Sweet Lady Lollipop

Od dnešného dňa nájdete blog na novej adrese.

http://www.sweetladylollipop.com/

Teším sa na Vás!

Military blazer.

Keď som sa v pondelok ráno prehrabovala maminkinou skriňou a hľadala niečo v prírodnej farbe, vykuklo na mňa toto vojenské (a.k.a. military) sako. To, že som o jeho existencii netušila, podotýkať nebudem. Avšak to, že o ňom nevedela ani mamina, poznamenať musím. Žeby sme mali v šatníku čarovných škriatkov, ktorí pre nás počas noci zháňajú naše vysnívané oblečko? Kiež by.  To by sa nám, shopaholicom, potom žilo, všakže?

Každopádne ma tento ranný nečakaný nález veľmi potešil. V obchodoch som už na jeseň pozerala, či v podobnom štýle nenájdem sako či kabát na zimu (Raz som z auta zahliadla jednu pani/slečnu kráčajúcu v uliciach Popradu v nádhernom zelenom kabáte s dvojradovým zapínaním, v tvare presýpacích hodín. Aj napriek tomu, že bol dlhší, jej nádherne formoval postavu.), avšak neúspešne. O to viac som sa potešila, že sa ako "blesk z jasného neba" objavilo v šatníku toto sako. Perfektná sýta farba, matné polguľové gombíky v zlatej farbe a príjemný materiál, či už na nosenie alebo dotyk. Jedinou nevýhodou je, že je z trochu hrubšieho materiálu, čím sa jeho nositeľnosť výrazne obmedzuje na určité obdobie. To však teraz nie je problém, keďže nám tu pod Tatrami dva rána po sebe snežilo. Pokiaľ ma dvojradové zapínanie gombíkov omrzí, je možné ho úplne odopnúť a ponechať sako bez nich. To sú teda fígle!

Obľubujete "vojenské" inšpirácie v šatníku alebo sú to skôr kúsky, ktoré prenecháte iným?

Dnes by som vám rada predstavila ďalší produkt z balíčka od AVON. Je ním rúž Ultra Colour Absolute, ktorý som dostala v piatich odtieňoch. Keďže rúže milujem, je to moja najobľúbenejšia časť balíčka. Sama však viem, že zohnať rúž so správnou konzistenciou, ktorý vaše pery nevysušuje, ale práve naopak, vyživí a tiež možno určitým spôsobom ochráni, je naozaj ťažké. Nehovoriac o tom, že mnohé odtiene sú viac než neprirodzené a miesto vysnívanej napr. burgundy budete mať na perách hnedé škaredé čosi, čo pridá pár rokov navyše. 

Nebudem vám predstavovať všetky po jednom, keďže sú zložením rovnaké, no ak budete chcieť, môžem vás na nový/iný odtieň v príspevkoch vždy upozorniť, resp. upriamiť naň vašu pozornosť.

Čo by som však rada spomenula, je pár faktov, prečo týmto rúžom poviem áno aj nabudúce. Okrem toho, že obsahuje vitamíny E a C, ktoré pery hydratujú a zabraňujú vysušeniu (čo sa mne stáva pomerne často), obsahujú tiež kolagén, ktorý, aspoň na mojich perách, docieli efekt "vyhladenia" a spevnenia pier, čím sa stávajú omnoho pružnejšie a krajšie. Tým, ktorí preferujú ochranné faktory, tento rúž ponúka OF15, čo je na toto obdobie tak akurát. 

V tomto príspevku mám na perách odtieň Natural Flush, ktorý je veľmi prirodzený (ako jeho názov naznačuje) a pasuje ku všetkým druhom líčenia, ktoré zvyknem nosiť. Stojí menej než 5€ a môžete si vybrať z rozsiahlej škály odtieňov. 

Dnešným večerom začínajú školákom prázdniny a niektorým z Vás dovolenky, tak si ich poriadne užime!

Ja odchádzam zajtra na pár dní do Prahy, no určite Vás nezabudnem informovať, čo nového. 

Majte pekný koniec pracovného týždňa. (: 

Zelená Midi.

Máte nejaký kúsok, druh oblečenia či doplnkov, ktorý zbožňujete a najradšej by ste ho mali vo všetkých vyhotoveniach, ktoré na svete existujú? Či už farebných alebo strihových? Mojou vášňou sú tylové a šifónové sukne. Možno ste si to už aj všimli. Akejkoľvek dĺžky, akéhokoľvek strihu, akejkoľvek farby. Ťažko povedať, z čoho táto vášeň plynie (možno nejaké spojenie s mojím minulým životom) a prečo ma takéto kúsky chytia za srdce vždy výraznejšie, než čokoľvek iné. Najnovšie mi do zbierky pribudla táto zelená. Je z Persunmall a stála len pár korún. Čakala som na ňu necelé dva týždne, čo je celkom rýchlosť, súdiac podľa mojich doterajších skúseností s rôznymi online obchodmi z Východu. Keď som ju kupovala, nebola som si istá, či je to tá pravá farba pre mňa a môj šatník. Nakoniec som sa však rozhodla, že farebne to bude správna voľba, keďže zelených vecí mám v šatníku pomenej a nie je na škodu ho trošku oživiť novou farbou. Čo sa týka strihu, dúfala som, že bude podobne dlhá ako táto moja. Táto predstava sa mi však nesplnila. Je o niekoľko centimetrov dlhšia, pôsobí konzervatívnejšie a na niekoho môže pôsobiť dokonca až "babičkovským" dojmom. Rozmýšľam, že si ju nechám skrátiť, pretože aj kvôli tomu, že je dlhšia, sa výraznejšie v spodnej časti krčí (či už kvôli sedeniu v škole alebo šoférovaniu) a vadí mi to. Myslím, že by sa skrátením jej tvar nemal rapídne zmeniť, preto to nebude na škodu. Čo myslíte?

Inak sa vo všeobecnosti dosť krčí a ak to niekto nemôže "ani cítiť", tak nech radšej zavrie oči a pre istotu ani len neuvažuje nad jej kúpou. (:

Sukňu som doplnila mojou obľúbenou čierno-bielou klasikou so zlatými doplnkami v podobe náušníc, náhrdelníka a detailami na kabelke a gombíkoch. Okuliare sú kapitola sama o sebe. Pripomínajú mi Willyho Wonku v podaní Johnnyho Deppa, sú trochu smiešne a rozhodne strelené, no zbožňujem ich. Možno aj kvôli tej asociácii s Wonkom, keďže tú rozprávku milujem.

Majte úspešný týždeň.

Veľa sa usmievajte! (:

The Crystal Bra.

Už dlhšiu dobu som pokukovala po The Crystal Bra-podprsenke, ktorá nie je tak celkom podprsenkou. Samozrejme, jedná sa o kúsok, ktorý je primárne určený "na prsia", ale pokiaľ ju vaše oči raz uvidia, nepoviete je inak ako módny doplnok či šperk a pravdepodobne nebudete mať to srdce schovávať ju pod šatami, rovnako ako ja.

 The Crystal Bra je projektom holandských designérov, Barbary a Marciana, korých inšpirovali tanečné kostýmy brušných tanečníc v Brazílii. Konkrétne, podprsenky posiate tisíckou trblietok a kamienkami, ktoré sa v odraze svetla nádherne leskli a vytvárali tak nádherný a očarujúci efekt. V spolupráci s ateliérom na Blízkom východe, ktorý sa špecializuje práve na ručnú výrobu produktov s kamienkami, trblietkami a kryštálikmi, navrhli The Crystal Bra, ktorá v dnešných dňoch putuje k sebavedomým a krásnym ženám po celom svete. Momentálne ju dostať kúpiť v piatich farbách (strieborná, zlatá, čierna, ružová a modrá) a nechýba v šatníku mnohých svetových bloggeriek (Kenza, Chiara,...) či speváčok ako Lana Del Rey!

Stojí 59€ a poštovné je zdarma. Ja som si však svoju uchmatla vďaka sledovaniu ich Instagram účtu s 10% zľavou - práve na Instagrame som narazila na zľavový kód, ktorý trval počas jedného víkendu. 

Vybrala som si striebornú, pretože sa mi najviac páčila. Či už z hľadiska možných kombinácii alebo z toho dôvodu, že nevyzerá tak úplne ako podprsenka, ale skôr ako šperk, na ktorom sa dá postaviť celý outfit.

