Saturday 24 July 2010

Somewhere Over the Rainbow

 "Pozerať sa na svet cez ružové okuliare? To nie je nič pre mňa, vieš to, ale ak ich chceš nosiť ty, nebudem ti to zakazovať. Ničíš si svoj život, nie môj." Povedala a nechala ho tam stáť. A on nevedel, čo mu tým chcela povedať.

Stále premýšľal. Ubehli už celé hodiny a on nevedel. Ubehli dni a on nevedel. Ubehli týždne a on nevedel. Ubehol mesiac a on si spomenul. Raz mu o tom niečo vravela. No nebral to vážne. V tú dobu to nechápal. Nevedel, čo mu tým chce povedať. A teraz, keď už bolo po všetkom, to pochopil.
"Pozerať sa na svet cez ružové okuliare je zlyhaním. Ak sa cez ne začneš pozerať, je koniec.Keď sa na svet začneš pozerať cez ružové okuliare, nastáva sklamanie. Okuliare sa jedného dňa rozbijú a tebe ostane len rám. Len rám, do ktorého ďalšie sklá nevložíš, pretože sa nikde nedajú zohnať, keďže ružová za ten čas vyšla z módy."

Teraz už vie, že si ich nemal dávať na oči. Teraz už vie, že si ich nemal vôbec kupovať. Ich kúpou stratil všetko, čo mal. Teraz už vie, že miesto ružových okuliarov, mal žiť v realite, pretože tá je krajšia ako akýkoľvek odtieň ružových skiel.  


 
Love, peace and fashion Ikin´


   Stale som v Nemecku. Buduci tyzden pridam fotky aj zmysluplny clanok. *-*

2 comments:

  1. páči sa mi tvoja poviedka...

    ReplyDelete
  2. moc krásně napsané..:)
    mimochodem kdyby si měla zájem o ty botky, můžu pomalovat i větší:)

    ReplyDelete