čo sa malo a čo som čakala. Martin dodržiaval precízny postup líčenia, sem-tam sa ubezpečil, či veci robí správne a išlo mu to ako "po masle".
Mala som z toho veľmi dobrý pocit a môžem vás ubezpečiť, že ak sa niekedy bude ponúkať, že vás namaľuje, báť sa rozhodne nemusíte. S výsledkom budete viac než spokojné...






Wednesday, 29 May 2013

ale ty nie si Alica a toto nie je krajina zázrakov.


Nebo chvíľkovo a v pravidelných intervaloch narieka a ja s ním. Nesťažujem sa. Vôbec. Len si tak potichúčky a nenápadne fňukám. Nad mojou hlúposťou. (Viem všetko a zároveň nič.) Nad mojimi plánmi, ktoré nevychádzajú. (Maturita zo Slovenčiny. Prehoďte ma cez ňu v pondelok, prosím. Ale jedine s jednotkou.) Nad prílišnou sentimentalitou. Nad nekončiacou sebaľútosťou. ("Ja mám toho teraz tak veľa." Si myslíš, že si jediná?) Nad nemeckými dejinami. (Hallo, Geschichte. Morgen schreiben wir Klausur. Mein "Lieblingsfach".) Nad príliš dobrou karmou. Nad neprečítanými knihami s najkrajšími obalmi na svete. Nad príliš tenkými opätkami a príliš veľkými medzerami medzi chodníkovou dlažbou. Nad nepodstatnými vecami, ktoré vlastne nikomu život nikdy nezachránia.

Hlavné je, ako sa hovorí, že sme zdraví. (A niektorí šťastlivci možno aj milovaní.)
Každopádne, prekonali to všetci predo mnou, prekonám to aj ja, všakže.
Držím nám palce. Vo všetkom.

Fotky outfitu, ako takmer stále v posledných mesiacoch, urobil šikovný fashion-beauty-glamour fotograf Martin. Veď vy už viete, kde ho hľadať. ;)

Monday, 27 May 2013

všetko sa točí na krídlách anjela.


Upozornenie. Tento článok nie je vhodný pre hip-hoperov, raperov, metlákov, diskáčov, bárbiny ani šampónov, rockerov, ani... Zhrňme si to. Nie je vhodný asi pre nikoho. V texte bude príliš veľa ružovej, príliš veľa sladkostí a príliš veľa alegorických bytostí. Pokiaľ sa však dokážete preniesť ponad to všetko, pokojne pokračujte ďalej. 

Predstavte si svet, v ktorom by boli všade farebné dúhy, pod mostom by predávali cukrovú vatu, jazdili by sme na ružových jednorožcoch, bývali by sme v dome zo sladkých perníkov, more by malo svetlo modrú farbu ako obloha, vznášali by sme sa v mydlových bublinách, všetci by vedeli spievať, na chrbáte by sme mali krídelká ako Zvonilka, celé dni by sme sa usmievali, miesto snehu by padala zmrzlina, zvieratká by nám pomáhali v kuchyni (ako Snehulienke), dievčatá by sa obliekali ako dievčatá, chlapci by sa obliekali ako chlapci, vo vlasoch by sme nosili veľké ružové mašle, slová ako "faloš, nepokoj, trápenie" by sme nepoznali. Áno, krásny to svet cez ružové okuliare. No ak by existoval, potom by sme nemali žiadne starosti a strasti, no a povedzme si na rovinu, bola by to pekná nuda.

Slávnostne oznamujem, že žijem. (Ak som niekoho sklamala, tak pardon. Možno nabudúce.) Aj napriek mojej frekvencii prispievania (resp. neprispievania) som stále tu. No je tu pre mňa posledný týždeň riadneho vyučovacieho procesu a ja mám hlavu asi takúto. Všetkého je akosi veľa a ja sa musím pokúsiť všetko zvládnuť. No poznáte to, čo vám budem hovoriť...

Fotky vznikli v ateliéri u Martina, kde sme boli nútení fotiť kvôli "krásnemu" počasiu, ktoré robilo šarapatu za oknami. No myslím, že to vôbec nevadí. Z Nemecka k nám prišla Zuzka Smolková, ktorá je veľmi talentovaná mladá dáma a hneď sme ju aj využili (a čo to naučili.) Myslím, že sa fotky veľmi podarili. ;)
Touto cestou jej veľmi pekne ďakujem.

