tancujem, aby som žila.

"Zrátaj všetky moje vášne, čo ti prejdú cez ruky." Spieva Richard v jednej z jeho piesní. Ak by sme mali spočítať tie moje, nebolo by ich málo. No ak si raz niečo zamilujete, nedokážete s tým prestať.

Viem o tom svoje. Nikdy som nemala potrebu predvádzať sa v partii, vymetať bary a opíjať sa, fajčiť z frajeriny a zostavovať si slovnú zásobu z "vybraných slov po p,k a j". Nemala som vo zvyku odvrávať rodičom, klamať ich a podvádzať, loziť za chlapcami a "skúšať", ako ďaleko za hranice sa dá ísť. Vďačím za to najmä tancu. Pravidelné tréningy, niekoľko súťaží, hodiny driny a jasný cieľ mi dali a dávajú tisíc dôvodov, prečo byť taká, aká som. (Nevravím, že ísť za hranice niečoho je zlé, no každý na to má svoje vlastné spôsoby a mal by si uvedomovať následky, ktoré to zanechá.)

Venujem sa mu od 4 rokov. Nepamätám si, že by som niekedy mala obdobie, počas ktorého by som mala chuť všetko zahodiť a nechať to tak. Už od prvého momentu som ho milovala a milujem dodnes.

Tanec je ako droga. Rozlieva sa do žíl, prechádza celým telom a odnáša vás do nepoznaných výšin. Tanec je ako láska na prvý pohľad. Rozbúcha vám srdce, roztrepoce motýlie krídla a odnesie vás kamsi do cukrových oblakov. Tanec je ako beh na dlhé trate. Aj keď niekedy nevládzete, z útrob vašeho vnútra sa z ničoho nič v poslednej chvíli vyvalí chumáč energie a vy v diaľke vidíte cieľ, po ktorom ste tak dlho túžili. 

Moje telo proti nemu bojovať nedokáže... 

Keď počujem hudbu, celé telo sa zrazu ocitne mimo času a priestoru. Nechávam sa viesť dušou, splývam z hudbou, dávam zo seba všetko, čo v daný moment dať môžem. 

Smútok, láska, radosť, dve tváre, čierna, biela, deň, noc, mier, vojna, zlomené srdce, pokoj v duši.

Všetko sa dá vyjadriť tancom. Všetko, na čo si len spomeniete. Asi preto ho tak zbožňujem...

Čo vaše vášne?

Zajtra sa s Martinom chystáme fotiť druhú sériu. Tentoraz v meste, trošku romantickejšie. Uvidíme, čo sa podarí....

spýtaj sa čo chceš.

Strašne veľa vecí sa zmenilo. Ani presne neviem, kedy sa to stalo. Niečo sa vrátilo do starých koľají, niečo naopak z tých zaužívaných vybočilo. Začali sa mi opäť točiť vlasy. Akosi som prestala vnímať väčšiu časť ľudí z môjho okolia, ktorí ma potrebovali len "na 5 minút". Nie naschvál, jednoducho to tak časom prišlo... Naopak, o to viac som sa zblížila s tými, ktorí pri mne stáli vo všetkých momentoch, či zlých alebo dobrých.

Začala som cítiť, že už nie som taká voľná a nemôžem si tu napísať všetko, čo ma napadne. Mnohí z vás si všimli, že si už tak často "nevypisujem srdce". Kiež by ste len mohli pochopiť, ako veľmi chcem. Mám však strach, že sa to obráti proti mne. Ľudia sú divní, podrývajú a zneužívajú, čo sa dá. 

Niekto mi vliezol do hlavy. Včera, predvčerom. Neznášam ten pocit. Na jednej strane siedme nebo, na druhej tvrdá realita. Vrásky z lásky, čosi také. "Až po uši v mede, ako vtáci vyváľaný v perí."

 Hovorím si, všetko je tak, ako má byť, no občas sa mi zdá, že by som tomu mohla dopomôcť. No aj tak nemám odvahu...

Vo víne je pravda a v rybách...napríklad zdravie. (Alebo najesť sa a zomrieť.)

Vošli sme do dverí a v aule sa to mihotalo životom. Vrava, úsmev na tvári a dobrá nálada. Kde sme

sa to ocitli? A čo spôsobilo to nadšenie šíriace sa do každého kútu miestnosti? Vínna degustácia

spojená s ochutnávkou rýb, tisícka chutí a rozliehajúce sa vône. Jeden pekný večer v penzióne

Fortuna a príjemná spoločnosť. A akými chuťami profesionáli na slovo vzatí potešili naše chuťové

poháriky tentoraz? Poďme pekne poporiadku.

