Šťastné "blogoniny"!

Ubehli štyri roky. Štyri roky odo dňa, kedy som sa "vrhla" do blogovacích vĺn a dúfala, že ma niekde strhne prúd a ja sa ním nechám unášať. Štyri roky odo dňa, kedy som si myslela, že som zjedla všetku múdrosť sveta a písať si blog je "malina". Štyri roky odo dňa, kedy som v hlave mala skreslenú predstavu o všetkom, vrátane blogového sveta, móde a najmä svojej osoby. Obhliadnem sa dozadu a vidím, ako veľa sa toho zmenilo. Ako som vyrástla a "vyrástla". 

Chcela by som tvrdiť, že som vtedy v tých vlnách nevedela plávať, no hodiť sa do nich bolo moje rozhodnutie, takže jediné, čo mi ostávalo, bolo naučiť sa, ako sa v týchto vlnách pohybovať. Chcela by som tvrdiť, že som bola naivná a detinská, no použiť minulý čas by bolo v mojom veku trochu smiešne, keďže sa tomu nevyhnem ani dnes. Chcela by som tvrdiť, že som sa na ten prúd vykašľala a idem si svojím vlastným, no vždy sa nájde niekto/niečo, čo vás chtiac či nechtiac ovplyvní (v názoroch, štýle, správaní alebo výzore), takže z času na čas som i ja súčasťou nejakého toho prúdu. Chcela by som tvrdiť, že dnes som múdrejšia a mám o všetkom jasnú predstavu, no viem, že sa budem učiť celý život a jasné predstavy budem mať tak maximálne o tom, aký koláč si doma v nedeľu upečieme. 

Na druhej strane, aj napriek tomu, že (zatiaľ) nie som a nebudem tá najmúdrejšia, najkrajšia, najdokonalejšia osoba na svete, veľa som sa už naučila a blog mi veľmi veľa dal.

Množstvo spoluprác, dobrých priateľov a skúseností.

Najväčšie ďakujem patrí mojej mamine, ktorá to už štvrtý rok všetko statočne znáša, ráno sa (kyslo či nadšene) tvári, keď vidí, čo mám oblečené, ktorá mi pomáha a podporuje ma, ktorá sa so mnou teší a keď potrebujem, behá na poštu po balíčky, ktorá je ochotná obetovať kúsky svojho šatníka v môj prospech a najmä obrovitánske ďakujem jej patrí za to, že je taká skvelá, aká je.

Blog a ja by sme dnes neboli tam, kde sme (a verte mi, že to nie sú len frázy a prázdne reči), ak by nebolo Martina a Bobinky, ktorá ma s Martinom pred rokom aj čosi zoznámila.Martin, človek, vďaka ktorému mám vždy perfektné fotky, ktorý vie vždy všetko vybaviť, je za každú srandu. Človek, ktorý ma zoznámil s mnohými inými ľuďmi, ktorí mi "predali" svoje know-how, aké by som nikde inde nemala šancu získať a ktorí sa stali mojimi dobrými priateľmi. (Najmä Paťka!) Ďakujem Vám za všetko!

Tiež ďakujem môjmu priateľovi, Petríkovi, ktorý ma akceptuje aj so všetkými mojimi mašľami, baletkovskými sukňami, tonou kabeliek a miliónom náušníc. 

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorý môj blog (i šatník, a.k.a Johnny The Wardrobe - jeho staršia foto tu) z hľadiska dlhodobej či jednorázovej spolupráce v uplynulom roku podporili. Čačky.sk, Avon, Rimmel, Selecta Fashion, Naničvlasy.sk, Asus, Philips, Ariel, Budstylova.sk, Chicnova, Persunmall, Zunique, Lara Bags či iní. 

