New York, New York.

Dnes pohodlne a bez zbytočných slov.

Len toľko, že...

Možno kráčam, možno padám,

niekde v tebe, pokoj hľadám. 

Trochu vláčne, celkom isto,

túlame sa, cestou hmlistou.

Čisté telá, nahé duše,

len srdce búši v útrobách mysle.

Letmý dotyk, náruživo,

dopovedz tie krásne slová nech sa cítim živo.

Kamsi v diaľ, odhodíme žiaľ,

odpútaní od ľudských slabín.

Tam sa sami, obklopíme snami,

ponorení do temných hlbín.

V perinách a len tak clivo
prepletať si prstami, veď nie sme si neznámi.
Stiahneme rolety, odložíme žiale, 

dnes sa nespomína na hriechy staré.

Moja staršia tvorba (ktorá tu už v trochu inej podobe bola) s pomocou kathytesliar (Obrovské ĎAKUJEM tento slečne/dáme. Pieseň bola aj vďaka nej dokončená. Keď budem mať viac času, určite dostane i hudobnú podobu vo forme nahrávky a budete si ju môcť raz vypočuť. Dúfam.)

Len som dostala chuť to znovu vytiahnuť. Prirástlo mi to k srdcu.

A trápi ma, že som dlho nič nezložila/nenapísala. Musím to napraviť, vytiahnuť gitaru a znovu si užívať to, čo mi voľakedy tak dodávalo silu. 

Majte pekný piatok.  (: 

S dievčiskom sa nehráme.

Vždy, keď si dám na hlavu túto čelenku s najväčšou mašľou, akou som doposiaľ naživo videla (a podľa reakcií okolia v tom nie som sama), spomeniem si na knižku od Nataše Tánskej. Volá sa "S dievčiskom sa nehráme" a je to tá najzlatšia detská knižka, ktorú som mala možnosť ako "malá" prečítať. (Teraz už som veľká, keby ste chceli vedieť. Menšie detičky ma volajú teta a poštový kuriér mi hovorí pani. A v piatok mám 19. Pozývam! :)) Je veľká asi ako moja dlaň (ktorá je pomerne veľká), hrubá (resp. tenká) ako naša terajšia kniha zo slovenskej matematiky o rezoch (kockou, nie punčových, bohužiaľ), plná obrázkov (okrúhle tváričky s ružovými lícami), krásne farebná a tak milo, nevtieravo veselá. Aj dnes, keď si ju otvorím a zalistujem v nej, dokáže mi vyčariť úsmev na tvári. 

Ani neviem, v čom konkrétne spočíva táto asociácia. Asi preto, že keď mám mašľu na hlave, cítim sa, ako v časoch minulých, kedy som nosila fontánku na hlave a dalmatínkovú zásterku, teda ako dievčisko. A zväčša sa so mnou nikto nechce "hrať". (Iba najsuperduper fotograf Martin, ktorý už ten potrebný nadhľad na túto mašľu má a môj priateľ Petrík, ktorému ten nadhľad nanútim. :)) Sem-tam si aj vypočujem: "Daj si tú mašľu dole, lebo s tebou nikam nepôjdem!", no napokon si na ňu každý zvykne. I keď na ňu ľudia chvíľku civia, nakoniec to predýchajú. Horšie by predsa len bolo, ak by som bola v "cisárových nových šatách", nie? 

(:

A silonky sú kapitola sama o sebe. "Meet me in Paris" a Eiffelovka na lýtkách sú pre milovníka Paríža, ako som ja, hotový sen. Inak, ak by sa v Paríži odohrala nejaká dôležitá chvíľa môjho života, čokoľvek, čo by som si chcela zachovať nielen v srdci, ale aj ako spomienku vo forme tetovania, zvolila by som vežu na tom mieste, kde je na silonkach. Veľmi to lahodí môjmu oku. 

Máte doma nejaký výrazný doplnok, ktorý ľudia vo vašom okolí trošku dlhšie "trávia"? 

zastavte kolotoč, vystupujem.