Hneď pri vstupe nám „do lona spadol“ pohár s Rizlingom rýnskym Brutom, na ktorého dne ležal

kaviár z jesetera. Kombinácia, ktorá je nemožná? Verte mi, vo Fortune sa aj neskombinovateľné

stáva skombinovateľným a zároveň zážitkom na celý život. Kaviár som ochutnala po prvý krát a bol vynikajúci. Ako pochúťku sme k tomu dostali

kanapky z údenej maslovej ryby. Bez zbytočných rečí poviem len, lahôdka.

Po tom, čo sme sa usadili, nám dvaja sympatickí, a už na prvý pohľad, sčítaní páni Ing.Vladimír Hronský, enológ a Ing.Peter Marták, profesionálny znalec rýb, porozprávali o

vinách a rybkách, nad ktorými neskôr zajasali naše chuťové bunky. Domáce zavináče z artického

sleďa doplnené nakladanou zeleninou, baby zemiakmi a jogurtovo-pažítkovým dresingom a

zapíjané Rizlingom rýnskym (suché akostné víno s kyslastým nádychom, ročník 2011.) či Dr.

L. Rieslingom Fruchtingom (polosuché víno výbornej sladučkej chuti) vytvorili dokonalú

harmóniu „tela i duše“ (telo sleďa, duša vínnej fantázie).

Výborný začiatok, čo poviete?

Do miestnosti opäť vchádza dvojica pánov a kŕmia nás vedomosťami z celého sveta. Vedeli ste,

koľko faktorov ovplyvňuje chuť mäsa danej rybky? Alebo ako veľmi dokáže pôda ovplyvniť chuť

vína? Ja veru nie a vďaka danému večeru som sa dozvedela toľko zaujímavostí...

Milý personál nesie v rukách jemne pikantné consommé z kôrovcov, ktorého pikantnosť máme

možnosť „stiahnuť“ polosladkým Rieslingom „2“ z neskorého zberu z roku 2011 či suchým

Rizlingom rýnskym Gold Prestige z neskorého zberu. Dobrôtka. Aj keď, pravdou je, že už začínam mať v tých vínach trošku zmätok...

A je tu teplé predjedlo. Oči jedia! Doslova. Z taniera na nás pozerá mušla Svätého Jakuba s

rizlingovým Burre Blanc. Kedysi vraj mala 8 očí, no teraz na tom už asi tak nezáleží. Skôr ide o to,

ako výborne chutí... Do toho hrajú tóny príjemného džezu a plameň sviečky romanticky presvetluje

dva druhy vín, ktoré nám trónia na stole. Rizling rýnsky z neskorého zberu z Mojmíroviec či

suchý Dr. L. Riesling. Ozaj, počuli ste už o degoržovaní? Kvasinky, ktoré sa usadili v hrdle fľaše

sa „odstrelia“, čo má za následok, že môžeme piť nádherne číre šampanské. A vymyslela ho žena, čo je podľa mňa o dôvod viac, prečo si takéto chutné nápoje vychutnať.

Pošírovaný sivoň servírovaný so špargľou, červírovaným maslom a pyré zo sladkých zemiakov

rozvoniavajú v celej miestnosti. Pred nami stoja dva druhy vín.

Rizling rýnsky z roku 2012. Sme prví, ktorí majú česť toto víno ochutnať. Prenikavá vôňa

pripomínajúca vlakové koľaje. Olejovitá vôňa, v ktorej sa mieša teplé slnko a vidiek.

Riesling Bernkasteler Lay z roku 2007, ktoré vonia ako práve rozpuknuté ríbezle. Tisíc tónov a

odtieňov vôní sa nám mieša nielen v nosoch, ale aj pred očami.

Vo dverách sa opäť zjavia páni a aj napriek tomu, že sa mi zdá, že sa už žiadna ďalšia zaujímavosť

o rybách a vínach vytiahnuť nedá, zisťujem, že sa mýlim. Záplava informácii a "pikošiek" sa na nás

valí z každej strany. Grilovaná ružová pražma s feniklovo-bergamotovým šalátom, rosti z bielej

reďkovky a omáčkou Bearnaise sa mi už pomaly nevmestí do žalúdka, no pri pohľade na tú nádheru si tam to miesto predsa len spravím...