 Mám za sebou štvrtý rok. Štvrtý rok topánok, kabeliek, šiat, klobúkov, nohavíc, blúzok, svetrov, kabátov, doplnkov, rukavíc, šálov, sukní, búnd, sák. Štvrtý rok úsmevov, vážnych výrazov, ksichtíkov, vyplazených jazykov, našpúlených úst, pusiniek a "mračkov". Štvrtý rok myšlienkových pochodov, básničiek, textov, úvah, vypisovania sa, padania kameňov zo srdca, povrchných rečí, úprimných rečí a komentárov. Štvrtý rok fotení, nápadov, tvorenia. Štvrtý rok lásky, vášne, bláznovstva, priateľstva, vďačnosti a dobrodružstva. Štvrtý rok s Vami!
Práve Vy ste tí, ktorí mi najviac pomáhajú (aj keď o tom často krát neviete), ktorí ma posúvajú vpred, ktorí mi v správach či e-mailoch dodávajú silu a ukazujú mi, že si blogom nehádžem len hrach o stenu, ale dokážem svojou (našou) prácou i niekoho inšpirovať.Ďakujem, že ste.

A som šťastná, že ma sledujte aj na Facebook-u a Instagrame!

Ste zlatíčka.

Na záver by som len doplnila, že blog je žrút času. Kto to neskúsil, nemá ani tušenia, kto bloguje, vie, o čom hovorím. Často krát čitateľ vidí už len výsledok niekoľkohodinovej driny. Pre niekoho povrchný výstrelok, pre iného inšpirácia, pre ďalšieho celý život. 

Aj napriek tomu, že to nie je vždy ľahké, užívam si to! Blog sa stal súčasťou môjho života a neviem si bez neho predstaviť život. Pokiaľ nad blogom rozmýšľate, smelo do toho! Nikdy neviete, v čom vám pomôže a kam vás posunie (:

Veľa šťastia! Vo všetkom, čo si zaumienite. 

Busy Bee.

"Helou, helou, bízi bí,

jú ken sí máj femili."

Časy dávno minulé, keď sme s prekríženými nohami do tureckého sedu, flautou v ruke, kockovanou zásterkou so psíkom a fontánkou na hlave nadšene sedeli v škôlkarskom kruhu, nevediac o tom, aký je svet skazený a ľudia zlí. Spievali sme si skvelé anglické piesne z knihy Busy Bee (pričom sme nemali ani tušenia, o čom spievame) a veľmi silne sme konkurovali vtedy mojej najobľúbenejšej skupine Spice Girls (ak raz nájdem video, kde spievam vtedajší hit v znení "Máma, aj lóv jú, máma, aj kér" z časov, keď som mala 4 roky, ukážem vám ho...pobavíte sa.). Bolo nám krásne, bezstarostne, tešili sme sa do školy a nechceli sme na obed spávať. Nechutili nám mliečne polievky, štverali sme sa na "preliezačky", kde sme mali zakázané chodiť, hrali sme sa na "frajerov a frajerky" a prosíkali mamičky, aby po nás prišli hneď po obede (samozrejme, že sa to v 99% nikdy nestalo, aj napriek tomu, že nám to vždy v šatniach najmenej 5 minút sľubovali predtým, než sme sa dobrovoľne/nasilu a s plačom vrútili do triedy). Pamätám si, ako som si predstavovala, aké super to bude, až budem veľká! 

Snívala som, že budem mať vlasy po pás, budem nosiť dlhé ružové šaty a príde si po mňa princ na bielom koni. Pravda je však niekde úplne inde. Princ síce prišiel, no nie na koni. (I keď, kôň/nekôň, hlavné je, že vôbec prišiel. ♡ ) Dlhé ružové šaty mám, no môžem si ich obliecť tak dva krát do roka. Na ples a ... dajme tomu doma pred zrkadlo. Vlasy po pás budem mať jedine vtedy, keď si dám tie moje príčesky od Nanicvlasy.sk  a vôbec, byť "veľkáčom" vôbec nie je super...

A viete, čo je na tom najhoršie? Že to moje "veľkácke" obdobie ešte len prednedávnom začalo a bude trvať ešte veľmi dlho.

I keď, tento obrázok mi dáva nádej. Možno falošnú, lebo sa mi vidí, že je aplikovateľný najmä na chlapov, no čo ak budem predsa len výnimka? 