Ako prvý outfit, do ktorého som ju zahrnula, je (dúfam) nevtieravá kombinácia sukne, ktorá je rovnako, ako podprsenka, posiata gorálkami. Aby som podprsenku trošku odhalila, zvolila som sveter s véčkovým výstrihom, ktorý však neukazuje príliš mnoho. K tomu moja obľúbená vesta vo vojenskej farbe, na ktorej sú tiež gorálky, čím som vlastne opäť prepájala prvky podprsenky a sukne. 

Farebne sa outfit pohybuje v prírodných farbách, takže by nikomu nemal ťahať oči, všakže. (:

Dúfam, že Vás outfit, nejaký kúsok alebo farebná kombinácia inšpirovali.

Chcela by som ešte podotknúť, že od dnešného dňa bude názov každého príspevku obsahovať meno kúsku, na ktorom bol outfit "postavený", prípadne kúsok, ktorý ma inšpiroval, čím sa budete môcť v obsahu blogu lepšie orientovať.

Tiež mám v pláne prejsť na vlastnú doménu, na čom som už začala aj pomaly pracovať.

Nový dizajn, staro-nové logo, prepojenie so sociálnymi sieťami, Bloglovin, prehľadnejší obsah, možno aj angličtina či nemčina (avšak fakt, že si vediem blog len pre česko-slovenské publikum, je pre mňa viac zadosťučiňujúci). Nebude to hneď, potrebujem trošku času, no už teraz sa nemôžem dočkať! Pokiaľ by chcel niekto prispieť nejakou svojou tvorbou (kresby, nápady, atď), pokojne sa mi ozvite, niečo spolu vymyslíme. Love, peace and adventure! (:

ranné slnko a staré mesto.

Predstavujem vám najvyššie topánky v mojom šatníku. Ako tak na ne pozerám, rozmýšľam, či mám ešte právo nazývať ich topánkami, pretože mi príde príznačnejšie pomenovanie slovo "kopytá", no čert to ber. Keď som si ich v zime objednávala zo stránky New Look, boli na výber z dvoch farieb -vínovej a ťavej, so zlatým podpätkom. Na obrázku vyzerali perfektne. Nie príliš vysoké, nie príliš nízke, so skvelou platformou, ktorá výšku podpätku kvalitne zmierni. Oboje boli za rovnakú cenu a rovnako výhodné. Rozmýšľala som, že vezmem oboje, no keď som prehodnotila farebnú škálu, ktorú môj šatník pre obdobie jar/leto ponúka, vyhrali tieto. Predstavovala som si, ako sa budú ku všetkému hodiť, ako ich budem môcť kombinovať s čímkoľvek, na čo si len zmyslím, ako ich budem stále nosiť. Keď mi však prišiel balíček, moje predstavy a ilúzie veľmi rýchlo spľasli. (: 

Sú krásne, páčili sa mi na prvý pohľad, len sú nesmierne vysoké! Čakala som, že ten podpätok bude kvalitne vysoký, ale že to bude až taká "kvalita", s tým som nerátala. Tak ich nosiť stále teda nebudem. Takýto typ topánok je dobrý na GNO, keď celý večer presedíte s kamoškami pri drinku a vaša chôdza sa bude skladať dokopy z 20 krokov (10 do baru a 10 von z baru, na záchod by vám už počet krokov nevyšiel). Tiež sú dobré na fotenie, kde chcete ukazovať nohy a túžite ich mať až do neba. Potom by som si ich mohla obliecť ešte do kina, čo však opäť znamená celovečerné sedenie a tiež je tu jeden problém- ak by ste si chceli vyložiť nohy na sedadlo pred vami, ten, kto by sedel po blízku, by mohol utrpieť nepríjemný šok a pocit, že ho tými topánkami chcete zabiť. Apropo, tiež sú dobré na sebaobranu. Určite by ste nimi nemali problém niekomu vyškriabať oči. (Otázne je, či ešte stále hovoríme o sebaobrane.)

Ale aby som v nich chodila celý deň, zabehla High Heels Run či šoférovala, to asi veľmi nie. 

Nedajú sa kombinovať s čímkoľvek. Štýlovo spadajú do kategórie "pipka", "zlatokopka" a bohužiaľ i "cundra", preto musím byť obozretná a neskombinovať ich s niečím, čo je príliš provokatívne. Tiež nechcem vyzerať ako slečna, ktorej chýba už len striptérska tyč, preto radšej niečo elegantnejšie či casual.

Tento raz som zvolila jednoduchú bielu sukňu a peplum top, ktoré vcelku vyzerajú ako šaty. Oba kúsky sú z príjemného materiálu a veľmi príjemne sa nosia. 

Ak si kladiete otázku, či sako nosievam cez ramená aj normálne, tak áno, nosím. Je to praktickejšie, ako si ho pri nastupovaní a vystupovaní z auta stále obliekať a vyzliekať, pokiaľ je teplejšie, no sem-tam zafúka vetrík, zbytočne ma "neofúkne" a núti ma k správnemu držaniu tela, pretože musím dávať pozor, aby mi z ramien nespadlo. Vďaka tomu však chodím pekne vystretá a zbytočne pri chôdzi  "nemávam" rukami.

Inak, ten spomínaný High Heels Run sa bude konať 1.júna v Bratislave na promenáde pri Eurovea. Chystáte sa? Ja rozmýšľam, že by som sa na to aj dala. Myslím, že to bude veľká zábava a ak začnem trénovať už dnes (a možno aj v týchto topánkach), tak sa aj niečo podarí. :)

späť v čase.

Viete, čo ma na móde a oblečení baví najviac? Toto! 

Že je každý deň iný. Inak farebný, inak ladený, inak strávený. Raz elegantne, inokedy detinsky, koncom týždňa športovo. Raz s teniskami, potom v lodičkách, niekedy v papučiach. Sukne, tepláky a šaty, mašle vo vlasoch, náramky na rukách či batoh na chrbte. Jeden deň ako lady, druhý deň ako chlapčisko. Nemám rada škatuľky (iba tie, čo predávajú v IKEA na topánky a na šperky): "Ale veď toto nie je tvoj štýl.". Kto povedal, há? Môžme byť tým, kým chceme my, predsa! A či budete dnes Barbie a zajtra Rihanna, to je snáď Vaša vec a nik Vám do toho nemá právo "kecať".

Tá štýlová rôznorodosť je jedna z najväčších výhod nášho storočia. Nosí sa všetko (i keď často v upravenej verzii, než to bolo pôvodne) a nik veľmi nerieši (predstavme si, že nebývame tu, ale v New Yorku či Londýne), prečo máte dnes na sebe "deväťdesiatky", pričom včera ste vyzerali ako Marilyn.

Potom sú tu ďalšie výhody. Nákupy cez internet, obrovský výber módnych časopisov, blogy ako inšpirácia či množstvo obchodov a značiek.

Všimli ste si príval krátkych tričiek, disco legín, lacláčov a "skortov" (to slovo radím do kategórie hnusných slov ako pazucha či vložka)? Nie som si celkom istá, či všetky tieto kúsky boli výsostne záležitosťou 90-tych rokov, no mne sa s týmto obdobím spájajú, aspoň z toho, čo si pamätám. Krátke tričká mi pripomínajú Britney Spears, disco legíny zase Spice Girls, lacláče film Step by Step a Olsenky, no a skort, v tom čase mnou nenávidené, šortky so sukňou. Ak by ste mi o týchto kúskoch povedali v roku 2010 ta by som sa veľmi smiala. Dnes však mám na ne trochu iný názor. Páčia sa mi čoraz viac a viac a pripomínajú mi "staré dobré časy". 

Čo vy a 90-te roky? Akú máte na ne spomienku, čo sa týka módy?

Cirkus Sweet Lady Lollipop.

Dnešný "spisovateľský" (ja viem, že nie je spisovateľský, ale momentálne mi iné slovo nenapadá) limit som si už vyčerpala. Článok, spolu s tanečnými fotkami zo včera, môžete nájsť tu, no ak budete trošku trpezliví a premôžete svoju zvedavosť, môžete si počkať na fotografie ešte pár dní, pretože sa určite objavia i na blogu.