Suchý Riesling „1“ z neskorého zberu, ktorý, podľa slov Ing.Vladimíra Hronského, „z huby práši“ a polosladký Riesling Erdener Trepchen, z ktorého aj napriek „polosladkosti“ cítiť skvelú sviežosť ovocia.

A sladká bodka na večer. Calebaut čokoládové gateaux s jahodovým pyré. Tešia sa oči, teší sa nos,

teší sa celé telo...

Náporu chutnej čokoládovej bomby čelia všetky zmysly.

Dva druhy Rizlingov rýnskych z roku 2011. Na pohľad úplne rovnaké, no predsa tak rozdielne.

Sladučké, jemnučké, také pre ženy, povedala by som.

A tým ukončujeme večer.

Síce trošku unavení, no zasypaní informáciami a chuťami, doteraz nepoznanými, sa dvíhame zo

stoličiek a odchádzame domov, kde ešte dlho bude doznievať tento večer...

Zdá sa vám tých informácii a mien priveľa? Nevadí. Príďte sa presvedčiť radšej na vlastné oči.

Hovorí sa, kto nezažil, neuverí. A verte mi, vo Fortune to platí stonásobne. Darmo tu budem

skladať oslavné básne na počesť výborného jedla a vína...

Jednoducho to treba zažiť.

Dnes odchádzam do Paríža, vrátim sa v nedeľu, tak sa tu majte pekne. .)

V nedeľu sa môžete tešiť na rozhovor s víťazkou MISS Sympatia 2013 Barborou Lučivjanskou, ktorý robila moja kamarátka Denisa Korenková. A že sa je načo tešiť! :)

iba raz.

"Asi to tak musí byť

Že nie každý deň je ten naj

Asi to tak musí byť

Že šťastie nie je na predaj

Asi to tak musí byť

Že láska je len na prídel

Asi to tak musí byť

že občas by si sa rád nevidel

Asi to tak musí byť

Asi to tak byť musí

Život sa nedá odhodiť

Iba roztrhať na kusy

A znovu zlepiť

Ak sa ešte dá

Asi to tak musí byť

Neberme to s nevôlou

Asi to tak musí byť

Aby ešte horšie nebolo"

Müller je gémius. Raz darmo.

Aj Paťka Španíková je génius, najmä, čo sa líčenia týka. Pár rád a typov, ktoré som pre vás od nej nachytala, si môžete prečítať v článku o základnom líčení na blogu fotografa.

čo bolo včera, nebýva dnes.

niekedy sa mi zdá, že ideme príliš rýchlo. naháňame sa za nepoznaným, no uniká nám podstatné. to, čo robí náš svet krajším. maličkosti, momenty, pekné chvíle. v honbe za úspechom strácame samých seba. len tak. bez výčitiek svedomia. následky si uvedomujeme neskôr. je to ako keď idete autom po diaľnici. za oknami sa mihá krajina. akési rozmazané šmuhy, dáky dom, pár značiek, tamto strom, kde-tu rieka. a v tom kútikom oka zazriete v diaľke niečo majestátne. "čo to bolo? videli ste?" pýtate sa posádky auta. ale nik vám neodpovedá. každý sa sústredí na seba. ste si istý, že to bolo niečo nádherné (dve plaché srnky s nádhernými očami schované za pochmúrnym železným zábradlím diaľnice), no nevideli ste to zreteľne a hryzie vás preto svedomie. kiež by ste boli išli pomalšie. kiež by ste si mohli vychutnať ten zázrak života. ale teraz je už neskoro...

možno nabudúce? možno. ale aká veľká/malá je pravdepodobnosť? zameškané sa už dobehnúť nedá, nech sa akokoľvek snažíme. 

každopádne, aj tie topánky boli ráno vyberané narýchlo. s tým, že budem dnes veľa chodiť a nebudem si brať podpätky, aby ma priveľmi neboleli nohy. a hádajte čo? v podpätkoch mi je lepšie. nohy mám otlačené a boľavé, pritom sú to klasické čierne kožené oxfordky.

nevadí. aspoň je vonku krásne a ja si môžem plnými dúškami vychutnávať farby.

oranžovú veľmi často nenosím, skôr jej odtiene ako tehlová či korálová (čo už je mix s červenou, ružovou, atď.). No táto sukňa ma zaujala a povedala som si, že je na čase vpustiť do šatníka aj "pravú" oranžovú.