Prečo som začala s tou "usilovnou včielkou" (v mojom prípade by však viac sedel preklad: zaneprázdnená včielka)? Ak ste sa dobre zadívali na fotku, tak určite rozumiete. Bola to prvá asociácia, ktorá mi pri mojom dnešnom outfite prišla na rozum. Za normálnych okolností by ma to vôbec nenapadlo, no keď som videla fotografie, bolo to jasné!

Nejaké tie tykadlá na hlavu a môžem ako včielka vyraziť na karneval...

Každopádne, aspoň som si ešte viac rozjasnila dnešný krásny slnečný deň. (:

Mali ste ho dnes slnečno-slnečný aj vy? 

A ešte niečo. Mokasíny sú tie najlepšie topánky na svete! Konkrétne tieto dnešné sú úplne ako papučky a zvažujem, že už ich nevyzujem.

Máte doma mokasínky?

volá sa to láska.

Na svete sú veci, o ktorých nepremýšľame. Nepremýšľame, lebo nemusíme a nechceme. 

Hovorí sa, že láska dokáže ľudí zmeniť. Zmenila ma? Je niečo pravdy na tom, čo sa hovorí? Nepremýšľam o tom. Je to tak, ako to je a som spokojná. 

Som spokojná, som šťastná, veľa sa usmievam, veľa toho stíham, stále sa smejem, užívam si, možno niekedy nosím ružové okuliare, no neprekáža mi to. 

Keď som bola menšia, niekedy sa ma ľudia pýtali, čím by som bola, ak by som sa ešte raz narodila.  Už si nespomínam, čo som vtedy odpovedala. Určite to bolo niečo úsmevné, tak, ako to vedia len deti. 

No presne viem, čo by som odpovedala, ak by ste sa ma na to opýtali dnes. Bola by som slonom. 

Kvôli jeho osobnosti. Kvôli jeho cíteniu. Kvôli jeho láske. 

Tak obrovské a tak nežné zviera! Na pohľad hrozivé, avšak mierumilovné a neškodné. S hlbokými citmi a vernosťou na celý život. Kiežby boli ľudia ako slony...

 Milovali by jeden druhého, doživotne a neskonale. Na to, aby ukázali jeden druhému lásku, by nepotrebovali srdcervúce vyznania na billboardoch, ani drahé dary. Stačilo by im, že majú jeden druhého, túlili sa k sebe a navzájom sa chránili.

Raz budem slonom. A možno to stihnem ešte v tomto živote...

Ružová a sivá, vlasy "prilepené" k hlave, príjemné ráno či poobedie a vytuningované náušnice z Čačky.sk. Aj taký bol piatok.

v rannom slnku.

 V rannom slnku, v zlatistých lúčoch, s úsmevom na perách a parou stúpajúcou z úst, niekde medzi zimou a jarou, v spleti povinností, s láskou v srdci, s myšlienkami v hlave a obrovským kŕdľom motýľov v bruchu, pred objektívom najlepšieho fotografa na svete (určite si nezabudnite prezrieť jeho najnovší projekt a pokiaľ budete mať chuť, neváhajte a staňte sa tiež jeho súčasťou-viac v článku na M.blogu), inšpirované jazdeckým štýlom, na hlave s obľúbeným klobúkom.

Zhodou okolností sa mi do outfitu opäť priplietol jazdecký prvok. Tentokrát to nie sú topánky, ako tomu bolo v minulom príspevku, ale vesta, ktorá sa mi páčila už od prvého momentu. Človek by síce povedal, že má nezáživnú farbu a je celkom jednoduchá, nezaujme, no práve tá jednoduchosť sa mi na nej tak páči. Okrem toho, má zaujímavý detail, ktorý nie je na fotkách veľmi vidieť, no "naživo" posúva úplne obyčajnú "babkovskú" vestu o level vyššie. V oblasti zipsu je obšitá tmavohnedou kožou, čím sa jemne rozbíja monotónnosť a dodáva veste menší prvok elegantnosti. Samozrejme, nemôžem tvrdiť, že je to vesta elegantná. Skôr mi pripomína hrubšiu jazdeckú vestu, ktorá sa však dá kombinovať ako s "rajtkami", tak aj so sukňou či šatami v prírodných odtieňoch .