Na moju blogovú FB Fanpage som pridala pár vecí, ktoré som pri upratovaní šatovo-sakovej sekcie vytriedila. Pridám ešte ďalších 20 kúskov, tak to v prípade záujmu sledujte. Možno zajtra, možno v utorok. Aj napriek tomu, že niektoré z vás FB nemajú, nezúfajte. Album s fotografiami vám zobrazí aj bez prihlásenia a ak sa vám niečo zapáči, pokojne mi napíšte na e-mail (petrusova.ivana@gmail.com). Budem sa veľmi tešiť! (:

Outfit je "taký môj". Mašľa na hlave a baletná sukňa sú dva poznávacie znaky, ktoré, minimálne v mojom okolí, necharakterizujú nikoho, okrem mňa. Ako som už minulý týždeň písala, mašľa sama o sebe púta výrazne pozornosť. Ak sa k tomu pridá tá sukňa, vidieť ma až z druhej strany mesta. (Ocino by vám vedel rozprávať. Bola som v to ráno u doktorky, v rámci preventívnej prehliadky mi brali krv a podobné radosti, poznáte to predsa. Keďže som mala ospravedlnenku a ako vzorný študent nesmiernu chuť navštíviť (m)učiareň, odbehli sme ešte s Martinom do mesta odfotiť outfit. Kto mohol vedieť, že mi pár minút po prekročení pešej zóny bude volať ocino, že prečo nie som v škole? Vraj ma s tým cirkusovým outfitom spoznal na kilometre. Mala som však silné argumenty typu: Brali mi krv a keďže odobrali z môjho tela kúsok mňa, nedokázala by som plnohodnotne rozmýšľať.) Nuž, nevadí. Cirkus som zbožňovala od mala, tak si chcem túto "lásku" zachovať až do staroby. Možno sa raz dožijem aj tohoto. 

Topánky sú úplný "klaun" štýl, no mne sa veľmi páčia. Podobné má aj Blair z Atlantic-Pacific a keď môže ona, môžeme predsa aj my! :)

Príjemný zvyšok víkendu prajem a úspešný štart do nového týždňa.

flower power.

Dnes trochu tej sily kvetov (možno aj lásky), avšak v takej jemnejšej "lady" verzii. Dni sú už príjemne teplé a zväčša zaliate slnkom, tak sa mi ráno vyberajú veci zo skrine omnoho lepšie. Vidím tam viac farieb, než som videla v zime (táto zima bola v mojej farebnej škále akosi viac ohraničená, než po iné roky, keďže som zväčša siahala po červenej, sivej, bielej, tmavo modrej a zelenej), čo mi dodáva energiu a chuť do celého dňa. Dnes to síce "nehýri" nejako obzvlášť farbami, keďže outfit je postavený na bielej farbe, no kvetovaný vzor na nohaviciach mi dal skvelý impulz na doplnenie farieb vo forme topánok a doplnkov. Páči sa mi, že tie kvety a listy obsahujú celkovo asi šesť farieb, takže je možné ich kombinovať s čimkoľvek, resp. vždy sa nájde niečo, čo k tomu dokážem dopasovať. Keď som sa ráno obliekala, napadlo mi, že by sa k strihu tých nohavíc perfektne hodilo jednoduché biele kimono z ľahkého materiálu, ktoré by outfit pozdvihlo ma trochu inú, nie príliš zaužívanú, úroveň. Síce doma jedno kimono mám, mojej predstave tentokrát nevyhovovalo. Ak by ste doma nejaké mali a nevynosíte ho, dajte vedieť! (: Mne sa veľmi páčia a myslím, že túto sezónu mám pre ich kombinovanie viac než dosť nápadov. Avšak, kimono mám len jedno, zatiaľ som ich túto sezónu nevidela v žiadnom kamennom obchode a kúsok županu za 63€  sa mi zdá priveľa. 

Nohavice som obzerala už v lete, keď sme boli na prázdninách u tety v Nemecku. Cestu ku mne si však našli až počas Vianoc, kedy som ich od tety dostala ako darček. Sú skvelé! Z ľahučkého a mäkkého materiálu, v ktorom sa sem-tam cítim ako v pohodlných teplákoch. Vizuálne ma veľmi zaujali už na prvý pohľad, keďže sú na jednej strane jednoduché-strihovo, na druhej zase sofistikované, čo sa farieb týka.

K tomu obľúbené lodičky a kabelku vo farbách kvetov.

Majte krásnu sobotu, oddýchnite si, ak môžete a veľa sa usmievajte!

(:

Všetci by chceli, ale nemôžu mať.

Najhektickejší týždeň posledného mesiaca sa pomaly, ale iste, blíži ku koncu. (To si, pravda, len myslím. Ako sa hovorí, nekrič hop, kým nevyskočíš.) Každý deň písomka, niekedy aj dve, chuť k učeniu okolo bodu nula. Každý deň som sa budila s pocitom, že už je sobota, nasledovalo však trpké sklamanie. Určite to poznáte...

 Ako tak však pozerám do kalendára, ostáva mi ešte 14 dní (ne)povinnej školskej dochádzky, 5 víkendov do začiatku ústnych maturitných skúšok a 10 dní prázdnin a predmaturitného voľna. Nie zlé, čo poviete? Povedzme si ale úprimne, zdá sa to ako pekný počet dní na to, aby sa čo-to ešte stihlo, no pravda je taká, že sa nestihne nič okrem stresovania, trhania si vlasov (obrazne, samozrejme) a zjedenia pol kilovej Nutelly. Ale prežili to všetci pred nami, zvládnem to aj ja. Koho z vás to čaká tiež? :)

Beriem to však zatiaľ športovejšie. Tak, ako aj dnešný pohodlný outfit. Najobľúbenejší sveter, ktorý si obliekam vždy, keď nemám veľa času alebo sa mi nechce vymýšľať nič komplikované, v kombinácii s klasickou riflovkou a novou sukňou, ktorá pasuje k elegantným aj ležérnejším veciam. 

Zároveň by som Vás rada pozvala na slávnostné (balóny, šampanské,..) otvorenie obchodu OLIE, odkiaľ danú sukňu mám. Nachádza sa na Ulici 1.mája v Poprade (tam, kde nájdete Humanu, Relu či Bagetériu), na rohu ulice, vedľa vchodu do reštaurácie Astoria. Pokiaľ budete mať poobede trošku času, určite neváhajte a príďte sa po 16stej pozrieť na rôzne krásne šatičky, sukne či blúzky. Vidíme sa! (: 

Lebo takto baví ma to.

Odkedy som objavila stránky s oblečením ako Persunmall, nemôžem prísť na chuť veciam v našich obchodoch. Respektíve, nemôžem prísť na chuť veciam v popradských obchodoch. Dnes sme s maminou prešli Camaieu, H&M, Orsay a mali sme chuť plakať. Všade tmavé, neforemné veci, z podivuhodných materiálov, ktoré z vašej postavy urobia čosi neidentifikovateľné. Materiál, ktorý sa po dvoch praniach "zožmolí", roztiahne, farby vyblednú a vy to môžete hodiť na dno skrine či rovno do koša. Veľmi mi v kolekciách chýbajú výraznejšie farby ako zelená, oranžová či žltá a tiež netradičnejšie kúsky, ktoré sa dajú kombinovať s tými klasickými. 

Keď nazriem na stránku obchodu Persunmall, hneď mám krajší deň. Obrovský výber šiat a blúzok, nespočetné množstvo sukien a doplnkov. Vo farbách, aké si len zmyslím ,v strihoch, ktoré mi momentálne vyhovujú. Je síce pravda, že mnoho kúskov je dizajnom okopírovaných od módnych gigantov ako napríklad Zara, no priznám sa, veľmi ma to neirituje. Ak je daná vec pekná a dobre ušitá, prečo nie? Na stránke je poštovné zadarmo a s vecami, ktoré odtiaľ doma mám, som bola doteraz veľmi spokojná. Všetko prišlo starostlivo zabalené, pekne poskladané a čisté, balíček nebol nikdy poškodený a veci boli kvalitne ušité a sedeli mi. Ak si budete chcieť niečo objednávať, dávajte však pozor na veľkosť. Vždy si v popise oblečenia prečítajte rozmery, aby ste sa potom doma neprekvapili. 