Môžete ju nájsť tuto, kde majú aj veľa iných krásnych vecičiek.

dress like a lady, think like a man.

neviem, kam skôr skočiť.

najradšej by som ostala na mieste, ale nemôžem.

musím si vybrať smer. do ľava. do prava.

kam?

zúfalstvo.

rozhodnutia.

cítim sa ako beatnik.

sám proti všetkým.

mojím slovám rozumiem len ja sama.

bez titulkov a vysvetliviek.

v podstate je to jedno.

outfit zo včerajšieho dňa, vďaka ktorému som sa presunula tak cca. 70 rokov dozadu.

milujem staré časy. v niektorých chvíľach by sa mi páčilo, ak by sme mohli cestovať v čase a vrátiť sa späť. 

avšak som rada, že žijem tu a teraz. vďaka dnešnej dobe má človek toľko možností, najmä čo sa týka módy. jeden deň sa môže inšpirovať flapper-mi, iný deň subkultúrou hippie, ďalší deň futurizmom. striedať tváre, hrať sa na niekoho iného a byť, kým sa mu zachce.

kým budete zajtra vy? 

drž ma pevne.

This is the end. Hold your breath and count to ten.

Až v koncoch si stačila uvedomiť, aká je maličká. Cíti v sebe človečinu, ale tá akoby z nej už vyprchávala. Zrazu vidí, ako sa proti nej celý svet nepozorovane búri. Ako sa všetko vôkol točí a ona len stojí a nevládze držať tempo. Všetko, čo dávalo kedysi zmysel, zrazu stráca svoje opodstatnenie. Všetky jej vášne zhasínajú a zapálené srdce len tlie...

Jablkom nie je, niekto zakúsol hlbšie a dostal sa až k jadru. Zničil to, čo si budovala dlhé roky. Všetko sa vďaka jednému momentu rozsypalo ako domček z karát, ako staré čínske múry. Jedno slovo, jeden čin, jedna hlúpa chvíľa, pár zlých rozhodnutí, neočakávané zhody náhod, v podstate celé zle.

Ilúzie, naivita, vitajte. Dlho sme sa takto krásne spolu nezišli a nevideli. Asi už bolo načase, všakže? Vždy to má rovnaký koniec.

Ale ja sa nedám. Teraz nie. Vzdáva sa maratónec pri posledných metroch? Tak vzdáva? Nie...

Do konca. Až do konca. Výdrž a disciplína. Aj napriek tomu, že vidí, ako ho iní obiehajú, ako okolo neho kľučkujú, dvíha nohy ďalej. Pravá a ľavá. Zem, vzduch, niekde medzi nebom a zemou. On ide ďalej. Aj ty ideš ďalej. 

Drž sa pevne, dievča. My faith is shaking. But I gotta keep trying. Gotta keep my head held high. Don´t forget.

Aspoň to slnko tak krásne svieti. A ja ťahám fashion-glamour-beauty fotografa Martina po skateparkoch a detských preliezkach...

This is the end. Hold your breath and count to ten.

At the end she realized she is the little one. Suddenly it seems the whole world is against her. Everything spins around and

she just stands and is unable to keep moving with the world. Suddenly everything doesn´t make any sense. All the

passion in her heart faded.

Someone destroyed what she had built for many years. All crumbled like a house of cards, as the old Chinese walls. One

word, one action, one stupid moment, some bad decisions, unexpected coincidence, all is wrong.

Illusions, naivety, welcome. It always has the same ending.

But I will not give up. Not now. 

Until the end. Until the end. Stamina and discipline. Go on, girl. Hold on tight, girl. My faith is shaking. But I gotta keep

trying. Gotta keep my head held high. Do not forget.

niečo.

Zdolávať popradské chodníky v týchto topánkach je viac než zaujímavé. 

Zdolávať popradské schody v tejto sukni je viac než zaujímavé.

Celkovo, dnešný deň by bol asi úplne nezaujímavý, ak by som nemala oblečené túto sukňu a topánky, ktoré vzbudzovali, už len samé o sebe, podstatný rozruch...

 Vizážistka Paťka mi dnes dala lekciu, ako sa správne nalíčiť, čo sa týka "základu". A že toho bolo dosť! Šikovné rady, know-how, to, o čom ste možno nevedeli...

