nostalgia, sentiment a čosi navyše.

Neviem úplne presne, kedy to začalo. 

Asi niekedy pred dvoma mesiacmi. Strach, sentiment a nostalgia v jednom. 

Keď začali odchádzať bývalí spolužiaci na vysoké školy, keď mi odišli kamarátky na internáty do "tramtárie", keď začali so sebou ťahať veľké kufre a žiť "v nich". Keď mi Bobinka povedala, že sa cíti ako bezdomovec, lebo sa už doma necíti ako "doma" a čo i len jediný pohľad na kufor ju straší. Keď sa ma začali všetci pýtať, kam mám po škole namierené, keď som ráno vstala a uvedomila si, že neviem... 

Že nemám tušenia, kam sa vybrať, kadiaľ ísť. Že si nedokážem predstaviť, čo bude pre mňa to najlepšie, že sa neviem rozhodnúť, lebo mám strach, či bude to rozhodnutie správne. Že už nemôžem zatvárať oči a schovávať sa do bubliny.

A tiež to hrôzostrašné zistenie, že život sa stáva úplne "o ničom" v momente, kedy prestávate byť dieťaťom a musíte niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. 

Opustiť všetko, čo sa nám podarilo vybudovať, začať odznovu, nechať všetko tak, nech si to plynie samo. Možno to ma najviac desí. Že odídem a veci pôjdu ďalej i bezo mňa. Že som vlastne nepotrebná a vo svojej podstate úplne "malá" voči všetkému, čo je naokolo. 

Každopádne, hodlám veci dotiahnuť do úspešného konca. Držím si palce.

Ozaj, v piatok ma čaká "začiatok konca". Hádajte, čo? :)

Máme stužkovú! Tak veľmi sa na ňu teším!

A ospravedlňujem sa za trčiacu spodničku. Nevšimla som si to predtým, než som v tých šatách išla von. Opravím to.  :)

Foto: Martin Krystynek

Love, peace and fashion Ivanka

Topánky: čínsky obchod, Silonky: Bepon, Šaty: Second-hand, Rolák: Mango, Kabát: Mango, Kabelka: Camaieu, Rukavice: Poľsko, Baretka: House