 :)

Okrem toho by som vám rada predstavila ďalší produkt od AVON, ktorý som dostala na skúšku a následné zreferovanie vám. Ide o korekčný tónovací krém, známy pod menom CC Cream. Čo sa týka vizuálnej a praktickej stránky, môžete ho kúpiť v menšom praktickom balení čiernej lesklej farby, doplnenej ružovým pásikom, čím nie je obal nudný. je veľmi dobrého tvaru, pri vytláčaní tečie tak akurát a keď ho budete mať pomenej, dokážete vďaka tvaru obalu vytlačiť i posledné zbytky. Môžete ho dostať v piatich odtieňoch- mne prišli dva, v svetlom a tmavom. Je skvelé mať viac farieb, pretože si odtieň môžete korigovať podľa seba. Pokiaľ ste viac opálené, postačí vám nejaký tmavší. Ak však už trošku vyblednete, môžete si ich pokojne pred nanášaním zmiešať a docieliť tak svoj vysnívaný odtieň. Ja to robím rovnako. Momentálne mi to tak vyhovuje a viem s nimi docieliť prirodzený efekt. 

Čo sa týka schopností daného zázraku, je určený najmä na prekrytie farebných nedokonalostí pleti a drobných nedostatkov. Keďže nemám veľmi problematickú pleť, neviem vám zaručiť, či zvládne aj niečo "väčšie". No s drobnými pupienkami či farebnými rozdielmi pleti si poradí ľavou zadnou. Som veľmi spokojná. Čo som si však všimla, má tendenciu pleť robiť lesklou, preto budete musieť použiť viac púdru, ak vám odlesky vadia.

Majte pekný týždeň.

A ak budete mať chuť, určite si prečítajte článok o Twiins, ktoré sme s Martinom v Trenčíne fotili.

Instagram // Facebook

New York, New York.

Dnes pohodlne a bez zbytočných slov.

Len toľko, že...

Možno kráčam, možno padám,

niekde v tebe, pokoj hľadám. 

Trochu vláčne, celkom isto,

túlame sa, cestou hmlistou.

Čisté telá, nahé duše,

len srdce búši v útrobách mysle.

Letmý dotyk, náruživo,

dopovedz tie krásne slová nech sa cítim živo.

Kamsi v diaľ, odhodíme žiaľ,

odpútaní od ľudských slabín.

Tam sa sami, obklopíme snami,

ponorení do temných hlbín.

V perinách a len tak clivo
prepletať si prstami, veď nie sme si neznámi.
Stiahneme rolety, odložíme žiale, 

dnes sa nespomína na hriechy staré.

Moja staršia tvorba (ktorá tu už v trochu inej podobe bola) s pomocou kathytesliar (Obrovské ĎAKUJEM tento slečne/dáme. Pieseň bola aj vďaka nej dokončená. Keď budem mať viac času, určite dostane i hudobnú podobu vo forme nahrávky a budete si ju môcť raz vypočuť. Dúfam.)

Len som dostala chuť to znovu vytiahnuť. Prirástlo mi to k srdcu.

A trápi ma, že som dlho nič nezložila/nenapísala. Musím to napraviť, vytiahnuť gitaru a znovu si užívať to, čo mi voľakedy tak dodávalo silu. 

Majte pekný piatok.  (: 

S dievčiskom sa nehráme.

Vždy, keď si dám na hlavu túto čelenku s najväčšou mašľou, akou som doposiaľ naživo videla (a podľa reakcií okolia v tom nie som sama), spomeniem si na knižku od Nataše Tánskej. Volá sa "S dievčiskom sa nehráme" a je to tá najzlatšia detská knižka, ktorú som mala možnosť ako "malá" prečítať. (Teraz už som veľká, keby ste chceli vedieť. Menšie detičky ma volajú teta a poštový kuriér mi hovorí pani. A v piatok mám 19. Pozývam! :)) Je veľká asi ako moja dlaň (ktorá je pomerne veľká), hrubá (resp. tenká) ako naša terajšia kniha zo slovenskej matematiky o rezoch (kockou, nie punčových, bohužiaľ), plná obrázkov (okrúhle tváričky s ružovými lícami), krásne farebná a tak milo, nevtieravo veselá. Aj dnes, keď si ju otvorím a zalistujem v nej, dokáže mi vyčariť úsmev na tvári. 

Ani neviem, v čom konkrétne spočíva táto asociácia. Asi preto, že keď mám mašľu na hlave, cítim sa, ako v časoch minulých, kedy som nosila fontánku na hlave a dalmatínkovú zásterku, teda ako dievčisko. A zväčša sa so mnou nikto nechce "hrať". (Iba najsuperduper fotograf Martin, ktorý už ten potrebný nadhľad na túto mašľu má a môj priateľ Petrík, ktorému ten nadhľad nanútim. :)) Sem-tam si aj vypočujem: "Daj si tú mašľu dole, lebo s tebou nikam nepôjdem!", no napokon si na ňu každý zvykne. I keď na ňu ľudia chvíľku civia, nakoniec to predýchajú. Horšie by predsa len bolo, ak by som bola v "cisárových nových šatách", nie? 

(:

A silonky sú kapitola sama o sebe. "Meet me in Paris" a Eiffelovka na lýtkách sú pre milovníka Paríža, ako som ja, hotový sen. Inak, ak by sa v Paríži odohrala nejaká dôležitá chvíľa môjho života, čokoľvek, čo by som si chcela zachovať nielen v srdci, ale aj ako spomienku vo forme tetovania, zvolila by som vežu na tom mieste, kde je na silonkach. Veľmi to lahodí môjmu oku. 

Máte doma nejaký výrazný doplnok, ktorý ľudia vo vašom okolí trošku dlhšie "trávia"? 

zastavte kolotoč, vystupujem.

Sukňa a pastelky, s ružovými okuliarmi na nose a včeličkami od doplnkových víl na ušiach. Uznávam, dnes sa to niekomu môže zdať príliš gýčové, príliš kolotočárske a príliš pastelové, je to však presne také, aké to mám rada. Dievčenské a jemné. Gýč uznávam a ak by bola vojna medzi gýčom a minimalizmom, bojovala by som za gýč. Už len z princípu. Lebo vďaka nemu je svet veselší, slnko jasnejšie a úsmev širší. Trochu nezmyslu obaleného v cukrovej poleve, ponorený do zlatých, ružových a modrých farieb.

Kolotoče milujem. Ak by som mohla, vyskúšala by som všetky na svete. Od labutiek, cez centrifúgu, až po streľbu zo vzduchovky. Kúpila by som si obrovskú ružovú cukrovú vatu a s macom, ktorého by som vyhrala v stánku, by som si hrdo kráčala pomedzi spleť farebných svetielok, vôní cukrovej vaty a zvukov z autodromu.

Pastelky sú super. Na jar či v lete, na tričku či na sukni. Vždy a všade. 

Dnes ma tlačí čas, povinnosti a dokonca i hlad. Preto iba v krátkosti.

Čo vy a gýč? Uznávate?

Čo sa týka toho hladu, keby som bola z Bratislavy, Košíc alebo Prešova, vyriešila by som ho viac než jednoducho. Klikla by som na Foodpanda.sk, objednala nejakú tú "papušku" a bolo by mi hej! Doteraz sme si objednávali zväčša iba pizzu či cestoviny, Foodpanda však ponúka i výber z reštaurácii, kde si vychutnáte Sushi, tradičnú slovenskú kuchyňu alebo rôzne dezerty. Takže či už máte chuť na halušky, alebo by ste si dali radšej Tuna Maki a nemáte čas, prípadne sa vám nechce kuchtiť, stačí pár kliknutí a za pár minút čaká pred vašimi dverami chutné jedlo bez toho, aby ste sa museli priveľmi namáhať.  "Povedzte nám, kde sa nachádzate a my Vám poskytneme zoznam tých najlepších reštaurácií vo Vašom okolí, z ktorých si môžete objednať."

Dokonca majú i aplikáciu do mobilu, takže ak náhodou vyhladnete na nejakej sobotňajšej "párty" (ozaj, nezabudnite v sobotu večer zhasnúť svetlá! Je medzinárodný deň zeme. (:), no prob, hladní dlho neostanete. 

Úprimne, dúfam, že sa projekt s týmto skvelým nápadom rozšíri i do ďalších miest. Uľahčí sa nám, príležitostným či aktívnym lenivcom, život. 

You want to ride my bicycle!

Posledné dva roky som našich otravovala s vetou: "Priala by som si (Chcela by som/Chcem - použitie slovies sa menilo v závislosti od počtu opakovaní vyslovenia tejto vety) bicykel." Keďže som bicykel vždy mala už od mala, nik sa nad tým nejako extra nepozastavoval. Na čo by mi predsa bol druhý bicykel, všakže?