Už v nedeľu sa môžete tešiť na článok na mojom blogu, aj u fotografa Martina. 

.)

gumákovo.

najlepšie gumáky majú jednoznačne v Lidli. ak by chcel niekto namietať, nech sa páči. ale ja svoj názor, už len z princípu, nezmením. fakt, že stoja smiešnu cenu (cca. 5€) a sú MADE IN ITALY! (také nekúpim ani u Baťu.), je silnejší, než čokoľvek iné...

raz darmo. Lidl je Lidl. 

aj keď, raz si kúpim určite aj takéto.

koniec agitačného vstupu. 

musím sa ísť (m)učiť. zase raz.

the best wellies are those from Lidl. if you want to remonstrate, you are welcome. but the fact that they cost about 5€ and they are made in italy is stronger than anything else. i´ll not change my opinion.

the end.

i have to study. again. :/

There´s Something about...

...beauty. Really? Close your eyes, calm down and imagine something, what comes to your mind, when you hear a word "beauty". What do you see? Woman? Animal? Landscape? Whatever, because beauty is everywhere...

No matter, where you are from. No matter, who you are. There is always something beautiful in your vicinity. You just have to find it.

I was asked to write articles in English. I used to write them so some years ago, but I stopped it. It didn´t make any sense. But now, I would like to try it again. I am not perfect in English, I know. I understand a lot, but writing is worse. 

Somebody once said, you never know, if you never try. So, we will see...

I think, I can learn a lot by writing in another language. If you see some mistakes, just let me know. ;)

...Beauty. Naozaj? Samozrejme. Krása je predsa všade. Stačí sa obzrieť okolo seba, či len na chvíľu zavrieť oči. Čo si predstavíte, ak poviem slovo "krása"? Stelesnenie ženskej dokonalosti, malú srnku alebo nebodaj jazierko v strede lesa? Čokoľvek. Takmer v  každom a jednom kúsku zeme (a na zemi) je krása. Povrchová či vnútorná. Na tom nezáleží. Je všade. V každom kúte sveta, v každom z nás. Len ju musíme nájsť...

A nám ženám často k tej kráse dopomáha nejaké to kúzlo. Možno kúzlo osobnosti, alebo len jednoducho kúzlo profesionálnych maskérov, ktorí nám poradia a ukážu, ako tú krásu podtrhnúť. Tak, ako nám bude odteraz v spolupráci so mnou pomáhať aj vizážistka Paťka.

Na blogu Martina Krystyneka môžete nájsť prvý úvodný príspevok  k odteraz, dúfam, pravidelnej fotosérii o líčení. Prvý je, podľa môjho názoru, najmä o inšpirácii, no môžete sa tešiť aj na tipy, triky, trendy a rady od profesionálky. ;)

hráme ďalej.

Keď mi niekto prednedávnom povedal, že bol celý víkend rozlietaný, predstavila som si všeličo. Ale po tomto víkende už viem, že "rozlietanosť" bola v mojich predstavách veľmi skresleným pojmom (áno, staré známe "nemýľ si pojmy s dojmami".) a opäť raz som zmenila pohľad na svet (okrem iného). 

V piatok ráno, keď som vstávala na nultú hodinu, som sa upokojovala tým, že prežijem predsa už len jeden deň a cez víkend si dobre pospím. Následne som si však spomenula na môj víkendový program a všetok entuziazmus bol preč. Niežeby som sa netešila, ale "výhliadky" neboli príliš ružové. Fotenia, veľa učenia na 4 hodinovú Erörterung z nemčiny (ani sa nepýtajte, o čom je reč.), skoré vstávanie a balenie vecí. Ako to bolo v skutočnosti? Oveľa lepšie, ako tie hororové predstavy. Síce som vyčerpaná, pretože som kvôli všetkým tým veciam bola na nohách od rána do noci, trpím nedostatkom spánku, premiestňovala som sa z jedného kúta Slovenska na druhý, vystriedala (celkom nečakane) viacero vlakov, postavila sa pred viaceré foťáky, opäť stretla veľa šikovných a krásnych dievčat (ďakujem, mám vďaka vám "depky", kočice.), ale v konečnom dôsledku to všetko bolo nádherné...

Napísala by som aj konkrétnejšie, ale veď postupom času všetko uvidíte.