Sukňa a pastelky, s ružovými okuliarmi na nose a včeličkami od doplnkových víl na ušiach. Uznávam, dnes sa to niekomu môže zdať príliš gýčové, príliš kolotočárske a príliš pastelové, je to však presne také, aké to mám rada. Dievčenské a jemné. Gýč uznávam a ak by bola vojna medzi gýčom a minimalizmom, bojovala by som za gýč. Už len z princípu. Lebo vďaka nemu je svet veselší, slnko jasnejšie a úsmev širší. Trochu nezmyslu obaleného v cukrovej poleve, ponorený do zlatých, ružových a modrých farieb.

Kolotoče milujem. Ak by som mohla, vyskúšala by som všetky na svete. Od labutiek, cez centrifúgu, až po streľbu zo vzduchovky. Kúpila by som si obrovskú ružovú cukrovú vatu a s macom, ktorého by som vyhrala v stánku, by som si hrdo kráčala pomedzi spleť farebných svetielok, vôní cukrovej vaty a zvukov z autodromu.

Pastelky sú super. Na jar či v lete, na tričku či na sukni. Vždy a všade. 

Dnes ma tlačí čas, povinnosti a dokonca i hlad. Preto iba v krátkosti.

Čo vy a gýč? Uznávate?

Čo sa týka toho hladu, keby som bola z Bratislavy, Košíc alebo Prešova, vyriešila by som ho viac než jednoducho. Klikla by som na Foodpanda.sk, objednala nejakú tú "papušku" a bolo by mi hej! Doteraz sme si objednávali zväčša iba pizzu či cestoviny, Foodpanda však ponúka i výber z reštaurácii, kde si vychutnáte Sushi, tradičnú slovenskú kuchyňu alebo rôzne dezerty. Takže či už máte chuť na halušky, alebo by ste si dali radšej Tuna Maki a nemáte čas, prípadne sa vám nechce kuchtiť, stačí pár kliknutí a za pár minút čaká pred vašimi dverami chutné jedlo bez toho, aby ste sa museli priveľmi namáhať.  "Povedzte nám, kde sa nachádzate a my Vám poskytneme zoznam tých najlepších reštaurácií vo Vašom okolí, z ktorých si môžete objednať."

Dokonca majú i aplikáciu do mobilu, takže ak náhodou vyhladnete na nejakej sobotňajšej "párty" (ozaj, nezabudnite v sobotu večer zhasnúť svetlá! Je medzinárodný deň zeme. (:), no prob, hladní dlho neostanete. 

Úprimne, dúfam, že sa projekt s týmto skvelým nápadom rozšíri i do ďalších miest. Uľahčí sa nám, príležitostným či aktívnym lenivcom, život. 

You want to ride my bicycle!

Posledné dva roky som našich otravovala s vetou: "Priala by som si (Chcela by som/Chcem - použitie slovies sa menilo v závislosti od počtu opakovaní vyslovenia tejto vety) bicykel." Keďže som bicykel vždy mala už od mala, nik sa nad tým nejako extra nepozastavoval. Na čo by mi predsa bol druhý bicykel, všakže?

Ale ja som nechcela len tak hocijaký. Netúžila som po bicykli s prehadzovačkou a odpružením, po horskom, krosovom či BMX bicykli. Netúžila som po čiernom, modrom či červenom bicykli so stojanom na fľašu a kapsičkou na cyklistické rukavice. "Na Sagana" sa hrám rada, ale na to mi stačí aj môj pôvodný čierno-červený (s prehadzovačkou, odpružením, stojanom na fľašu, bez kapsičky) bicykel, ktorý zvláda všetko, pokiaľ to kondične zvládam ja. (: Je síce hmotnostne trochu ťažší, no jazdí sa mi na ňom dobre.