Tuesday, 21 May 2013

život ma mýli.


Fools rush in

And I've been fooled before,
This time I'm gonna slow it down,
Cause I think this could be more,
The thing I'm looking for.



Pravda bolí, všakže? Človek má radšej, ak mu niekto natiera med okolo úst, než aby si musel vypočuť veci také, ako v skutočnosti sú. 
Sometimes the truth won't make you happy, still I'm not gonna lie...

Mojou obľúbenou farbou na sezónu jar/leto je určite mint. Ak mám byť úprimná, je mi úplne jedno, či sa toho roku objavila/neobjavila na mólach či stránkach Vogue, jednoznačne u mňa vedie. Je kombinovateľná s viacerými pastelovými či dokonca aj výraznejšími farbami a na mňa osobne vplýva veľmi pozitívne a sviežo.
Aká je vaša obľúbená farba v tieto (prevažne) slnečné dni?

Sunday, 19 May 2013

"A my sme púpavy, kvitneme hneď od jari...


... Na hlavičkách žlté vlasy, lúčina je plná krásy."

Pamätáte sa na tú pesničku? Mne rezonuje v hlave už od detstva, vždy, keď sa na jar objavia prvé krásne kvietky. Spievam si ju potom celý čas až pokým nezačnem mať alergiu, kedy sa piesne o kvietkoch menia na "gánenie" na všetkú zeleň, ktorá sa v okolí objavuje.
No len na chvíľu. Pokým sa nenadopujem bojovníkmi. Potom už je dobre. .)
Slnko vysoko nad hlavami, my si sedíme na lúke medzi púpavami a tvárime sa nevinne. Však, Ľuboš? (Ten sa počas fotenia smial z mojich nacvičených výrazov po tom, čo na mňa zmieril foťák.)
No fashion/beauty/glam fotograf Martin si už na moje "úsmev číslo dva, úsmev číslo štyri" zvykol. 
Mimochodom, niekedy v blízkej budúcnosti nafotíme čosi (už teraz môžem povedať, zaujímavé) s týmto chlapcom, takže sa nemôžem dočkať, kedy budem mať trochu viacej času a dáme to dokopy.

Čo sa týka PHILIPS Lumey, o ktorej ste si prečítali a stále môžete aj nájsť článok u mňa na blogu, musím povedať, že som najviac spokojná, ako je to len možné! Verte, neverte, funguje to viac než som očakávala. Poviem len toľko, žiletka je v koši...

Thursday, 16 May 2013

keď vieme lietať i bez krídel.


My vieme lietať i bez krídel. Šťastie a pokora v srdciach, trepotanie v bruchu a jamky v lícach. Pár čarovných chvíľ, keď sa cesty dvoch ľudí spoja. Zopár slov z mojich úst, pár z tvojich. Pohladí ťa po dlani, cítiš teplo vychádzajúce zo srdca. Dotyky a príťažlivosť, melódia hlasov, rytmus citu. Vždy presne vieme, čo chceme. A keď to nevieme, tak to zistíme. Ruka v ruke, jasná myseľ a všetko je zrazu iné. Svet bez vojny, všade samá cukrová vata. Slnko nám nad hlavami svieti i keď prší. V tvárach sme ešte rozjarené deti, no všetky cesty spolu zvládneme ako skúsení dospeláci. Láska silná ako život. Na chvíľu, potom už nie. Veď vieš. 
Zlom, pád do neznáma, chuť po novom, nepoznanom. Čakáme, kým sa polepšíme. Sme zlí, sme klamári. No chcem na teba nezabudnúť. Bude nám lepšie, verím v to. Druhé šance, istá rieka. Príchody, odchody, ešte chcem zostať v tom stave bez tiaže. Keď padám, tak ma chytíš, keď kráčam, ukazuješ mi smer. Skús ešte raz.
Bez pochybností máme raj na zemi. Nezaujíma nás, čo bolo, čo bude, s kým bolo, prečo bolo. Čisté štíty, otvorené dvere, máme kopec možností a z úst nevychádzajú výčitky. Zaslepení láskou, nevnímajúc pohromy. Živelne, trochu sebecky, si skáčeme do náruče. Ťaháme sa za ruky, vnímame naše maličkosti, ľúbime.
Nič nie je večné. Ani láska. Všetko raz končí. Každé klišé, ani láska nie je výnimkou. Prvý pokus, druhá šanca, opravný pokus. Keď to raz nejde, tak to nejde. Cit odletí ako balón na motúzku. Dá ti zbohom, ešte sa pár krát obzrie, skončí...
Naveky.
amen.