 Mimochodom, v poslednej dobe si viac všímam takéto malichernosti, ako je farba lemov, zipsov či prešívania a často sa mi stáva, že práve na takýchto detailoch staviam outfit. Snažím sa kombinovať veci, ktoré k sebe materiálovo či strihovo sedia a pokiaľ sú v stylingu zahrnuté viac ako tri farby, kombinujem ich tak, aby boli "príbuzné". Tak, ako som to zvolila v tomto prípade. Bordová, biela a dva odtiene hnedej (to je tá príbuznosť, ktorú som mala na mysli) a nakoniec jemný prvok modrej na šatke, ktorá však obsahuje aj ostatné farby outfitu, ktoré už boli spomenuté, čím vytvára prepojenie medzi jednotlivými kúskami. 

Pravidlo "tri farby a dosť" už dnes neplatí. Rovnako, ako sa núka voľnosť nosiť kabelku, ktorá nepasuje farebne k topánkam. Nevravím však, že sa podľa týchto pravidiel nemôžeme aj naďalej riadiť. Myslím si, že je to každého osobná vec, ktorú cestu si zvolí a našou úlohou je objaviť v sebe ľudskosť, ktorá nám pomáha nájsť pochopenie pre svet a fantáziu druhých ľudí...

Viem, že už je trošku neskoro, no ešte stále sú cca. dva týždne do konca plesovej sezóny (to sú také tie plesy pre "opozdencov"). Pokiaľ potrebujete nejakú radu, čo sa týka vizáže a stylingu, možno sa vám bude (či už túto alebo budúcu sezónu) hodiť tento článok. 

A vôbec, ak máte nejakú otázku, viete, kde ma nájdete...;)

/FB, E-mail, Instagram/

za dverami.

Outfit je spred dvoch týždňov, kedy bolo u nás ešte pomerne dosť snehu a rovnako aj chladnejšie. Preto som zvolila viacero vrstiev, v ktorých sa v poslednom čase cítim nesmierne dobre. Obľúbený sveter a najpohodlnejšie topánky vôbec, v kombinácii s mojou nesmrteľnou klasikou- červeným rúžom a zlatými detailami na bunde či doplnkoch. 

Dnes len takto v skratke, keďže máme toho v škole veľa, veľa a veľa, tak mi, dúfam, odpustíte. 

Nech vám zajtra počas dňa svieti slniečko (akékoľvek)! (:

pierka a baletky.

Sú chvíle, na ktoré spomínam radšej, než na iné. Niežeby som nerada spomínala na všetko, čo bolo, no niekedy sa zvykne objaviť niečo, čo zbytočne nasype soľ do starých rán. Preto si radšej pripomínam to úsmevné, to hrejivé, to krásne.

 Sú ľudia, ktorých stretávam radšej, než iných. Niežeby som niekoho vo svojom okolí nemala rada, no sú ľudia, ktorí nemajú radi mňa a pozerať sa na to, ako veľmi znechutene sa bezdôvodne tvária, keď ma vidia, mi len zbytočne odoberajú energiu. Preto sa radšej usmievam na tých, ktorí mi vnášajú do života šťastie a slnečné lúče aj v časoch, kedy nebesá plačú.

 Sú skutky, ktoré si vážim viac, než iné. Niežeby som nebola vďačná za to, čo pre mňa ľudia robia, práve naopak, no niekedy sú tie skutky viac na škodu, než na osoh, i keď tak myslené byť nemusia. 