Mojím snom bol mestský bicykel s krásnymi veľkými kolesami, koženou "sedánkou", zvončekom a riadidlami, na ktoré pohodlne pripevním košík, v ktorom budem môcť nosiť tulipány a môjho psa. (Ako z filmu, vážení!) Mal byť v jemnej dievčenskej farbe (biely, pastelovo ružový či modrý) a volala by som ho Lady. Lebo by ako Lady pôsobil, lebo by som na ňom ako Lady jazdila, lebo by možno prelomil L(ˇ)ady medzi verejnosťou a niekoho by som tým "nakopla" na kúpu podobného a nonšalantný cyklista v meste by už nebol fenoménom! Čo je, povedala by som, trochu zvláštne, lebo keď sa obzriete do okolitých krajín, či už Rakúsko, Nemecko, Poľsko či iná krajina, ľudia bicykle využívajú radi a často, pričom vôbec nie je zvláštne, ak vidíte na bicykli ženu v šatách a podpätkoch či pána v obleku a mokasínách, ako sa vezie do práce. U nás je to ešte stále v plienkach, no ja verím, že tento "trend" príde aj ku nám a ľudia si uvedomia, že bicykel je na pohyb v meste oveľa efektívnejšia, zdravšia a lacnejšia voľba. 

A tak sa mi pred týždňom splnil sen. Doteraz som na rôznych webstránkách nachádzala bicykle v cenovej hladine 350€+. Priznám sa, že táto cena sa mi zdala privysoká, vzhľadom na to, že v garážach našich prastarých a starých rodičov takéto bicykle zapadajú prachom, pričom by sa dali pokojne využiť. Stačí len trošku zručnosti so šrubkami, sprejom na kov a handričkou a bicykel je ako nový! (Mne táto zručnosť išla pri jeho rozmontovaní, no zmontovať sa mi ho už nepodarilo. (: ) Takže v mojom prípade bola nádejou už len hotová kúpa...

Na Insportline.sk som svoju Lady našla. Je to DHS Cruiser 2602, model 2013. Je v bielej farbe (predávajú ho aj v ružovej, no mne biely mi pasuje viac), má zvonček, koženú sedačku a riadidlá, nechýba mu stojan, ani "prďácke" blatníky a je vyrobený v Rumunsku! (Podporujem "domáci" trh.)

Hneď, ako sa oteplí (mám na mysli ešte stále chladné rána), na ňu vysadnem a hor sa do školy! Od nášho domu vo Svite do školy v Poprade je to asi 9km, čo sa vyrovná jednej menšej ceste medzi mestskými časťami vo väčších mestách, takže nič tragické a nezvládnuteľné aj napriek tomu, že bez prehadzovačky. Okrem toho, smerom tam to máme mierne dole kopcom, tak sa ráno nezapotím. Uznávam, cesta naspäť mi asi bude trvať dlhšie, no stojí mi to za to. Čo je naozaj skvelé, je fakt, že Svit je s Popradom veľmi dobre prepojený cez cyklistický chodník, ktorý pokračuje až cez centrum Popradu, tak nie je žiadny problém prepravovať sa cez Poprad na bicykli.

Okrem toho, že ušetrím benzín a prírodu, spravím niečo i pre svoje zdravie. Nemôžem sa dočkať!

A úprimne, dúfam, že sa na ňom budem premávať i od septembra v Bratislave.

Aký máte vzťah k bicyklom, či už horským alebo mestským, vy? 

Ozaj, ak by ste mali tip na nejaký štýlový košík na bicykel, dajte vedieť! (:

A ešte spomeniem, že som typovo podobný bicykel videla tento týždeň i v Exisporte, v pomerne dobrej cene, dokonca i s prúteným košíkom a prehadzovačkou, tak ak nad niečím podobným premýšľate, skočte sa pozrieť. 

buďte šťastní!