Láska je zvláštna vec. Raz tu je, inokedy nie je. No na dobré sa oplatí počkať, všakže?
 Ja som trpezlivá...

Maťo B., môj "fotopartner", bol počas celého fotenia skvelý. Aj touto formou by som sa mu chcela veľmi pekne poďakovať za skvelý "herecký" výkon a perfektne zvládnutý styling. Taktiež Martinovi za (nielen, ale aj) božskú trpezlivosť.


Wednesday, 15 May 2013

slnko v tvári.


Uzavretý kruh, srdcom (i telom) dobrodruh...
Tak nejak sa teraz cítim. Akoby som kráčala v kruhu, z ktorého neviem nájsť cestu von, pričom moje srdce túži zažiť niečo nové a odtrhnúť sa od zaužívaného. Všetky dni "D" sa nebezpečne blížia a ja sa stále tvárim, že mám ešte more času...
No pravdou je, že toho času nazvyš už veľmi nie je. Blíži sa mi maturita zo slovenčiny, do toho sa vplietli nemecké klauzúry (Študujem na bilingválnom nemeckom gymnáziu. Sú to dve až viac hodinové písomky, ktoré sú podľa môjho názoru vrcholne nespravodlivé, ale to je v podstate jedno, čo si o nich myslím, lebo mi to veľmi nepomôže.), pár tanečných a speváckych vystúpení či iné povinnosti. Začínam stresovať, podliehať panike a mám pocit, akoby mi všetky vedomosti vyfučali z hlavy...
Snáď to nejako ustojím.

Veď aj v pekle raz vyjde slnko. Alebo?

Tuesday, 14 May 2013

začíname.


Ja mienim, Martin mení. Chcela som dnes napísať článok k sľubovaným fotkám. Máj, lásky čas, návraty v čase, niekoľko vlakov, veľa milých ľudí, veľa talentovaných ľudí, trošku slniečka a kopec ďalšieho. To som však netušila, že tých fotiek bude spolu 61...
Nechcem to spraviť povrchne, spôsobom: "tak tu máte tie fotky. pozerajte." Keďže celé fotenie malo určitú myšlienku, (ktorá sa síce kryštalizovala za pochodu, ale o tom by ste vedieť nemali) chcem, aby ste ju pochopili aj vy a to tak, že k fotkám spravím i sprievodný text. No potrebujem na to trochu viac času. Tak buďte, prosím, trpezliví.
Dnes vám prinášam nejaké backstage fotky, nech viete, čo môžete očakávať. :)

(No za seba musím povedať, že to bolo perfektné fotenie. Maťo bol skvelým modelom, Martin a pán Novobilský fotili ako draci a výsledok je jednoducho neskutočný. Do fotiek som sa zamilovala a dúfam, že keď ich uvidíte i vy, budú sa vám páčiť.)

stay tuned. .)

Sunday, 12 May 2013

little mix II.


Všetci Instagramujú. Herci, speváci, celebrity, necelebrity, kamaráti, nekamaráti, blogerky a aj ja. Instagram má totižto tú zázračnú schopnosť spraviť "z h***a tortu". Naozaj. Čím horšia fotka, tým lepšie to vyzerá na Grame. Ak si ma chcete nájsť a pozrieť sa mi na zúbok, nech sa páči. (sweetladylollipop)
"Ráta" sa mi, že vďaka IG sa môžem prizrieť bližšie do života mnohých. Naozaj. Taká Selena Gomez či Soňa Skoncová IG pravidelne zásobujú fotkami zo svojho života. A okrem toho, vidím to aj na sebe. Samo o sebe by som tu asi fotku outfitu o zrkadlo nedala, no keď to je v takejto koláži z IG, celkom sa mi to páči. Okrem toho, mobilom môžem odfotiť každú "blbosť", ktorú vidím. (Aj nový ružový kufor, seba či plavky, napríklad.) Za normálnych okolností by sa tu taký kufor asi nedostal, keďže väčšinu času ma fotí Martin a tomu v bežný deň kufor do mesta ťahať nebudem, len preto, aby som sa ním pochválila. :D