Sú lásky, z ktorých sa mi nerobia také vrásky, než z iných. Niežeby tých lások bolo nejako extra veľa, no je ich pár, o ktorých niekedy pochybujem. Láska k jedlu (najmä v časoch, kedy obchádzam zrkadlo), láska k Emme a Teovi (náš psík a kocúr, ktorý to sem-tam von nestihnú a potom to musím utierať), láska k poriadku (najmä teraz, keď nemám času nazvyš a v mojej izbe to vyzerá ako na území Bermudského trojuholníka- tu sa niečo stratí, tu sa niečo zázračne objaví, tu už niečo nikdy nenájdem) či láska k učeniu (v tomto prípade žartujem, keďže táto láska už vyprchala pár rokov dozadu).

Sú veci, ktoré mi k srdcu prirástli viac, než iné. 

Medzi ne patrí i táto sukňa. Šili sme ju, keďže som takú nikde nevedela zohnať a nemôžem sa jej "nabažiť". Na jar, v lete, počas jesene či v snehu, nikdy ma nesklame. Je dievčenská, no zároveň taká "lady", cítim sa v nej ako princezná, no zároveň akoby som práve ušla z nášho tanečného vystúpenia. Priznám sa však, že do mojej bežnej módy rada prenášam prvky aktivít, ktorým sa vo voľnom čase venujem, či už z tanca alebo nejakých športov, takže s tým pocitom nemám najmenší problém. Tentokrát som sukňu doplnila tmavomodrým sakom, ktoré je prešívané trblietavými nitkami (čo na fotke bohužiaľ nie je veľmi vidieť), ktoré veľmi jemne dopĺňajú už výraznejšie trblietky na topánkach. Čo si však môžete všimnúť je skutočnosť, že tie najsupertopánkytejtozimy sa mi lámu. Nie je to však z chôdze, ale zo šoférovania, takže ak ich máte doma a nie ste šofér, pravdepodobne vás tento problém netrápi. Ja to nejako prežijem aj takto. 

Majte krásny týždeň, bez vrások a plný úsmevov! 

come over to the "wildsite".

Rada by som vám ukázala prvú časť fotografií, ktoré sme v piatok s Martinom nafotili. 

Článok o tom, ako fotenie prebiehalo, dokonca i pár fotografií (ak by ste boli veľmi zvedaví) z druhej časti, si môžete prečítať a pozrieť tu.

Niekedy, keď uviazneme a nevieme nájsť cestu von, všetko, čo môžeme a čo by sme mali urobiť, je zavrieť oči. Potom sa poriadne nadýchnuť a predstaviť si niečo pekné a príjemné. Nevravím, že nám to pomôže nájsť cestu von, no minimálne to spríjemní daný moment. Návod na to, ako sa z bludiska nástrah života dostať, neexistuje. Nie je na to kniha, nie je na to tutorial, nie je o tom film ani životná múdrosť. Iba ak v rozprávkach, kde víťazí dobro nad zlom a všetci žijú šťastne až do smrti. 

Všetko je o náhodách, ich nevyspytateľnom slede, o neočakávaných stretnutiach, príchodoch, návratoch a odchodoch, lúčeniach, spomienkach, zážitkoch, láske na prvý pohľad, ranách, ich hojení, múzach, inšpiráciách, rozume, citoch, bozkoch, voľnosti, porozumení, stratách, výhrach, víťazstvách. Napísala by som, že aj o remízach, ale nenapíšem. O tých to nie je. Sú iba víťazi a porazení...

pierka, kožušinky a iné chlpatinky.

Kožušinové vesty sú za posledný rok moje najväčšie vášne (spolu s tými sukničkami, z ktorých jednu ste mohli vidieť v minulom príspevku). To už som vám raz/neraz spomínala. Teraz sa však k tomu pripájajú i tieto nové topánky za šialenú cenu. Pôvodne stáli 50€, no kúpila som ich v zľave za 15€, tak si viete predstaviť, ako som skákala od radosti. Už dlho som po nich pokukovala (konkrétne odvtedy, kedy prišli do obchodov), ich cena sa mi však zdala prehnaná. No šťastie sa na mňa nakoniec usmialo (asi odškodné za tú nemeckú maturitu z matiky s príkladmi sodpornýmiparametramiktoréuždúfamnikdyvživoteneuvidím) a predposledný pár týchto krások na mňa čakal v predajni. Majú krásny tvar (čo by som pred 3 či 4 rokmi asi nepovedala, keďže som k špicatým topánkam mala obrovský odpor; našťastie som z tohto vrtochu vyrástla- ako z mnohých iných a ich nosenie si dnes už užívam), dobre kombinovateľnú farbu a nápaditý "detail" zo zadnej strany v podobe trblietok. Práve vďaka nim dostávajú outfity úplne iný rozmer.