Dnes je výnimočný deň. Okrem toho, že dnešným dňom začína oficiálne jar, máme dnes možnosť i osláviť tú malú výhru líc, a totižto šťastie a úsmev. 20. marec je medzinárodný deň šťastia. Preto dúfam, že ste sa celý deň usmievali, že Vás niečo pekné či niekto milý potešil/o, že ste mali krásny slnečný deň ako my tuto pod Tatrami, že ste urobili niečo, čo urobilo šťastným niekoho iného a že vás za to karma spravodlivo pochváli. (:

Dnes mierne športovo, tak, ako som chodila i v Štrasburgu (a dokonca som dostala i pozvanie na drink od neznámeho francúzskeho mládenca- just made my day). Momentálne najobľúbenejšie tenisky, moje prvé biele nohavice po asi 5 rokoch, "kozmonautská" bunda a batoh na všetky múdre (či menej múdre) učebnice.

Čo sa týka nohavíc, dlho som pokukovala po nejakých jednoduchých bielych, ktoré by mi vyhovovali ako strihovo, tak aj materiálovo. Ako takmer vždy, nič nebolo vyhovujúce a tak som žila (a celkom spokojne) bez úzkych bielych nohavíc v skrini. Samozrejme, prežila som to, ale ich "objav" v novej kolekcii Manga (majú ich aj v tmavo modrej, červenej a čiernej) ma milo prekvapil a potešil. "Michelin" alebo aj "kozmonautické" bundy na zimu veľmi nemusím. Človek vo väčšine z nich vyzerá ako zápasník sumo (úplným vrcholom sú tie, ktoré majú v priereze tak 10 cm a patent do pása), čo je však ich výhodou, sú zväčša teplé. Avšak už nie je zima, tak sa týmito bundami týrať nemusíme. 

Sú tu jarné kolekcie a vo väčšine z nich i bundy podobné tým "Michelin". Na to, že sa mi tie zimné nepáčia, je celkom zvláštne, že jednu podobnú práve nosím a ešte ma aj chytila za srdce. Ide o to, že nie je hrubá (boli by ste zaiste prekvapení, aká je ľahučká), no zároveň zahreje, ak treba. Keď je zapnutá (čo na fotkách nie je bohužiaľ vidieť, nabudúce ju však zapnem :)), má veľmi pekný a ženský strih, mierne vypasovaný driek, tak v nej nevyzerám ako vo vrecku. 

Aký máte názor na takéto bundy vy? Máte nejakú podobnú?

Čo nosievate v chladnejšie jarné dni vy?

Možno si pamätáte na to, ako som spomínala balíček od spoločnosti AVON, ktorý mi vďaka našej spolupráci prišiel. Mala som možnosť vyskúšať vôňu Avon Femme. 

Konkrétne, ide o toaletný parfum v elegantnom a nevtieravom flakóne, ktorý padne akurát do ruky. "Vôňa v sebe spája iskrivú sviežosť lahodnej hrušky s bohatými kvetinovými tónmi magnólie a hrejivosťou jantárového dreva." Pre tých, ktorým takéto zloženie veľa nehovorí, resp. si mix týchto esencií nedokážu len tak predstaviť (ako napríklad ja), poviem, že vonia veľmi jemne, čisto, ako hovorieva moja mamina, "mydlovo". Je ľahučká, neudiera do nosa, mne osobne sa hodí k dievčenskejším, prípadne športovo-elegantným veciam. 

Mám dve skupiny vôní, ktoré obľubujem: 1. ťažšie a výrazné vône (Dior Poison, Thierry Mugler Alien, Armani Code, Armani Si), ktoré nosievam k outfitom, ako napríklad ten minulý, teda zväčša doplnené červenými perami a k večerným outfitom.

2. "letné" jemnejšie vône (Jil Sander Sun, Oriflame Pretty Swan, Gucci Eau De Parfum II, Fragonard Ile D'Amour, J. Del Pozo Halloween), ktoré mi pasujú k šatám a ľahučkým blúzkam.

A práve do druhej skupiny by som zaradila vôňu od Avonu. Páči sa nielen mne, ale aj priateľovi, čo je dobré znamenie, pretože ak s ním trávim veľa času, nechcem, aby ho z mojej vône rozbolela hlava. (: (Stačí, že ho rozbolí z môjho neustáleho rozprávania :D)

Celkovo vône zbožňujem. Mám ich doma asi trochu viac, než je zvyčajné, no každá a jedna vôňa sa mi spája s nejakou udalosťou, osobou či zážitkom a vždy si ňou rada pripomeniem nejaký pekný moment. Najväčším favoritom je však Sun od Jil Sander a Armani Code.

