pseudoilúzia.

Je zvláštne, ako sa človek mení. Ako sa striedajú priority a menia chute. A ešte zvláštnejšie je, ako sa mení to, čo milujeme. Keď som s blogom začínala (pred sto rokmi), bola som taký malý planktón vo veľkom svete. (Cháp: otrasná kvalita fotiek. prázdne reči. nerozkukanosť. niežeby to teraz bolo lepšie a ja by som už bola rybou. tvrdím, planktón navždycky.) Veľmi som chcela, aby som mala také super fotky, ako mali v tom čase moje najobľúbenejšie blogerky. Veľmi som chcela, aby som mala veľa followers, ako mali v tom čase moje najobľúbenejšie blogerky. Veľmi som chcela, aby som mohla chodiť na akcie, kde boli moje najobľúbenejšie blogerky. Postupom času som však rada, že sa mi nepodarilo stať sa súčasťou toho sveta. Pretože sa všetko vyvinulo nejakým divným smerom. To, čo som na nich a ich štýle milovala, akoby odfučalo jedným príspevkom preč a boli tu iné dievčatá, ktoré som už nespoznávala. Typ fotiek, ktoré ma skôr nútili z blogu odísť, než aby som nadšene listovala ďalej, divné formy spolupráce s obchodmi, ktoré boli nad rámec môjho chápania, falošné giveaways, ktorým cieľom bolo len získanie si (v tom prípade doslova nahrabanie si) nasledovníkov a mnoho ďalšieho. Ďalšou skupinou boli tie dievčatá, ktoré som milovala, ale oni skoro pochopili, že je ten svet len pseudoilúzia a tak dali blogovaniu zbohom, hoc bol ich potenciál obrovský a bez problémov by mohli konkurovať veľkým slovenským rybám. 

Ďaľšou kapitolou pre mňa boli dievčatá, ktoré som na prvý pohľad moc neregistrovala. No čím ďalej, tým viac som na ich blogy klikala častejšie a zamilovala si ich. Pretože to boli normálne dievčatá, s normálnymi problémami, ktoré sa nebáli experimentovať, povedať svoj názor a vyjadriť svoje pocity. Nepotrebovali pre život a dobrý pocit tisíce komentárov, nepotrebovali tisíce čitateľov, nepotrebovali pozvánky na udalosti, nepotrebovali v podstate nič. Stačilo im, že majú blog, na ktorom sa s nami môžu podeliť o všetko, čo im zíde na um. A asi pre tú ich všednosť a súčastnú nevšednosť, ich mám rada...

(Hoc v poslednej dobe blogy moc nekomentujem, vždy si rada kliknem a popozerám, čo je nové.)

Nechcem, aby ste tú prvú časť príspevku brali v zlom. Blogovanie milujem, aj keď niekedy nie je naň tak veľa času. Aj tie blogerky, ktoré sa zmenili, mám stále rada, len už to nie je to, čo to kedysi bývalo. Ľudia sa menia, mením sa aj ja. Viem, že tá zmena názoru je aj mojou premenou. Nikoho neodsudzujem, nikoho nekritizujem. Každý je taký, akým byť chce. Ak sa nám to nepáči, je to náš problém a naša vec vkusu.

Ja sa s blogovaním skončiť nechystám. (Ak v to niekto dúfal, tak prepáčte. :D) Milujem to. Môžem sa vypísať z toho, čo ma trápi, môžem vám ukázať svet mojimi očami. a to ma neprestane baviť nikdy...

prajem príjemný víkend.

Love, peace and fashion Ivanka

Čižmy: Second-hand (MIU MIU), Rifle: Primark, Taška: House, Kožuštek: Second-hand (TOPSHOP), Sveter: Second-hand (H&M), Blúzka: Second-hand, Body: Second-hand (TOPSHOP), Náušnice, Rukavice: Orsay