K obsahu koláže poviem len toľko, že je tam akosi priveľa ružovej. Ale ja mám také rada...
Pár fotiek z príprav na party (1., 2.) , príprav v bežný deň (5., 8., 16., 18., 20., 22.) , dáke tie novoty (3., 19.), skvelé momenty s mojimi srdiečkami v Poprade či Paríži (4., 14., 15.) či prípravy na fotenie (6., 7., 9.)...

Keď už sme pri tých foteniach, v stredu sme sa zahrali na niekoho, kým nie sme a vzhľadom na rok, už asi ani nebudeme.
Fotky budú čoskoro. .) Aspoň malá ukážka.
(Fotografov bolo viac.) :) Kto všetko, uvidíte v blízkej budúcnosti.


Love, peace and fashion Ivanka


Thursday, 9 May 2013

apokalypsa. (alebo Apocalips, ak chcete.)


Mohla by som vyprodukovať niečo kreatívne, hovorím si dnes celý deň. Niečo, čo by ma konečne chytilo za srdce vďaka záplave vlastnej geniality (just kidding, dámy a páni. neberte to až ta doslovne, prosím.) Ale verte či nie, zase mám "prázdno v duši". Teda, nie doslovne. Mieša sa tam toho práve až príliš a tak neviem, ako si to mám usporiadať. A vlastne sa mi dnes s tými pocitmi ani nejako nechce vyjsť von...

radšej zložím dáke tie "ódy" na lak na pery od Rimmel
ak sa čudujete združenému pomenovaniu "lak na pery", čudujte sa. aj ja som sa čudovala, keď sa mi po prvý raz dostal do rúk. pravdu povediac, mala som dokonca strach naniesť si ho na pery, pretože som si nevedela predstaviť, ako sa "zachová". no žiadna panika, všetko je vynikajúce. (a myslím to úprimne.)
má krásnu sýtu farbu, na perách vyzerá ako rúž, no nanáša sa oveľa ľahšie, keďže má aplikáciu ako lesk. po nanesení je matný, čo sa mi veľmi páči, lebo mne osobne sa páčia viac matné rúže. na perách držal celé doobedie a okrem iného aj krásne vonia. 

inak to bol deň blbec, ak sa vám mám (môžem) priznať. všetko mi padalo z rúk, lak na pery skončil okrem pier aj na tope, na nohách som mala otlaky ako golfové loptičky, takže som po meste kráčala bosá s lodičkami v ruke, nič som nestíhala, všade som meškala. mávate aj vy také dni, kedy by ste radšej odleteli späť na Venušu či Mars?

Monday, 6 May 2013

som.


Dnes vám nič nepoviem. Došli mi slová. Myslím...
Vlastne ani nie. Nemyslím, iba som.
Som šťastná. Aspoň na moment. Na chvíľu.
A viete, že keď mi je fajn, tak toho moc nenahovorím.


Ráno som mala (celkom schopne) natočené vlasy. Ale chcela som vedieť, ako sa cítili herečky z Fontány pre Zuzana a tak som sa postavila do dažďa bez dáždnika. (Fontánu nemáme.)
Skvelý pocit, verte mi. Len s tými vlasmi som to nedomyslela...
Okrem toho, mám nové obľúbené miesto. Prázdna tržnica má neskutočnú atmosféru. <3 p="">

Sunday, 5 May 2013

tancujem, teda som.