Aká je vaša? :)

miluj sa (možno aj ironicky).

Dnes nebudem písať ja. Rada by som tu publikovala časť článku, ktorý napísal ešte v roku 2009 Hirax na svoj blog (kde okrem iného nájdete i kapitoly z jeho kníh). Raz, keď som na blogu poznamenala, že rada čítam knihy od Hiraxa a Matkina, pár z vás zareagovalo s tým, že nie sú "ozajstnými autormi" a ich knihy sa nedajú nazývať literatúrou. Myslím, že v tomto smere má každý svoju pravdu. (: Na knihách (a vlastne na všetkom, kde je možnosť výberu) je super, že každý z nás si vie nájsť "to svoje" a vytvoriť si k tomu určitý vzťah. Za seba hovorím, že sú mi títo dvaja autori viac než sympatickí a pri ich knihách si veľmi dobre oddýchnem. Samozrejme, je aj mnoho iných, ktorých obľubujem (Miroslav Válek ma "drží" už viac než dva roky), no pre mňa osobne je táto dvojica jedna z "naj". Koho obľubujete Vy? Máte nejaké tipy, do koho sa "zakúsnuť"?

"Odpustite a prestaňte sa trestať. Sú to choré pravidlá, ktoré do vás zapísala spoločnosť či cirkev. Každý z nás dennodenne činí množstvo prešľapov, lebo tak to cíti zažiť naše podvedomie, ktoré sa túži vyvíjať. Nik nečiní hriech, nikto neubližuje, všetci sme jeden druhému učiteľmi. V pokoji sa porozprávajte sami so sebou, začnite sa milovať.

Keď sa niekoho spýtam, či sa prijal, vehementne a rýchlo odpovedá, že áno. Tak sa pýtam ďalej, hlavne žien - či sa vedia vyzliecť donaha, postaviť pred zrkadlo a úprimne si povedať: Som nádherná a neobyčajná žena! Milujem sa! Na toto sa mi väčšinou dostáva ako odpovedi smiech a protiotázka, či mi nej.be. Áno, j.be mi. A ako mi začalo, odvtedy som šťastný.

Na záver opäť zo života: „Hirax, ako dlho vydrží človek v pohode, keď mu chýba láska? Som v podstate optimistka s mottom: Všetko je tak ako ma byť. Ale v poslednej dobe som nesvoja a ťažšie sa teším zo života..." Presne takto dochádza para ľuďom, ktorí spoliehajú na dodávku lásky od partnera, rodičov, blízkych. Staňte sa sebestačnými. Nespoliehajte na majetky, slávu, uznania, lásku od druhých. Neposielajte lásku Bohu. Veď on čaká len na to, kedy sami objavíme svoju božskú podstatu, ktorú nám dal do vienka. Chopte sa čakana a vyhĺbte studňu lásky v sebe samom. Verte mi, oplatí sa..."

Viac na: http://baricak.blog.sme.sk/c/208552/Chcete-byt-stastnymi-Prijmite-sa.html#ixzz2wLXf2zlB

teniskovo.

Neumrela som. Žijem. Len som mala pauzu od každodenného života.

