povedala som málo.

Hodiť zlatú rybku do kanála a čakať, že sa zajtra vynorí "medzi svojimi" niekde v mori neďaleko ostrova Krk, je trochu naivné. Zahrabať jadierko z jablka do pieskoviska pred panelákom a čakať, že z neho bude o dva roky malá jabloň, je trochu naivné. Vybrať baterky z hodín v kuchyni a čakať, že sa v tom momente zastaví čas, je trochu naivné. Ako sa tak pozerám okolo seba, trochu naivné je dnes asi všetko. Vraj taká malá dávka naivity nemôže nikomu uškodiť. Z času na čas...

Len keby tých z času na časov nebolo toľko. Zbiera sa to, zbiera. Naivita stúpa. Stále vyššie. Stále rýchlejšie. Stále plynulejšie. A ja strácam pojem o jej hodnotách.

Len verím, len čakám, len starnem. Ako v Kraskovej básni "Zmráka sa".

Ale včera bolo dobre. Ani sa nezmrákalo. Dokonca som si aj poskočila. Na námestí, v blízkosti môjho obľúbeného H&M, pred objektívom môjho obľúbeného (okrem iného) fashion fotografa. (A nie len jedného! .)) A mala som na sebe rifle...

Časy sa menia. Len nech už je jar. Lebo lodičky a sako sa k nim hodia úplne najviac. ;)

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Martin Krystýnek

Ľuboš Pitoňák

Topánky: Baťa, Rifle: malý pekný obchodík u nás v Poprade, Bunda: Second-hand (C&A), Taška: Second-hand, Rukavice: Second-hand, Blúzka: New Yorker, Okuliare: Gate, Šál: čo skriňa dala