Ale ja som nechcela len tak hocijaký. Netúžila som po bicykli s prehadzovačkou a odpružením, po horskom, krosovom či BMX bicykli. Netúžila som po čiernom, modrom či červenom bicykli so stojanom na fľašu a kapsičkou na cyklistické rukavice. "Na Sagana" sa hrám rada, ale na to mi stačí aj môj pôvodný čierno-červený (s prehadzovačkou, odpružením, stojanom na fľašu, bez kapsičky) bicykel, ktorý zvláda všetko, pokiaľ to kondične zvládam ja. (: Je síce hmotnostne trochu ťažší, no jazdí sa mi na ňom dobre.

Mojím snom bol mestský bicykel s krásnymi veľkými kolesami, koženou "sedánkou", zvončekom a riadidlami, na ktoré pohodlne pripevním košík, v ktorom budem môcť nosiť tulipány a môjho psa. (Ako z filmu, vážení!) Mal byť v jemnej dievčenskej farbe (biely, pastelovo ružový či modrý) a volala by som ho Lady. Lebo by ako Lady pôsobil, lebo by som na ňom ako Lady jazdila, lebo by možno prelomil L(ˇ)ady medzi verejnosťou a niekoho by som tým "nakopla" na kúpu podobného a nonšalantný cyklista v meste by už nebol fenoménom! Čo je, povedala by som, trochu zvláštne, lebo keď sa obzriete do okolitých krajín, či už Rakúsko, Nemecko, Poľsko či iná krajina, ľudia bicykle využívajú radi a často, pričom vôbec nie je zvláštne, ak vidíte na bicykli ženu v šatách a podpätkoch či pána v obleku a mokasínách, ako sa vezie do práce. U nás je to ešte stále v plienkach, no ja verím, že tento "trend" príde aj ku nám a ľudia si uvedomia, že bicykel je na pohyb v meste oveľa efektívnejšia, zdravšia a lacnejšia voľba. 

A tak sa mi pred týždňom splnil sen. Doteraz som na rôznych webstránkách nachádzala bicykle v cenovej hladine 350€+. Priznám sa, že táto cena sa mi zdala privysoká, vzhľadom na to, že v garážach našich prastarých a starých rodičov takéto bicykle zapadajú prachom, pričom by sa dali pokojne využiť. Stačí len trošku zručnosti so šrubkami, sprejom na kov a handričkou a bicykel je ako nový! (Mne táto zručnosť išla pri jeho rozmontovaní, no zmontovať sa mi ho už nepodarilo. (: ) Takže v mojom prípade bola nádejou už len hotová kúpa...

Na Insportline.sk som svoju Lady našla. Je to DHS Cruiser 2602, model 2013. Je v bielej farbe (predávajú ho aj v ružovej, no mne biely mi pasuje viac), má zvonček, koženú sedačku a riadidlá, nechýba mu stojan, ani "prďácke" blatníky a je vyrobený v Rumunsku! (Podporujem "domáci" trh.)

Hneď, ako sa oteplí (mám na mysli ešte stále chladné rána), na ňu vysadnem a hor sa do školy! Od nášho domu vo Svite do školy v Poprade je to asi 9km, čo sa vyrovná jednej menšej ceste medzi mestskými časťami vo väčších mestách, takže nič tragické a nezvládnuteľné aj napriek tomu, že bez prehadzovačky. Okrem toho, smerom tam to máme mierne dole kopcom, tak sa ráno nezapotím. Uznávam, cesta naspäť mi asi bude trvať dlhšie, no stojí mi to za to. Čo je naozaj skvelé, je fakt, že Svit je s Popradom veľmi dobre prepojený cez cyklistický chodník, ktorý pokračuje až cez centrum Popradu, tak nie je žiadny problém prepravovať sa cez Poprad na bicykli.

Okrem toho, že ušetrím benzín a prírodu, spravím niečo i pre svoje zdravie. Nemôžem sa dočkať!

A úprimne, dúfam, že sa na ňom budem premávať i od septembra v Bratislave.

Aký máte vzťah k bicyklom, či už horským alebo mestským, vy? 

Ozaj, ak by ste mali tip na nejaký štýlový košík na bicykel, dajte vedieť! (:

A ešte spomeniem, že som typovo podobný bicykel videla tento týždeň i v Exisporte, v pomerne dobrej cene, dokonca i s prúteným košíkom a prehadzovačkou, tak ak nad niečím podobným premýšľate, skočte sa pozrieť. 

buďte šťastní!

Dnes je výnimočný deň. Okrem toho, že dnešným dňom začína oficiálne jar, máme dnes možnosť i osláviť tú malú výhru líc, a totižto šťastie a úsmev. 20. marec je medzinárodný deň šťastia. Preto dúfam, že ste sa celý deň usmievali, že Vás niečo pekné či niekto milý potešil/o, že ste mali krásny slnečný deň ako my tuto pod Tatrami, že ste urobili niečo, čo urobilo šťastným niekoho iného a že vás za to karma spravodlivo pochváli. (:

Dnes mierne športovo, tak, ako som chodila i v Štrasburgu (a dokonca som dostala i pozvanie na drink od neznámeho francúzskeho mládenca- just made my day). Momentálne najobľúbenejšie tenisky, moje prvé biele nohavice po asi 5 rokoch, "kozmonautská" bunda a batoh na všetky múdre (či menej múdre) učebnice.

Čo sa týka nohavíc, dlho som pokukovala po nejakých jednoduchých bielych, ktoré by mi vyhovovali ako strihovo, tak aj materiálovo. Ako takmer vždy, nič nebolo vyhovujúce a tak som žila (a celkom spokojne) bez úzkych bielych nohavíc v skrini. Samozrejme, prežila som to, ale ich "objav" v novej kolekcii Manga (majú ich aj v tmavo modrej, červenej a čiernej) ma milo prekvapil a potešil. "Michelin" alebo aj "kozmonautické" bundy na zimu veľmi nemusím. Človek vo väčšine z nich vyzerá ako zápasník sumo (úplným vrcholom sú tie, ktoré majú v priereze tak 10 cm a patent do pása), čo je však ich výhodou, sú zväčša teplé. Avšak už nie je zima, tak sa týmito bundami týrať nemusíme. 

Sú tu jarné kolekcie a vo väčšine z nich i bundy podobné tým "Michelin". Na to, že sa mi tie zimné nepáčia, je celkom zvláštne, že jednu podobnú práve nosím a ešte ma aj chytila za srdce. Ide o to, že nie je hrubá (boli by ste zaiste prekvapení, aká je ľahučká), no zároveň zahreje, ak treba. Keď je zapnutá (čo na fotkách nie je bohužiaľ vidieť, nabudúce ju však zapnem :)), má veľmi pekný a ženský strih, mierne vypasovaný driek, tak v nej nevyzerám ako vo vrecku. 

Aký máte názor na takéto bundy vy? Máte nejakú podobnú?

Čo nosievate v chladnejšie jarné dni vy?

Možno si pamätáte na to, ako som spomínala balíček od spoločnosti AVON, ktorý mi vďaka našej spolupráci prišiel. Mala som možnosť vyskúšať vôňu Avon Femme. 

Konkrétne, ide o toaletný parfum v elegantnom a nevtieravom flakóne, ktorý padne akurát do ruky. "Vôňa v sebe spája iskrivú sviežosť lahodnej hrušky s bohatými kvetinovými tónmi magnólie a hrejivosťou jantárového dreva." Pre tých, ktorým takéto zloženie veľa nehovorí, resp. si mix týchto esencií nedokážu len tak predstaviť (ako napríklad ja), poviem, že vonia veľmi jemne, čisto, ako hovorieva moja mamina, "mydlovo". Je ľahučká, neudiera do nosa, mne osobne sa hodí k dievčenskejším, prípadne športovo-elegantným veciam. 

Mám dve skupiny vôní, ktoré obľubujem: 1. ťažšie a výrazné vône (Dior Poison, Thierry Mugler Alien, Armani Code, Armani Si), ktoré nosievam k outfitom, ako napríklad ten minulý, teda zväčša doplnené červenými perami a k večerným outfitom.