Ako som vám minulý týždeň avizovala, bola som na výlete v Strasbourgu. Poviem vám, prekrásne mesto! Ani príliš veľké, ani malé, s čarovnou architektúrou, nádherným centrom, s mnohými obchodmi, o akých sa nám tu doma ani nesnívalo, sympatickými ľuďmi a možnosťou dorozumieť sa francúzsky i nemecky (a samozrejme anglicky). Navštívili sme Európsky Parlament, plavili sme sa loďou po rieke, navštívili katedrálu Notre Dame a mnoho iných zaujímavých miest. Priznám sa, že som neočakávala, že ma "nejaký" Strasbourg tak očarí. Bola som veľmi príjemne prekvapená a potešená, že návšteva mesta moje "predsudky" zničila. Do minulého týždňa, prvé, čo mi napadlo pri slove Francúzsko, bolo mesto Paríž. Odteraz sa však tieto dve, síce úplne rozličné mestá, no rovnako nádherné, budú o post "môjho mesta" pravdepodobne biť. Vedela by som si tam predstaviť život. (:

Počas môjho výletu ma premiérovo sprevádzali nové tenisky. 

Ako ste si už poniektorí určite všimli aj na iných blogoch či dokonca v samotných uliciach (aké šokujúce! :D), teniskový trend sa "šíri ako cholera". Nosia ich dievčatá, nosia ich chlapci, nosia ich dámy či páni. Zväčša New Balance alebo Nike Air Max (ak si o nich vyhľadáte pár info cez Wikipediu, nebudete veriť vlastným očiam, koľko rôznych modelov od roku 1987 vyrobili.) Ani mňa tento "teniskový" trend neobišiel. Už pár rokov nedám dopustiť na klasické členkové či nízke Conversky (vlastním jednoduché biele, čierne s ružovými guľôčkami na jazyku a denimovo modré s kvietkami), no toho roku ma očarila značka Nike a ich tenisky z kolekcie Free. Viem, že sú prvotne určené na beh, no vôbec mi to nerobí vrásky na čele, ak ich nosím i bežne. Sú veľmi pohodlné a mohla by som v nich chodiť celé dni bez prezutia sa. 

Keď ocino pred pár týždňami cestoval do USA, dostal za úlohu kúpiť mi ich. U nás som ich v tom čase nikde nevidela a po porovnaní cien iných modelov od Nike cez internetové stránky u nás a v Amerike, som prišla na to, že ich kúpa sa omnoho viac oplatí tam. Napísala som mu tri farby, z ktorých mal vyberať (ružové, modré a malinové) a tešila som sa, kedy ich obujem! Keď ich však kupoval, telefonoval mi so slovami, že on mi modré ani ružové nekúpi, pretože sú príliš "suché" a nevýrazné! Reku, on mi vyberie sám. Keď som sa ho večer pýtala, akú farbu vybral, takmer som odpadla. Oranžovú! Moja prvá reakcia bola nasledovná: oči mi od údivu a prekvapenia takmer vypadli z jamôk, chytala som sa za hlavu, nenachádzala som slov. Kto by už len chcel oranžové tenisky?!

Paniku som však robila priskoro. Keď sa vrátil a vybalil ich z kufra, nemohla som sa na nich vynadívať. Nie sú oranžové, ale lososové (všetkým chlapom povinne by som kúpila knihu o farbách, aby nerobili zbytočný brucho- a hlavobôl). Ich farba je nesmierne zaujímavá a priťahuje pohľady (o čom som sa presvedčila i v Strasbourgu), sú ľahučké ako pierko (ten, kto ich nedržal aspoň raz v živote v rukách, si bude ťukať na čelo, ale sú asi také "ťažké" ako prázdna krabica od džúsu) a prepracované do detailov. Sú ženské a nevyzerám v nich, akoby som si ich požičala od ocina.

Priznám sa, Air Max ani New Balance ma za srdce nechytili. Zlé nie sú, na trhu je mnoho krásnych modelov a prevedení, no prvé spomínané sa mi zdajú pre nežnejšie pohlavie príliš "chalanské" (ale ak sa vám páčia, smelo do toho/nich!) a New Balance...Tak tým som ešte na chuť neprišla.

Nosíte tenisky radi? Ktoré sa vám "rátajú" najviac?

Na teniskách je skvelé, že pasujú ku všetkému. K teplákom, šatám, legínam i šortkám. Dajú sa kombinovať na 1000 spôsobov a stále to ešte nebude dosť! 

Dnes v športovejšej verzii, s nepriesvitnými legínami od Selecta Fashion a jednoduchým topom z Persunmall.

