One and only

 

Tretí deň sedím nad týmto článkom a rozmýšľam, čo napísať. V hlave mám myšlienkové tornádo a je toho tak veľa, o čom by som vám chcela povedať, až neviem, čím začať. Keď už sa konečne rozhodnem pre ten správny začiatok, zrazu mám v hlave prázdno a nedokážem nič napísať. Všetko, čo by som tu napísala mi príde nepodstatné, príliš prešpekulované, bezduché alebo pre vás, keďže ste nezainteresovaní, mimoriadne nudné. Reči typu "čo som dostala od Ježiška" mi prídu povrchné, pretože Vianoce nie sú o darčekoch, ale o ľuďoch a emóciách. Historky z nemeckých Vianoc mi prídu neinteresantné, pretože nikoho z tých historiek nepoznáte. Veci, ktoré sa dejú v týchto dňoch a súvisia s mojou sebarealizáciou, sú zatiaľ tak trochu tajné. 

Ale nezúfajte, tajnosti odtajním, keď bude na to vhodný čas, historky by vás určite nezaujímali a dárečky uvidíte postupom času (rozumej: keď prestane byť Ivana lenivá). Majte sa pekne, užite si príchod Nového roka a oslavy s ním spojené. (A nepite. Iba ak Robby Bubble ;)     

Come on y'all, It's Christmas time.

 Vianoce ako majú byť. Nemecko-slovenské (v Neuburgu pri Dunaji), pokojné, šťastné a veselé. S novou farbou na hlave, s radosťou z Nikon-ky, s dvoma taniermi tej najštiplavejšej kapustnice na svete, v spoločnosti rodinky a (takmer) rodinky.  :*

Čo tie vaše?

And that all worries, all worries fade away...

Viete, čo nemám rada? Paradajky. A viete, čo je ešte horšie ako tie paradajky? Prázdne slová. Hlásky, ktoré vychádzajú z úst bezdôvodne. Slová, ktoré dávajú falošnú nádej dievčatám, ako som ja. Mierne naivným, čakajúcim na pravú lásku, po nociach rozmýšľajúcim nad tým, kto im ju konečne dá. Nechajú sa opantať vôňou sladkých rečí a zlákať peknými očami. Hovorí sa: Když ptáčka lapají,  pěkně mu zpívají. A presne tomuto spevu takéto dievčatá načúvajú. A aj napriek tomu, že si po vytriezvení z tohoto "opojenia láskou" povedia, že už nikdy ničomu podobnému nenaletia, nechajú sa chytiť do klietky opäť. Ale taký je život. Začarovaný kruh náhod, zrád, zlých rozhodnutí či nerozhodnosti. No nezúfajte. Raz aj v pekle vyjde slnko, my prestaneme byť naivné a nájdeme spôsob, ako sa z tohto kruhu dostať. A mimochodom, ak vám bude chcieť niekto pomôcť nájsť z kruhu cestu von, zdvorilo ho odmietnite. Vy predsa viete, že sú to len prázdne slová. :)

Prajem Vám krásne Vianoce prežité v kruhu milovaných. :-*Ja budem mať "double Christmas", keďže ich strávime v Nemecku. (Inak, idem sa prefarbiť naspäť na hnedo. Vysvetlenie neskôr. Ozvem sa, keď budem v DE. :))

I'll be waiting for you when you're ready to love me again.

Každé jeho slovo ju ničilo. Jeho nečinnosť jej brala silu a jeho ľahostajnosť ju ruinovala. 

Blah, Blah, Blah

Boli sme. Raz. Vraj navždy. No už je to preč. A ja ti už dávno nepatrím.

What The Water Gave Me

Hovorí sa, že človek neskočí dva krát do tej istej mláky. No sú to len reči. Prázdne slová, ktorým neprikladáme význam a ktoré si neberieme k srdcu. Do mlák skáčeme znovu a znovu. Do tej istej sa dokonca dobrovoľne vrháme a vyžívame sa v tom, ako nám pekne zmáča topánky. Po chvíli si uvedomíme, že topánky nie sú jediná vec, ktorú mláka zmočila.

A v živote je to ako s tými mlákami. Robíme tie isté chyby. Niekoľkokrát za sebou, nevedomky, nedokážeme sa im vyhnúť, pomaly nás pohlcujú a zmáčajú naše vnútro. A možno aj podvedome cítime, že robíme niečo, čo už raz nedopadlo dobre, no spravíme to znovu. Veď, možno sa to teraz podarí. Avšak všetci dobre vieme, že to nie je pravda. Opäť raz len klameme samých seba. Akoby tých lží nebolo v dnešnom svete dosť.

Marry the Night

tento týždeň prehlasujem za blogovú katastrofu. úplne seriózne. ani si neviete predstaviť, aké výčitky mám. fotky sú na nič, počasie ešte na väčšie nič (hej, slnko, kde si tak dlho?!), môj voľný čas si odskočil na kávičku a ja si môžem akurát tak pískať. (alebo písať, pravda. pretože ak sa dožijem dňa, kedy budem môcť znovu niečo odfotiť a ukázať vám to, tak určite aj niečo napíšem. a zatiaľ si to teda vpisujem do nového zápisníka, ktorý si tak trochu rekonštruujem svojimi 10 ročnými zásobami nálepiek. veď viete, mať notes s nálepkami Barbie v 16-ke je sen každej teenagerky.)

prežite víkend v zdraví a ja sa posnažím čo najskôr ozvať s niečím, na čo sa dá pozerať. Love, peace and...veď viete. ;)

Forgive me, please.

Ak sa domnievate, že ma zasnežilo, tak nie ste tak ďaleko od pravdy. Samozrejme, zasnežená nie som, ale môj čas tak trochu áno. K tomu sa pridá fakt skorého stmievania a blogová absencia je na svete. Snáď mi odpustíte. :*

Fantastic Four

Hľadáme inšpiráciu. V časopisoch, hudbe, obrazoch, na ulici či na blogoch. Každý máme svoje tajné i netajné zdroje, ktoré nám deň čo deň dávajú energiu s chuťou a radosťou robiť nové veci. Niekedy príde inšpirácia sama, inokedy sa za ňou cielene vydáme. Ak sa chcem inšpirovať, pokochať či uvidieť niečo nové, viem presne, kam mám ísť. Stačí, ak si kliknem na svoje obľúbené blogy, ktoré ma vždy niečím pekným, štýlovým a kvalitným prekvapia. Tých blogov je síce viacej, no ja som sa rozhodla vybrať pre vás dvojicu mojich, ako ich ja nazývam, "fantastických štvoriek", ktorá ma nikdy nesklame. A prečo dvojicu? Nie len zahraničná, ale aj domáca scéna má čo ponúknuť. ;)

Paradise. Where?

Všetko, čo bolo, stratilo svoj význam, vraj príde lepšie, asi sa v tom nevyznám.

Mám pocit, že sa naše cesty delia. Napriek tomu tvrdíš, že si naše srdcia veria.