Vestu ste už v kombinácii s týmito džínsami mohli vidieť začiatkom roka, no teraz som ju nepotrebovala zapínať, čím ich kombinácia vyzerá trochu inak. Síce som si obula opäť členkové topánky, ktoré boli v danej kombinácii kritizované (mimochodom, naozaj úprimne ďakujem za tú kritiku, vôbec by som si neuvedomila, že to ukázalo tak, ako to ukázalo, tiež za spôsob, akým bola napísaná, pretože do budúcna si ju určite zapamätám!), no teraz som zvolila o niečo iný tvar, ktorý chodidlo naopak jemne predĺži a nohy neskráti, tak je to (dúfam) lepšie. 

Čo sa týka farby džínsov, zvolila som svetlé. Skúšala som k tomu i čierne nohavice či tmavé rifle, no vôbec mi to farebne nesedelo. Pokiaľ by som mala doma svetlo ružové nohavice, tak zvolím tie. (Ak by ste sa náhodou inšpirovali a máte doma ružové, tak to skúste s nimi.) Bohužiaľ však nemám (přikoupíme), tak i svetlé rifle musia stačiť. 

Čo je vašou najväčšou vášňou za posledné obdobie?

A máte doma farebné rifle/nohavice? Ak by ste mali nejaké typy, kde kúpiť, sem s nimi! 

cukrová vata.

Keď som videla v balíčku od Čačky.sk tieto náušnice, roztopilo sa mi srdce. Jemné a dievčenské, pastelových farieb, dokonalé v každom detaile! Sú to najkrajšie, čo sa mi za posledné týždne dostalo do rúk. Už na prvý pohľad som si ich obľúbila, pretože tak, ako sú jemné, sú zároveň i výrazné. Upútajú pozornosť bez toho, aby som sa o to snažila a sú maximálne variabilné. Ak ich skombinujem s výraznejším outiftom, perfektne ho doplnia, ak si oblečiem niečo jednoduché, zaručia, že outfit bude síce jednoduchý, no rozhodne nie obyčajný.

Celkovo, náušnice, náhrdelníky či čelenky mám veľmi rada a som názoru, že vedia outfit nielen doplniť, no môžu byť i jeho "nosníkom". Všetky kúsky, ktoré sú nejakým spôsobom iné, výraznejšie či neobyčajné, tie je môžem! Samozrejme, také tie "základné" doplnky typu hodinky, perlové náušničky či strieborný prstienok, tie majú tiež svoje čaro a musím povedať, že pre mňa osobne sa zväčša viažu s nejakou spomienkou či s človekom, od ktorého danú vec mám, preto majú pre mňa asi vyššiu citovú hodnotu.

Sukňu už poznáte. Resp. poznáte, ale nie tak úplne. Mám ružovú, malinovú a teraz mi do zbierky pribudla táto. To, že ich zbožňujem, ste už asi pochopili, vzhľadom na ich počet. (Kto si kúpi tri sukne toho istého strihu? No predsa ja! A ešte som neskončila...*-*) Nielenže sa veľmi dobre kombinujú s čímkoľvek, ich nosenie je viac než čarovné. Cítim sa ako princezná, je úžasne nadýchaná, točí sa "ostošesť" a nedokážem z nej spustiť oči. Už sa teším, ako ich všetky tri budem cez leto striedať napríklad aj v takejto kombinácii.