Niekedy nabudúce aj s teplákmi či športovo-elegantným zladením

(:

Majte pekný víkend.

sme len ľudia.

Chcela som dnes o povrchných a plytkých rečiach. Ale tie budú na programe nabudúce. Na ich napísanie mám celú dlhú-predlhú cestu do Strasbourgu, tak si na tom dám záležať.

Dnes si dáme o už raz spomínanom fotení. 

Ako ste si už pri niektorých fotkách mohli všimnúť, s Martinom, a.k.a. jedným z najlepších fotografov na SK scéne (minimálne pre mňa a súdiac podľa posledných úspechov, i pre odbornú porotu a širokú svetovú verejnosť), máme radi extrémne (a bláznivé) podmienky. Ateliér a "teplo domova" sú síce čarovné (pre každého, vrátane nás), ale fotografie v "teréne" sú predsa len zaujímavejšie a pravdu povediac, ich fotenie je i niekoľkokrát zábavnejšie. Situácie, pri ktorých sa nám točí hlava, situácie, kedy omŕzajú nohy, situácie, v ktorých nevieme, či sa chceme smiať alebo radšej plakať, situácie, kedy si odierame ruky, ponárame sa do chladného jazierka či nám zateká do topánok, situácie, v ktorých preklíname, že sme sa na niečo také vôbec dali nahovoriť, resp. že sme si niečo také vymysleli.

Aj toto fotenie bolo podobné. (Prvú časť fotiek nájdete tu!) Tak trochu extrémne, viac-menej bláznivé, každopádne iné. Teplomer ukazoval 5°C, slnko len z času na čas prekukovalo pomedzi mraky a kedysi zľadovatená zem sa menila na bahnitú kašu, ktorá sa lepila na topánky. Cesta k miestu fotenia síce nebola tŕnistá, no rozhodne bola plná blata a predierania sa pomedzi stromy, ktoré bolo poznačené i jedným menším pádom (Teraz budem žalobaba. Martin nezvládol nápor techniky a šmykľavú cestu pod nohami a skončilo to pádom do prázdna, resp. do blata...darmo, pre všetko-najmä pre fotky, sa trpí.). Všade navôkol veľa vody, ktorá nám pri každom kroku zatekala do topánok a vietor, ktorý nám občasne poriadne "vyšľahal" líca. Nebol to síce "Boj o prežitie" s Bearom Gryillsom, no v niektorých momentoch sa tomu to fotenie podobalo.

No poviem vám, stálo to za to...

nezbytnosti života.

Len tak sedím a pozerám, ako mi kurzor smutne bliká na bielej ploche príspevku už dobrých 25 minút. Niežeby som vám nemala čo povedať, asi aj mám, ale neviem, čím by som mala začať. Alebo neviem, čo by ste chceli počuť, (doz)vedieť (sa), pre(d)čítať (si). V podstate mám veľa noviniek, mala by som sa s vami o čo podeliť, zreferovať, ako bolo/nebolo na prázdninách (teda, ešte aj je, do zajtra), čo sme (zase) nakúpili, aj keď sme vlastne nechceli (nohavice, nohavice, nohavice - u mňa vec po dlhé roky nevídaná, teraz v nadmernom množstve kupovaná, kopec iných nezbyt(oč)ností), čo a s kým sa chystá, resp. kam sa chystám ja, aké mám nálady, čo ma trápi.

Ale neviem, či to má vôbec zmysel. Ce qu'il faut pour vivre, tie asi nájdete na inej adrese. Tu len pár povrchných a plytkých rečí. (Ozaj, o tom niekedy nabudúce. Dúfam, že "nabudúce" v zmysle "najbližší príspevok". Ale nič nesľubujem.)

V nedeľu idem na pár dní do Strasbourg-u. Boli ste tam niekedy? Ak máte nejaké tipy na miesta, kaviarne, obchody, ktoré určite nevynechať, budem veľmi vďačná! 

