priveľmi sa snažíme.

Poznáte ten pocit, keď niečo tak veľmi chcete a ono to nie a nie prísť? Robíte všetko pre to, aby sa vám vaše sny splnili, a aj napriek tomu sa vždy nájde niečo, čo vám zabráni v tom, aby ste si na nich čo i len siahli. Akoby vyššia moc, ktorá sa raduje z toho, že vy sa trápite a moríte a ktorej sa na to všetko dobre pozerá, tak vás provokuje a hrá sa s vami. Cítite sa ako figúrka v Človeče nehnevaj sa, ktorú vždy pred cieľom vyhodia a musí sa vrátiť do domčeka a opäť si zopakovať tú náročnú cestu niekoľkokrát, pretože sa vždy nájde nejaký "láskyplný" a ochotný človek, ktorý chce len vaše dobro. A najmä pre to vaše dobro vás stále zhadzuje. Veď viete, aby ste si tie sny náhodou nesplnili a nestali sa iným človekom.... 

Ale to príde aj bez toho. Vždy si myslíme, že ľudia sa len tak nezmenia. Že sa nezmeníme len tak my. Veď nič sa predsa nedeje bezdôvodne, ako nám to každý prízvukuje. Predsa, ak sa niekto mení, tak má na to určitý dôvod. Poviem vám, je to blud. Veci sa dejú, lebo sa dejú. Svet sa hýbe, lebo sa hýbe. Ľudia sa menia, lebo sa menia. Nepotrebujú na to žiadne povolenie, a dokonca ani žiaden dôvod. Jednoducho ráno vstanú a sú iní....  

Love, peace and fashion Ivanka