uno. duo. tre. Venezia.!

V stredu doobeda sme naložili kufre do auta, zaujali svoje obľúbené pozície a vyrazili sme. Po absolovovaní niekoľkých (pracovných a obedových) zastávok na Myjave a v Bratislave, sme sa s plným nasadením rútili diaľnicami priamo do cieľa. Teda, nie celkom. Keďže bola cesta upršaná a časom už viac-menej aj dlhá, dali sme si pauzu v hoteli neďaleko rakúsko-talianskych hraníc, kde nás ráno prekvapil sneh na vrcholoch hôr. Predpovede hlásili slnečný štvrtok a ja som si zbalila "šatičky a botičky", tak som ráno narýchlo vymýšľala náhradné (núdzové) plány, aby som neumrzla. (V tú noc som mala ešte aj zapálené dutiny a nemohla som spať, takže ráno bolo naozaj bojové.) No chuť na Benátky som si len tak niečím prekaziť nedala a zababušená vo všetkých svetroch, ktoré som mala so sebou, som vkročila na taliansku pôdu.

Ako už máme v našej rodine vo zvyku, do Benátok sme šli na dva krát. Prvý raz sme sa nevedeli rozhodnúť pre parkovisko, na ktorom necháme auto, do žiadneho sme nezabočili a keďže to tam majú vymyslené tak, že ak sa raz dostanete na cestu, ktorý vedie z Benátok, tak sa musíte ísť otočiť na 5 kilometrov vzdialený kruhový objazd, "love at first sight" sme si dobrovoľne-nasilu zopakovali. Všetko bolo ponorené do mrakov (a vody, samozrejme), no aj napriek tomu bol na mesto krásny pohľad. Auto sme nechali na parkovisku, odkiaľ sme sa presunuli "pípl múverom" (malý vláčik, ktorý prepravuje ľudí od parkovísk na začiatku Benátok do Piazzale Roma) do centra. Všade bolo veľa krásnych áut, veľa krásnych ľudí a veľa holubov. Už od prvého momentu, keď sme kráčali od P. Roma smerom na námestie San Marca, bolo vidieť, ako tí malí operenci vysedávajú na rohoch domov a sledujú, kde im niekto niečo hodí. 

Spolu s vlnou turistov sme sa pomaly presúvali k P. S.Marco a po ceste tam sme mali možnosť obdivovať krásne obchodíky s tým najrozličnejším tovarom. Od klasických stánkov so suvenírmi, kde predávali krásne masky a makety gondoliek, cez obchody s "brutálnymi" topánkami a kabelkami, až po zaujímavé kaviarne, kde predávali dvojmetrové pelendreky a chutné čerstvé ovocie v pohárikoch. Výklady boli pútavé (ceny už však v niektorých prípadoch menej) a predavači ochotní a milí. Nebol absolútne žiaden problém dorozumieť sa po anglicky či nemecky a nik na vás škaredo nepozeral, keď ste jeho obchod a tovar obdivovali. (Áno, máme sa ešte čo učiť. Najmä, ako milovať svoju prácu s ľuďmi. :)) Videli sme dokonca aj obchody, kde predávali špeciálnu výbavu na holenie pre pánov a ručne vyrezávané hrebene pre dámy.

Turistické miesta boli presne také, aké ich môžete vidieť na fotkách v časopisoch. Rozprávkové. (Až na malé detaily, ako bola práve prebiehajúca rekonštrukcia niektorých budov či špinavá voda v kanáloch, ktorú vám vo filmoch samozrejme nikdy neukážu.) Všade veľa ľudí, veľa "fotiekchtivých" turistov, predajcov s fejkovými kabelkami. Ale inak krásne. :)

Videli sme typické úzke uličky, krásne okenice a kvety v úzkych elegantných oknách, prádlo visiace medzi domami, ochutnali pizzu a chutnú kávu, obdivovali nádherne oblečených Talianov a Talianky, nadchýnali sa nad každou Vespou a Fiatkou 500-kou, ktorá preša okolo. (A verte mi, bolo ich tam viac než dosť.)

Po tom, čo sme sa 5 hodín motali po Benátkach, sme sa vybrali (s teplotou) ďalej do Lago di Garda.

Ale o tom až zajtra...

pred People Mover-om.

prvý pohľad na typické benátky.

maminka a ocino.

uzučká ulička.

ňuňuňu. škoda, že nemám 4. :(

Disney obchodík.

sme si kúpili. 

mám pocit, že nič nevedia postaviť rovno. :D

mamina: daj hore prst.

ja: aha. akože prečo?

mamina: no tvár sa, že tú vežičku držíš.

tak dajme tomu. :)

Love, peace and fashion Ivanka