2. "letné" jemnejšie vône (Jil Sander Sun, Oriflame Pretty Swan, Gucci Eau De Parfum II, Fragonard Ile D'Amour, J. Del Pozo Halloween), ktoré mi pasujú k šatám a ľahučkým blúzkam.

A práve do druhej skupiny by som zaradila vôňu od Avonu. Páči sa nielen mne, ale aj priateľovi, čo je dobré znamenie, pretože ak s ním trávim veľa času, nechcem, aby ho z mojej vône rozbolela hlava. (: (Stačí, že ho rozbolí z môjho neustáleho rozprávania :D)

Celkovo vône zbožňujem. Mám ich doma asi trochu viac, než je zvyčajné, no každá a jedna vôňa sa mi spája s nejakou udalosťou, osobou či zážitkom a vždy si ňou rada pripomeniem nejaký pekný moment. Najväčším favoritom je však Sun od Jil Sander a Armani Code.

Aká je vaša? :)

miluj sa (možno aj ironicky).

Dnes nebudem písať ja. Rada by som tu publikovala časť článku, ktorý napísal ešte v roku 2009 Hirax na svoj blog (kde okrem iného nájdete i kapitoly z jeho kníh). Raz, keď som na blogu poznamenala, že rada čítam knihy od Hiraxa a Matkina, pár z vás zareagovalo s tým, že nie sú "ozajstnými autormi" a ich knihy sa nedajú nazývať literatúrou. Myslím, že v tomto smere má každý svoju pravdu. (: Na knihách (a vlastne na všetkom, kde je možnosť výberu) je super, že každý z nás si vie nájsť "to svoje" a vytvoriť si k tomu určitý vzťah. Za seba hovorím, že sú mi títo dvaja autori viac než sympatickí a pri ich knihách si veľmi dobre oddýchnem. Samozrejme, je aj mnoho iných, ktorých obľubujem (Miroslav Válek ma "drží" už viac než dva roky), no pre mňa osobne je táto dvojica jedna z "naj". Koho obľubujete Vy? Máte nejaké tipy, do koho sa "zakúsnuť"?

"Odpustite a prestaňte sa trestať. Sú to choré pravidlá, ktoré do vás zapísala spoločnosť či cirkev. Každý z nás dennodenne činí množstvo prešľapov, lebo tak to cíti zažiť naše podvedomie, ktoré sa túži vyvíjať. Nik nečiní hriech, nikto neubližuje, všetci sme jeden druhému učiteľmi. V pokoji sa porozprávajte sami so sebou, začnite sa milovať.

Keď sa niekoho spýtam, či sa prijal, vehementne a rýchlo odpovedá, že áno. Tak sa pýtam ďalej, hlavne žien - či sa vedia vyzliecť donaha, postaviť pred zrkadlo a úprimne si povedať: Som nádherná a neobyčajná žena! Milujem sa! Na toto sa mi väčšinou dostáva ako odpovedi smiech a protiotázka, či mi nej.be. Áno, j.be mi. A ako mi začalo, odvtedy som šťastný.

Na záver opäť zo života: „Hirax, ako dlho vydrží človek v pohode, keď mu chýba láska? Som v podstate optimistka s mottom: Všetko je tak ako ma byť. Ale v poslednej dobe som nesvoja a ťažšie sa teším zo života..." Presne takto dochádza para ľuďom, ktorí spoliehajú na dodávku lásky od partnera, rodičov, blízkych. Staňte sa sebestačnými. Nespoliehajte na majetky, slávu, uznania, lásku od druhých. Neposielajte lásku Bohu. Veď on čaká len na to, kedy sami objavíme svoju božskú podstatu, ktorú nám dal do vienka. Chopte sa čakana a vyhĺbte studňu lásky v sebe samom. Verte mi, oplatí sa..."

Viac na: http://baricak.blog.sme.sk/c/208552/Chcete-byt-stastnymi-Prijmite-sa.html#ixzz2wLXf2zlB

teniskovo.

Neumrela som. Žijem. Len som mala pauzu od každodenného života.

Ako som vám minulý týždeň avizovala, bola som na výlete v Strasbourgu. Poviem vám, prekrásne mesto! Ani príliš veľké, ani malé, s čarovnou architektúrou, nádherným centrom, s mnohými obchodmi, o akých sa nám tu doma ani nesnívalo, sympatickými ľuďmi a možnosťou dorozumieť sa francúzsky i nemecky (a samozrejme anglicky). Navštívili sme Európsky Parlament, plavili sme sa loďou po rieke, navštívili katedrálu Notre Dame a mnoho iných zaujímavých miest. Priznám sa, že som neočakávala, že ma "nejaký" Strasbourg tak očarí. Bola som veľmi príjemne prekvapená a potešená, že návšteva mesta moje "predsudky" zničila. Do minulého týždňa, prvé, čo mi napadlo pri slove Francúzsko, bolo mesto Paríž. Odteraz sa však tieto dve, síce úplne rozličné mestá, no rovnako nádherné, budú o post "môjho mesta" pravdepodobne biť. Vedela by som si tam predstaviť život. (:

Počas môjho výletu ma premiérovo sprevádzali nové tenisky. 

Ako ste si už poniektorí určite všimli aj na iných blogoch či dokonca v samotných uliciach (aké šokujúce! :D), teniskový trend sa "šíri ako cholera". Nosia ich dievčatá, nosia ich chlapci, nosia ich dámy či páni. Zväčša New Balance alebo Nike Air Max (ak si o nich vyhľadáte pár info cez Wikipediu, nebudete veriť vlastným očiam, koľko rôznych modelov od roku 1987 vyrobili.) Ani mňa tento "teniskový" trend neobišiel. Už pár rokov nedám dopustiť na klasické členkové či nízke Conversky (vlastním jednoduché biele, čierne s ružovými guľôčkami na jazyku a denimovo modré s kvietkami), no toho roku ma očarila značka Nike a ich tenisky z kolekcie Free. Viem, že sú prvotne určené na beh, no vôbec mi to nerobí vrásky na čele, ak ich nosím i bežne. Sú veľmi pohodlné a mohla by som v nich chodiť celé dni bez prezutia sa. 

Keď ocino pred pár týždňami cestoval do USA, dostal za úlohu kúpiť mi ich. U nás som ich v tom čase nikde nevidela a po porovnaní cien iných modelov od Nike cez internetové stránky u nás a v Amerike, som prišla na to, že ich kúpa sa omnoho viac oplatí tam. Napísala som mu tri farby, z ktorých mal vyberať (ružové, modré a malinové) a tešila som sa, kedy ich obujem! Keď ich však kupoval, telefonoval mi so slovami, že on mi modré ani ružové nekúpi, pretože sú príliš "suché" a nevýrazné! Reku, on mi vyberie sám. Keď som sa ho večer pýtala, akú farbu vybral, takmer som odpadla. Oranžovú! Moja prvá reakcia bola nasledovná: oči mi od údivu a prekvapenia takmer vypadli z jamôk, chytala som sa za hlavu, nenachádzala som slov. Kto by už len chcel oranžové tenisky?!

Paniku som však robila priskoro. Keď sa vrátil a vybalil ich z kufra, nemohla som sa na nich vynadívať. Nie sú oranžové, ale lososové (všetkým chlapom povinne by som kúpila knihu o farbách, aby nerobili zbytočný brucho- a hlavobôl). Ich farba je nesmierne zaujímavá a priťahuje pohľady (o čom som sa presvedčila i v Strasbourgu), sú ľahučké ako pierko (ten, kto ich nedržal aspoň raz v živote v rukách, si bude ťukať na čelo, ale sú asi také "ťažké" ako prázdna krabica od džúsu) a prepracované do detailov. Sú ženské a nevyzerám v nich, akoby som si ich požičala od ocina.

Priznám sa, Air Max ani New Balance ma za srdce nechytili. Zlé nie sú, na trhu je mnoho krásnych modelov a prevedení, no prvé spomínané sa mi zdajú pre nežnejšie pohlavie príliš "chalanské" (ale ak sa vám páčia, smelo do toho/nich!) a New Balance...Tak tým som ešte na chuť neprišla.

Nosíte tenisky radi? Ktoré sa vám "rátajú" najviac?

Na teniskách je skvelé, že pasujú ku všetkému. K teplákom, šatám, legínam i šortkám. Dajú sa kombinovať na 1000 spôsobov a stále to ešte nebude dosť! 