Pokiaľ by ste boli zvedaví, čo mám obuté, tak by som sa mala tváriť, že zvedaví nie ste a neodpovedať vám. No musím sa s vami podeliť o tento super pohodlný výmysel! Sú to, prosím pekne, jazdecké čižmy.  Nič pohodlnejšie, teplejšie a nepremokavejšie som na nohách doteraz nemala. Pochodila som v nich pred dvoma týždňami "celú" Bratislavu a vôbec ma neboleli nohy, čo sa mi stáva veľmi často (to bolenie nôh, myslím :)). Nepremoknú ani v mláke z kategórie "premočímtiajnechtynanohách" a keď bolo vonku zimnô, moje pršteky žiaden chlad necítili. A ak budem mať chuť, navlečiem si na nich čepsy a budem z nich mať "akožeoriginálčižmy". A keď ich okopem, čo sa mne stáva pomerne často, lebo som čaptoška, budem ich nosiť na kone.

Ako cukrová vata, ktorá sa lepí na prsty a rozčuluje vás, je príliš sladká a ružová, tak môže na vás dnes pôsobiť dnešný outfit. No (takmer) všetci predsa máme radi cukrovú vatu, i keď si to niekedy nepriznáme.

neklam a nezabúdaj.

Ľudia zvyknú zabúdať. Hovoria síce, že nie, ale všetci dobre vieme, že len klamú. A klamú asi tak často, ako zvyknú zabúdať. Zabúdajú najmä na veci, ktoré im nevyhovujú a ktoré by chceli zo svojho života vymazať. Tvária sa, že o nich v živote nepočuli a ak im ich náhodou pripomenieme, tvária sa prekvapene. No pokiaľ sú to také tie materiálne veci, ktoré mali kúpiť či urobiť, je to ešte fajn. (Fajn v zmysle, že to dokážeme "prekúsnuť".) Ale ak úmyselne zabudnú na ľudí, s ktorými niečo prežili, s ktorými trávili roky a bez ktorých si kedysi nevedeli predstaviť ani sekundu svojho života, už to také fajn nie je.

Zabúdanie je mrcha a tú my nepotrebujeme...

Ja som počas posledných dní na blog nezabudla. Len som mala menej času. Tá matika bola katastrofálna. Mala som ambície napísať ju na výbornú, no (nielen ja) budem rada, ak prejdem. (Kto nenadával na tohtoročné Abi z Mathe na GPDT-BS, tomu gratulujem. Bolo vás dokopy asi 5, z celkového počtu 50.)  Dva zadania z troch s parametrom a úlohy také, že som im tam mala chuť radšej napísať nejakú básničku. No nevadí. Život je plný prekvapení a ja budem dúfať, že z toho, čo som vypočítala, bude aspoň niečo správne. 

Inak mám v zálohe ešte 4 outfity z posledných týždňov, ktoré ste nevideli a najsamlepšiu sériu fotiek od Martina. Všetko má však svoj čas, tak ich budem pridávať postupne.

Majte pekný víkend. (: 

psie dni. aj dnes vo vašom kine.

Teoreticky by som sa mala tváriť, že psie dni budú pretrvávať do pondelka, kedy mám posledný deň písomných maturít. Teoreticky by som sa teraz mala pilne učiť, prejedať sa Nutellou (ako minulý rok pri slovenčine), depkárčiť, pomaly sa chystať do postele s pocitom, že sa budem strhávať zo sna, mať mastné vlasy a byť v celodennej uniforme zvanej "pyžamo". (Píšem z vlastnej minuloročnej skúsenosti.) Ale viete, že ja predsa nie som veľký teoretik práve v časoch, kedy je to najviac potrebné. Radšej dávam prednosť skutkom, ktoré všetku tú teóriu potlačia do úzadia. A tak dnes, po prvom dni 6-hodinového sedenia na nepohodlných sedačkách v budove mestského úradu (no dobre, tak nie až 6-hodinového; odovzdala som o 45 minút skôr, za čo budem asi aj náležite potrestaná- súdiac z vražedného pohľadu slečny/pani učiteľky nemčiny), som zahájila boj proti psím dňom. Respektíve, spadol mi kameň zo srdca a som omnoho pokojnejšia, keďže ma čaká už len Mathe a Erdkunde, z čoho nejakú extra tragédiu robiť nebudem, takže teória sa mení na prax a tá je od nej diametrálne odlišná.