Inak, vytešujem sa, že sa otepľuje. Síce nebola zima, aká by mala naozaj byť, čo ma trošku mrzí, no marec (poberaj sa starec) je už vhodný mesiac na nosenie šiat, lodičiek či sák, nemyslíte? Fotky sú z minulého týždňa, kedy sme boli s Martinom v Trenčíne fotiť moje detské "lásky" (o tom, aké dievčatá boli a aké bolo fotenie, si prečítate pravdepodobne v nedeľu na blogu u Martina :)) a pred cestou domov sme cvakli i môj outfit. Bolo príjemne teplo, až do poobedia krásne svietilo slniečko, tak som si deň naozaj užívala. 

Nemôžem sa dočkať, kedy budem môcť vytiahnuť všetky jarné kúsky a "topiť" sa v bielej, ružovej, modrej, a červenej. Farebná od hlavy po päty, s doplnkami od výmyslu sveta, slnkom v tvári a vôňou Jil Sander na krku.

jarná nuda (a.k.a. spring nude).

Píšem od jazera hrochov  Wolfganga (Salzkammergut, St. Gilgen, Rakúsko). Užívam či "užívam" si tu jarné prázdniny a je mi tu fajn. Pôvodný zámer bol "lyžujeme celý týždeň, až nám nohy odpadnú", no akosi stále platí staré známe heslo: Človek mieni, pán Boh mení, tak nám to celkom nevychádza. Miesto celotýždňovej lyžovačky robíme všetko iné, len nie to, čo sme chceli. Keďže sa v nedeľu lyžovať kvôli počasiu nedalo, rozhodli sme sa pre wellness. (Pokiaľ by som to mala porovnať s našimi, ako napríklad Grand Hotel Praha vo Tatranskej Lomnici či Hotelom Permon na Podbánskom, možno by tie "naše" boli na tom i lepšie. Musím podotknúť, že to naše slovenské sťažovanie sa na úroveň služieb v našich domácich hoteloch a pod., absolútne nie je na mieste a pochádza asi z úst sťažovateľov, ktorí wellness nevideli ani len na obrázku, nieto ho ešte okúsili na vlastnej koži.) Bolo tam naozaj krásne, všetko čistučké, príjemný personál a bazén priamo na jazere ako bonus, no to, čo som u nás doteraz zažila, malo pre mňa väčší "wow" efekt. (Možno sa do toho pletie i nejaká tá národná hrdosť či čo, ale aj tak.) Včera sme si predsa len dali trochu "do tela" na svahoch Dachsteinu (Lyžovačka na jedničku! Keby sa spojili rakúske svahy a slovenské wellness, to by len bola lahoda. :D), no slnko vydržalo ani nie do poobedia, tak sme dnes museli opäť zmeniť plány a vymyslieť náhradu. Preto sme sa dnes prechádzali Salzburgom, ochutnávali vynikajúce koláčiky z miestnych cukrární a navštívili i pár obchodov. Uvidíme, čo prinesú ďalšie dni...

Musím však povedať, je tu naozaj krásne. Príroda, architektúra i obchodíky, k tomu skvelá lyžovačka a chutné jedlo. Pokiaľ ste niekedy rozmýšľali nad menším/väčším výletom, vrelo odporúčam. 

Školopovinní, kde ste trávili/trávite prázdniny vy? (:

Fotky sú z piatkového poobedia. Pohodlný a jednoduchý outfit do mesta, na nákupy či do školy. Mäkkučké lodičky v neutrálnej farbe, obľúbené tričko a BF džínsy. Jedinou nevýhodou je, že i najmenšie číslo nohavíc mi bolo v páse/bokoch trochu široké, tak nesedia "ako riť na šerbeľ", no priznám sa, pri tomto type nohavíc je mi to ukradnuté.  

Momentálne nosím miesto lodičiek "snehule" a sako som vymenila za športovú bundu. Pripájam i bonusovú "mimozemšťanovskú" fotku s úsmevom na prvú polovicu záberu a helmou na druhú.