Dnes v športovejšej verzii, s nepriesvitnými legínami od Selecta Fashion a jednoduchým topom z Persunmall.

Niekedy nabudúce aj s teplákmi či športovo-elegantným zladením

(:

Majte pekný víkend.

sme len ľudia.

Chcela som dnes o povrchných a plytkých rečiach. Ale tie budú na programe nabudúce. Na ich napísanie mám celú dlhú-predlhú cestu do Strasbourgu, tak si na tom dám záležať.

Dnes si dáme o už raz spomínanom fotení. 

Ako ste si už pri niektorých fotkách mohli všimnúť, s Martinom, a.k.a. jedným z najlepších fotografov na SK scéne (minimálne pre mňa a súdiac podľa posledných úspechov, i pre odbornú porotu a širokú svetovú verejnosť), máme radi extrémne (a bláznivé) podmienky. Ateliér a "teplo domova" sú síce čarovné (pre každého, vrátane nás), ale fotografie v "teréne" sú predsa len zaujímavejšie a pravdu povediac, ich fotenie je i niekoľkokrát zábavnejšie. Situácie, pri ktorých sa nám točí hlava, situácie, kedy omŕzajú nohy, situácie, v ktorých nevieme, či sa chceme smiať alebo radšej plakať, situácie, kedy si odierame ruky, ponárame sa do chladného jazierka či nám zateká do topánok, situácie, v ktorých preklíname, že sme sa na niečo také vôbec dali nahovoriť, resp. že sme si niečo také vymysleli.

Aj toto fotenie bolo podobné. (Prvú časť fotiek nájdete tu!) Tak trochu extrémne, viac-menej bláznivé, každopádne iné. Teplomer ukazoval 5°C, slnko len z času na čas prekukovalo pomedzi mraky a kedysi zľadovatená zem sa menila na bahnitú kašu, ktorá sa lepila na topánky. Cesta k miestu fotenia síce nebola tŕnistá, no rozhodne bola plná blata a predierania sa pomedzi stromy, ktoré bolo poznačené i jedným menším pádom (Teraz budem žalobaba. Martin nezvládol nápor techniky a šmykľavú cestu pod nohami a skončilo to pádom do prázdna, resp. do blata...darmo, pre všetko-najmä pre fotky, sa trpí.). Všade navôkol veľa vody, ktorá nám pri každom kroku zatekala do topánok a vietor, ktorý nám občasne poriadne "vyšľahal" líca. Nebol to síce "Boj o prežitie" s Bearom Gryillsom, no v niektorých momentoch sa tomu to fotenie podobalo.

No poviem vám, stálo to za to...

nezbytnosti života.

Len tak sedím a pozerám, ako mi kurzor smutne bliká na bielej ploche príspevku už dobrých 25 minút. Niežeby som vám nemala čo povedať, asi aj mám, ale neviem, čím by som mala začať. Alebo neviem, čo by ste chceli počuť, (doz)vedieť (sa), pre(d)čítať (si). V podstate mám veľa noviniek, mala by som sa s vami o čo podeliť, zreferovať, ako bolo/nebolo na prázdninách (teda, ešte aj je, do zajtra), čo sme (zase) nakúpili, aj keď sme vlastne nechceli (nohavice, nohavice, nohavice - u mňa vec po dlhé roky nevídaná, teraz v nadmernom množstve kupovaná, kopec iných nezbyt(oč)ností), čo a s kým sa chystá, resp. kam sa chystám ja, aké mám nálady, čo ma trápi.

Ale neviem, či to má vôbec zmysel. Ce qu'il faut pour vivre, tie asi nájdete na inej adrese. Tu len pár povrchných a plytkých rečí. (Ozaj, o tom niekedy nabudúce. Dúfam, že "nabudúce" v zmysle "najbližší príspevok". Ale nič nesľubujem.)

V nedeľu idem na pár dní do Strasbourg-u. Boli ste tam niekedy? Ak máte nejaké tipy na miesta, kaviarne, obchody, ktoré určite nevynechať, budem veľmi vďačná! 

Inak, vytešujem sa, že sa otepľuje. Síce nebola zima, aká by mala naozaj byť, čo ma trošku mrzí, no marec (poberaj sa starec) je už vhodný mesiac na nosenie šiat, lodičiek či sák, nemyslíte? Fotky sú z minulého týždňa, kedy sme boli s Martinom v Trenčíne fotiť moje detské "lásky" (o tom, aké dievčatá boli a aké bolo fotenie, si prečítate pravdepodobne v nedeľu na blogu u Martina :)) a pred cestou domov sme cvakli i môj outfit. Bolo príjemne teplo, až do poobedia krásne svietilo slniečko, tak som si deň naozaj užívala. 

Nemôžem sa dočkať, kedy budem môcť vytiahnuť všetky jarné kúsky a "topiť" sa v bielej, ružovej, modrej, a červenej. Farebná od hlavy po päty, s doplnkami od výmyslu sveta, slnkom v tvári a vôňou Jil Sander na krku.

jarná nuda (a.k.a. spring nude).

Píšem od jazera hrochov  Wolfganga (Salzkammergut, St. Gilgen, Rakúsko). Užívam či "užívam" si tu jarné prázdniny a je mi tu fajn. Pôvodný zámer bol "lyžujeme celý týždeň, až nám nohy odpadnú", no akosi stále platí staré známe heslo: Človek mieni, pán Boh mení, tak nám to celkom nevychádza. Miesto celotýždňovej lyžovačky robíme všetko iné, len nie to, čo sme chceli. Keďže sa v nedeľu lyžovať kvôli počasiu nedalo, rozhodli sme sa pre wellness. (Pokiaľ by som to mala porovnať s našimi, ako napríklad Grand Hotel Praha vo Tatranskej Lomnici či Hotelom Permon na Podbánskom, možno by tie "naše" boli na tom i lepšie. Musím podotknúť, že to naše slovenské sťažovanie sa na úroveň služieb v našich domácich hoteloch a pod., absolútne nie je na mieste a pochádza asi z úst sťažovateľov, ktorí wellness nevideli ani len na obrázku, nieto ho ešte okúsili na vlastnej koži.) Bolo tam naozaj krásne, všetko čistučké, príjemný personál a bazén priamo na jazere ako bonus, no to, čo som u nás doteraz zažila, malo pre mňa väčší "wow" efekt. (Možno sa do toho pletie i nejaká tá národná hrdosť či čo, ale aj tak.) Včera sme si predsa len dali trochu "do tela" na svahoch Dachsteinu (Lyžovačka na jedničku! Keby sa spojili rakúske svahy a slovenské wellness, to by len bola lahoda. :D), no slnko vydržalo ani nie do poobedia, tak sme dnes museli opäť zmeniť plány a vymyslieť náhradu. Preto sme sa dnes prechádzali Salzburgom, ochutnávali vynikajúce koláčiky z miestnych cukrární a navštívili i pár obchodov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni...

Musím však povedať, je tu naozaj krásne. Príroda, architektúra i obchodíky, k tomu skvelá lyžovačka a chutné jedlo. Pokiaľ ste niekedy rozmýšľali nad menším/väčším výletom, vrelo odporúčam. 

Školopovinní, kde ste trávili/trávite prázdniny vy? (:

Fotky sú z piatkového poobedia. Pohodlný a jednoduchý outfit do mesta, na nákupy či do školy. Mäkkučké lodičky v neutrálnej farbe, obľúbené tričko a BF džínsy. Jedinou nevýhodou je, že i najmenšie číslo nohavíc mi bolo v páse/bokoch trochu široké, tak nesedia "ako riť na šerbeľ", no priznám sa, pri tomto type nohavíc je mi to ukradnuté.  

Momentálne nosím miesto lodičiek "snehule" a sako som vymenila za športovú bundu. Pripájam i bonusovú "mimozemšťanovskú" fotku s úsmevom na prvú polovicu záberu a helmou na druhú.

Šťastné "blogoniny"!

Ubehli štyri roky. Štyri roky odo dňa, kedy som sa "vrhla" do blogovacích vĺn a dúfala, že ma niekde strhne prúd a ja sa ním nechám unášať. Štyri roky odo dňa, kedy som si myslela, že som zjedla všetku múdrosť sveta a písať si blog je "malina". Štyri roky odo dňa, kedy som v hlave mala skreslenú predstavu o všetkom, vrátane blogového sveta, móde a najmä svojej osoby. Obhliadnem sa dozadu a vidím, ako veľa sa toho zmenilo. Ako som vyrástla a "vyrástla". 