Čo to znamená?

Len toľko, že sa síce tvárim, že mám "psie dni", ale pilne sa neučím. Nutellu som tiež ešte nevidela (tak dobre, videla, máme ju položenú na kuchynskej linke, no môj jazyk sa zoznámil zatiaľ iba s Pribináčikom a ten má od Nutelly ďaleko) a vlasy som si včera umyla, čo je vlastne aj dôvod, prečo mi dnes stáli do všetkých strán. Pyžamo ma čaká v posteli a momentálne sedím na sedačke s hrdým výrazom v tvári a mikinou od Victoria's Secret z Ameriky s nápisom "Angels have more fun" (nesmierne sa bavím, áno) od ocina. 

Mám sa fajn a lenivopsie dni sa mi páčia. Možno ich začnem praktizovať častejšie...

Ale len asi. (Čo v mojom prípade znamená, že skôr nie, než áno, ale nestrácam nádej. Predsa, moja snaživá a aktívna povaha sa potlačiť, tak ako tie teórie, nedá...)

Majte pekný týždeň!

psie dni.

Momentálne prežívam, v noci sa budím, snívajú sa mi nezmysly, učím sa, snažím sa usmievať a veľmi mi to nejde, som mrzutá bez akéhokoľvek dôvodu, mám strach, nič sa mi nechce, resp. by sa mi aj chcelo, ale nie som si istá, či to všetko zvládnem.

Je tu začiatok konca. Od utorka mi začínajú písomné nemecké maturity a s nimi aj dva a pol mesiaca ťažkého boja o výborné známky, dva a pol mesiaca neistoty, či maturity dopadli podľa predstáv, dva a pol mesiaca snaženia sa o dohnanie zameškaného, resp. o spoznanie nepoznaného, dva a pol mesiaca tvrdej práce, dva a pol mesiaca šialenstva. Nie, nie sú to len prázdne reči. Naozaj to bude ťažké. 

Aký je plán práce? Písomné maturity z nemčiny, nemeckej matematiky a nemeckej geografie. Medzitým castingy do súťaže Miss Stredných Škôl 2014 (určite sa zúčastni, pokiaľ máš od 15 do 19 (prípadne 20) rokov a si študentkou strednej školy na Slovensku!), prihlášky na VŠ, niekedy v polovici marca písomná časť maturity z nemeckého jazyka (tá "slovenská", ktorú robíte aj vy, pokiaľ ste sa posledné roky (m)učili nemčin(o)u), nejaké tie veci okolo blogu (nečakane), príprava na "prijímačky", v apríli koniec školy, prvý májový týždeň akademický, druhý májový týždeň ústne maturity, potom znovu tá príprava a v júni samotné prijímacie pohovory. A potom...

Potom si dúfam vydýchnem, zbalím kufre a odídem na leto do Nemecka alebo USA. Spokojná a vyrovnaná, že je všetko tak, ako má byť.

Kiež by som sa mohla vrátiť do časov predškolských, stavať snehuliaka a snívať o tom, čím budem, keď vyrastiem...

Každopádne, možnosť, že by som to všetko nezvládla, nepripadá do úvahy. A preto sa teraz odlepím od stoličky a idem robiť niečo užitočné. (Už by sa aj patrilo.)

Pokiaľ chodíte do školy a máte prázdniny také, ako majú byť, tak si ich poriadne užite! :)

Pokiaľ vás čaká niečo podobné ako mňa, držím nám palce. 

K outfitu len toľko, že nie som holohlavá, aj keď by to s tým klobúkom tak mohlo vyzerať. Mám francúzsky vrkôčik (na tie moje midi vlasy sa ešte nedá povedať vrkoč) a vlasy sa schovali podeň. Bordovú na túto sezónu jeseň/zima pomerne favorizujem. Rozumie si s čiernou, hnedou, bielou, pudrovou ružovou či slivkovou modrou a farby sú predsa lepšie, ako len čierna, čierna a čierna každý deň!