:)

Mimochodom, s vizážistkou Paťkou  budeme pripravovať blogy (tuto) o líčení, kde sa budete môcť inšpirovať, či čo-to aj naučiť, takže nás sledujte! ;) Prvý príspevok nájdete na blogu na stránke fotografa už dnes (a na mojom zajtra).

Stay tuned, darlings! 

.)

myslím, že môže byť.

Život. Pseudorealita. Ako jazda na horskej dráhe. Tak bláznivo to všetko zase letí a mení hladiny. Steny sa rúcajú, nastáva chaos, podlieham panike. Opäť sa niečo deje a ja len stojím, mrhám časom a nekonám. Všetko sa vôkol mňa mihá. Preteká mi pomedzi prsty...

A ja nemám silu. Silu v dlaniach, silu v prstoch, aby som aspoň časť z toho chytila. Ani odrobinku, ani smietku. Opäť len husia koža a prázdne ruky.

Myslím však, že môže byť. Nie je to až tak zlé...

V konečnom dôsledku sa raz, dúfam, naučím chytiť všetko, čo budem chcieť. 

  

nechcem zimu, ktorá ma núti nosiť kabáty a svetre. nechcem školu, ktorá ma núti učiť sa aj v piatok večer. nechcem čokolády, ktoré ma nútia svojím lahodným vzhľadom zjesť ich. nechcem hmlu, ktorá ma vyciciava. 

slnko, pohoda, jahody a kopec inšpirácie (a väčšia skriňa) by sa teraz hodili...

ja si počkám. raz to prísť musí.

little mix.

Možno kráčam, možno padám,

niekde v tebe, pokoj hľadám. 

Trochu vláčne, celkom isto,

túlame sa, cestou hmlistou.

Naše telá, čisté duše,

len srdce búši v útrobách mysle.

Letmý dotyk, náruživo,

dopovedz tie krásne slová nech sa cítim živo.

Kamsi v diaľ, odhodíme žiaľ,

odpútaní od ľudských slabín.

Tam sa sami, obklopíme snami,

ponorení do temných hlbín.

posledné dni. zmes všetkého, čo prišlo. instagram, nový text, nová pieseň, kopnutá múzou, zrkadlové fotky, prejedanie sa, handry.

zajtra napíšem niečo zmysluplné. sľubujem. (alebo máte radi "zmesky" všetkého možného zo života?)

Love, peace and fashion Ivanka

pondelok.

Pár pondelkových oznamov.

Trošku som upravila hornú lištu pod názvom blogu. (Tzv. stránky.) V sekcii "Čosi o mne" pribudlo pár informácií a nájdete tam aj priamy preklik na FB Fanpage, kde môžete sledovať príspevky. (Je to celkom fajn, lebo pomocou fotiek sa vytvára prehľad outfitov a článkov, takže si môžete prekliknúť priamo na ten, ktorý vás zaujme.)

Google Reader VRAJ končí. (Podobné informácie tu už boli niekoľkokrát ohľadom iných služieb od Google a ostali aj naďalej. Chaos a panika nastala, čo vám budem hovoriť. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát. Každopádne, chce to nejaké opatrenia.) Čo to v praxi zmanená? Žiaden z nás už nebude sledovať blogy, nebudú žiadne ikonky sledovateľov či followers na blogoch, žiadne súťaženie v tom, kto ich bude mať viac a našťastie, minimálne pre mňa, žiadne komentáre "sleduj môj blog. odsledujem naspäť!". (Keď sa mi niečo páči, tak to sledujem. Keď nie, tak to nesledujem a prenechám iným, nie? :)) Trošku ma mrzí, že už nebudem môcť čítať priamo v službe Blogger všetky moje obľúbené blogy, no vždy sa dá nájsť náhrada. :)

Ak teda chcete ostať s mojím blogom naďalej "v kontakte", môžete využiť Bloglovin či Facebook Fanpage.

Formspring mal skončiť. Včera však padla informácia, že predsa len bude pokračovať. Tak teda, čas ukáže, čo bude. Pýtať sa ale môžete naďalej. ;)

Na Diva.sk môžete nájsť rozhovor so mnou. Ďakujem veľmi pekne Michaelovi Gajdošovi, ktorý ma oslovil, za možnosť a milý rozhovor.

To je momentálne odo mňa asi všetko.

Fotky sú z piatkového fotenia s Adriánom Kriškom. Šikovný to chlapec, čo vám budem hovoriť. :)

Úspešný týždeň všetkým.