“You've gotta dance like there's nobody watching,
Love like you'll never be hurt,
Sing like there's nobody listening,
And live like it's heaven on earth.” 
William W. Purkey

A presne o tom to je. Dať zo seba všetko v každej situácii. Nehľadieť na to, čo si o vás myslia ostatní, čo si o vás kto hovorí, čo vám kto závidí, čo za to dostanete, čo je dôvodom, prečo to robíte. Jednoducho sa vzdialiť od reality, vytvoriť si vlastnú bublinu a vznášať sa v nej spolu s vášňami. 
Spievam, tancujem, hrám na gitare, skladám piesne, "hasičujem", blogujem.
Niečo mi ide viac, niečo menej. No neodradí ma to od toho, aby som s tým prestala. Človek sa učí celý život, zlepšuje sa každým novým krokom. Ak sa raz rozhodnete niečo robiť, môžete už len napredovať. Krok vzad sa jednoducho pri týchto veciach urobiť nedá. Učíte sa na vlastných chybách a zisťujete, kde je váš horizont. A verte mi, ak niečo robíte s láskou, vráti sa vám späť v akejkoľvek forme. Či už v danom obore, alebo niekde inde.

Kvôli tomuto foteniu sme vstávali o 5:30, pretože sme potrebovali prázdne mesto, dobré svetlo a kopec energie. Martin je ten najobetavejší fotograf pod slnkom...
Ešteže mi ho aj spolu s Paťkou privialo do cesty.



Saturday, 4 May 2013

Slova jsou jen kapky deště.


Topí sa vo vlastných myšlienkach a nemôže sa nadýchnuť. Kvapky dažďa ju dusia, nik jej v tomto zvláštnom svete nepodá ruku. Spoza myšlienkového prúdu plápolajúceho vo vetre, sa valí séria neznámych zvukov. Výkriky zo zúfalstva či slzy šťastia? Ničomu nerozumie a ty nemáš možnosť nevidieť šialenstvo v jej očiach. Nedovolí ti to.
 Život sa jej premieta pred očami, nevníma, a aj keby chcela, nestíha vnímať. Život jej na tácke priniesol toľko nezodpovedaných otázok... Všetky sa jej krútia pred očami. Žije na brehoch svojich paralelných svetov a skáče z jednej strany na druhú. Každý sa na ňu pozerá, no nik ju neľutuje. Nik sa už o nikoho nezaujíma, staráme sa o seba. Brehy jej svetov sa nehodlajú spojiť, vzdiaľujú sa od seba. Šťastie pred ňou uteká, aj nohy by si dolámalo, aby ho nemohla chytiť. Už nechce plakať. Už nechce smútiť. Sĺz bolo na rok dopredu. Limit sa vyčerpal. Ostala kamenná tvár. Dôvod na úsmev nie je. Láska sa vydala za šťastie, spolu utiekli kamsi do pekla, kde trávia svoje medové týždne. Nie je tam už azda plno? Aká je tam kapacita? Len diabol vie. 

Aj napriek občasným šialenstvám ostávam pri zmysloch. Snažím sa. A tak nás ani dážď nezastaví pred tým, aby sme čo-to odfotili. Martin ani Ľuboš sa nenechali dlho prehovárať a vrhli sa do fotenia aj napriek faktu, že vonku lialo ako z krhly. 
Paradoxne, keď prší, som veľmi veselá. Baví ma uhýbať sa mlákam, tancovať pomedzi kvapky a smiať sa zo šoférov, ktorí chcú za každú cenu ošpliechať chodcov...

Wednesday, 1 May 2013

čosi.


Modré zuby. Modré sako. 
V lete je potrebné zladiť si zmrzlinu/drť s kúskom oblečenia. Ústa s nádychom modrej sú túto sezónu in, o zuboch ani nehovoriac. (Skúsme sa odosobniť od faktu, že nie je modrá ako modrá. Tvárme sa, že sako aj drť majú rovnaký odtieň.)  Navodzuje to veľmi seriózny dojem.
Žartujem. Nabudúce ju už piť nebudem. Vyzerala som ako mimozemšťan. 

Máme tu Máj, lásky čas. Ešte máte cca. dve hodiny na to, aby ste schytili milovaného/milovanú (alebo plyšáka) a pobozkali ho/ju pod rozkvitnutou čerešňou, nech má kopec lásky. Kto to stihol v priebehu dňa, gratulujem. Kto nie, nevadí. Nechajte to tak. Počula som, že "If you drink enough vodka it tastes like love".
Možno na tom niečo bude. Máte skúsenosti? 
(S rozumom, od 18 rokov.)
Ja nemám. Ale ako náhradné riešenie to nie je zlé...