Chcela by som tvrdiť, že som vtedy v tých vlnách nevedela plávať, no hodiť sa do nich bolo moje rozhodnutie, takže jediné, čo mi ostávalo, bolo naučiť sa, ako sa v týchto vlnách pohybovať. Chcela by som tvrdiť, že som bola naivná a detinská, no použiť minulý čas by bolo v mojom veku trochu smiešne, keďže sa tomu nevyhnem ani dnes. Chcela by som tvrdiť, že som sa na ten prúd vykašľala a idem si svojím vlastným, no vždy sa nájde niekto/niečo, čo vás chtiac či nechtiac ovplyvní (v názoroch, štýle, správaní alebo výzore), takže z času na čas som i ja súčasťou nejakého toho prúdu. Chcela by som tvrdiť, že dnes som múdrejšia a mám o všetkom jasnú predstavu, no viem, že sa budem učiť celý život a jasné predstavy budem mať tak maximálne o tom, aký koláč si doma v nedeľu upečieme. 

Na druhej strane, aj napriek tomu, že (zatiaľ) nie som a nebudem tá najmúdrejšia, najkrajšia, najdokonalejšia osoba na svete, veľa som sa už naučila a blog mi veľmi veľa dal.

Množstvo spoluprác, dobrých priateľov a skúseností.

Najväčšie ďakujem patrí mojej mamine, ktorá to už štvrtý rok všetko statočne znáša, ráno sa (kyslo či nadšene) tvári, keď vidí, čo mám oblečené, ktorá mi pomáha a podporuje ma, ktorá sa so mnou teší a keď potrebujem, behá na poštu po balíčky, ktorá je ochotná obetovať kúsky svojho šatníka v môj prospech a najmä obrovitánske ďakujem jej patrí za to, že je taká skvelá, aká je.

Blog a ja by sme dnes neboli tam, kde sme (a verte mi, že to nie sú len frázy a prázdne reči), ak by nebolo Martina a Bobinky, ktorá ma s Martinom pred rokom aj čosi zoznámila.Martin, človek, vďaka ktorému mám vždy perfektné fotky, ktorý vie vždy všetko vybaviť, je za každú srandu. Človek, ktorý ma zoznámil s mnohými inými ľuďmi, ktorí mi "predali" svoje know-how, aké by som nikde inde nemala šancu získať a ktorí sa stali mojimi dobrými priateľmi. (Najmä Paťka!) Ďakujem Vám za všetko!

Tiež ďakujem môjmu priateľovi, Petríkovi, ktorý ma akceptuje aj so všetkými mojimi mašľami, baletkovskými sukňami, tonou kabeliek a miliónom náušníc. 

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorý môj blog (i šatník, a.k.a Johnny The Wardrobe - jeho staršia foto tu) z hľadiska dlhodobej či jednorázovej spolupráce v uplynulom roku podporili. Čačky.sk, Avon, Rimmel, Selecta Fashion, Naničvlasy.sk, Asus, Philips, Ariel, Budstylova.sk, Chicnova, Persunmall, Zunique, Lara Bags či iní. 

 Mám za sebou štvrtý rok. Štvrtý rok topánok, kabeliek, šiat, klobúkov, nohavíc, blúzok, svetrov, kabátov, doplnkov, rukavíc, šálov, sukní, búnd, sák. Štvrtý rok úsmevov, vážnych výrazov, ksichtíkov, vyplazených jazykov, našpúlených úst, pusiniek a "mračkov". Štvrtý rok myšlienkových pochodov, básničiek, textov, úvah, vypisovania sa, padania kameňov zo srdca, povrchných rečí, úprimných rečí a komentárov. Štvrtý rok fotení, nápadov, tvorenia. Štvrtý rok lásky, vášne, bláznovstva, priateľstva, vďačnosti a dobrodružstva. Štvrtý rok s Vami!
Práve Vy ste tí, ktorí mi najviac pomáhajú (aj keď o tom často krát neviete), ktorí ma posúvajú vpred, ktorí mi v správach či e-mailoch dodávajú silu a ukazujú mi, že si blogom nehádžem len hrach o stenu, ale dokážem svojou (našou) prácou i niekoho inšpirovať.Ďakujem, že ste.

A som šťastná, že ma sledujte aj na Facebook-u a Instagrame!

Ste zlatíčka.

Na záver by som len doplnila, že blog je žrút času. Kto to neskúsil, nemá ani tušenia, kto bloguje, vie, o čom hovorím. Často krát čitateľ vidí už len výsledok niekoľkohodinovej driny. Pre niekoho povrchný výstrelok, pre iného inšpirácia, pre ďalšieho celý život. 

Aj napriek tomu, že to nie je vždy ľahké, užívam si to! Blog sa stal súčasťou môjho života a neviem si bez neho predstaviť život. Pokiaľ nad blogom rozmýšľate, smelo do toho! Nikdy neviete, v čom vám pomôže a kam vás posunie (:

Veľa šťastia! Vo všetkom, čo si zaumienite. 

Busy Bee.

"Helou, helou, bízi bí,

jú ken sí máj femili."

Časy dávno minulé, keď sme s prekríženými nohami do tureckého sedu, flautou v ruke, kockovanou zásterkou so psíkom a fontánkou na hlave nadšene sedeli v škôlkarskom kruhu, nevediac o tom, aký je svet skazený a ľudia zlí. Spievali sme si skvelé anglické piesne z knihy Busy Bee (pričom sme nemali ani tušenia, o čom spievame) a veľmi silne sme konkurovali vtedy mojej najobľúbenejšej skupine Spice Girls (ak raz nájdem video, kde spievam vtedajší hit v znení "Máma, aj lóv jú, máma, aj kér" z časov, keď som mala 4 roky, ukážem vám ho...pobavíte sa.). Bolo nám krásne, bezstarostne, tešili sme sa do školy a nechceli sme na obed spávať. Nechutili nám mliečne polievky, štverali sme sa na "preliezačky", kde sme mali zakázané chodiť, hrali sme sa na "frajerov a frajerky" a prosíkali mamičky, aby po nás prišli hneď po obede (samozrejme, že sa to v 99% nikdy nestalo, aj napriek tomu, že nám to vždy v šatniach najmenej 5 minút sľubovali predtým, než sme sa dobrovoľne/nasilu a s plačom vrútili do triedy). Pamätám si, ako som si predstavovala, aké super to bude, až budem veľká! 

Snívala som, že budem mať vlasy po pás, budem nosiť dlhé ružové šaty a príde si po mňa princ na bielom koni. Pravda je však niekde úplne inde. Princ síce prišiel, no nie na koni. (I keď, kôň/nekôň, hlavné je, že vôbec prišiel. ♡ ) Dlhé ružové šaty mám, no môžem si ich obliecť tak dva krát do roka. Na ples a ... dajme tomu doma pred zrkadlo. Vlasy po pás budem mať jedine vtedy, keď si dám tie moje príčesky od Nanicvlasy.sk  a vôbec, byť "veľkáčom" vôbec nie je super...

A viete, čo je na tom najhoršie? Že to moje "veľkácke" obdobie ešte len prednedávnom začalo a bude trvať ešte veľmi dlho.

I keď, tento obrázok mi dáva nádej. Možno falošnú, lebo sa mi vidí, že je aplikovateľný najmä na chlapov, no čo ak budem predsa len výnimka? 

Prečo som začala s tou "usilovnou včielkou" (v mojom prípade by však viac sedel preklad: zaneprázdnená včielka)? Ak ste sa dobre zadívali na fotku, tak určite rozumiete. Bola to prvá asociácia, ktorá mi pri mojom dnešnom outfite prišla na rozum. Za normálnych okolností by ma to vôbec nenapadlo, no keď som videla fotografie, bolo to jasné!

Nejaké tie tykadlá na hlavu a môžem ako včielka vyraziť na karneval...

Každopádne, aspoň som si ešte viac rozjasnila dnešný krásny slnečný deň. (:

Mali ste ho dnes slnečno-slnečný aj vy? 

A ešte niečo. Mokasíny sú tie najlepšie topánky na svete! Konkrétne tieto dnešné sú úplne ako papučky a zvažujem, že už ich nevyzujem.

Máte doma mokasínky?