halloween time.

Dnes sa konajú rôzne párty, večierky či oslavy. Strašidielka behajú po uliciach, niektorí sa zásobujú sladkosťami. Iní, napríklad ja, sú v pyžame a nemôžu sa dočkať postele....

My sme si svoju halloweensku party "odkrútili" už v sobotu. Napriek tomu, že väčšina ľudí kostýmy odignorovala, perfektne sme sa zabavili a tí, čo kostým mali, vyzerali bombovo! (Pozrite si album na FB, ak sa chcete inšpirovať. ;))

Spočiatku som mala také plány, že si dám na kostýme poriadne záležať, ale nakoniec to bolo len tak narýchlo, tak som šla za Minnie. Bodkované pančuchy, červené šaty a uši na hlavu...

Snáď to bude o rok kreatívnejšie.

Ak sa teda dnes niekam chystáte, prajem príjemnú zábavu. Ak nie, tak som rada, že v tom nie som sama. .)

BFF

Sú moje, a nikomu ich nedám.

Lebo iba s nimi môžem zjesť polovicu karamelovej torty, tancovať 5 krát na tú istú pesničku, filozofovať o láske a vzťahoch, robiť si srandu z našej tragickej situácie, smiať sa na celú dedinu, preliačiť strechu auta, orúžovať zrkadlo, riešiť otázky života a smrti, tešiť sa z hviezd, padať zo schodov, robiť zlé rozhodnutia, hrať sa na hipstera, fotiť dve hodiny, mať 700 fotiek, ktoré sú úplne oničom, variť slivkové gule, vyjedať práškový cukor, snívať, baviť sa o vážnych témach vo výrivke, behať s mokrými vlasmi a bosá po kopci, prejedať sa, sťažovať sa, opakovať tú istú vetu sto krát, stresovať pred písomkami, sedieť na obede pri jednom stole, vymýšlať spôsoby, ako uniknúť pred povinnosťami, ľutovať rozhodnutia a následne presviedčať samé seba, že všetko zlé je na niečo dobré, ochkať nad Richardom Geerom a Robertom Pattinsonom, chytať sa za hlavu pri niektorých výrokoch okolia, sprisahanecky na seba žmurkať, chichotať sa nad vecami, ktorým niekto okrem nás nerozumie, trápiť sa nad ručičkou na váhe a navzájom sa prekrikovať, že "ty máš čo hovoriť!", ľúbiť a milovať. 

♥

Ďakujem, že sú. A najmä, že sú so mnou.

"ľudia prídu a odídu, niekto ostane iba chvíľu,
iný budú s nami stále, iní navždy v nás tu žijú,
vždy je ťažké opustiť niečo na čom tí záleží,
no treba si už uvedomiť nič netrvá na veky."

s nimi je to, dúfam, naveky.

ako byť lámačom?

Rule number oneIs that you gotta have funBut baby when you're done you gotta be the first to runRule number twojust don't get attached to somebody you could loseso le-let me tell youthis is how to be a heartbreakerboys they like a little dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love youhow to be a heartbreakerboys they like the look of dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love you, at least i think i docause i la-la-la-love yourule number threewear your heart on your cheekbut never on your sleeveunless you want to taste defeatrule number fourgotta be looking purekissing goodbye at the door and leave them wanting more morethis is how to be a heartbreakerboys they like a little dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love youhow to be a heartbreakerboys they like the look of dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love you At least i think i doCause i la-la-la-love yougirls we do whatever it will takecause girls don't wantwe don't want our hearts to break in twoso it´s better to be fake cant risk loosing in love again babe.

nech vám z toho "neprepne".

Pred víkendom som spomínala, že neodporúčam naše "bilinky". V podstate, tá škola nie je zlá. Pripraví vás na stresové situácie, vďaka nej si zvyknete na nedostatok spánku, naučíte sa komunikovať v nemčine...

Lenže sedieť cez víkend celé doobedia a poobedia nad knihami je už trošku na hlavu. Nemať čas si nafarbiť vlasy alebo nalakovať nechty kvôli nadbytku učenia, aj to je trošku na hlavu. A doslova NEŽIŤ, tak to je už úplne choré.

Cez víkend sme si spravili triednu chatu, z ktorej som musela odísť o deň skôr, aby som sa stihla naučiť. Ja viem, že život nie je ľahký, že škola je len slabým odvarom toho, čo príde, ale....Veď viete.

Mám tendenciu si život komplikovať. A výber tejto školy bola nezmyslená komplikácia. Smutné je, že som to začala vnímať až teraz, keď som v štvrtom ročníku a už nie je úniku. Áno, som rada, že rozumiem (takmer) všetkému, čo po nemecky niekto povie. Áno, som rada, že som v Nemecku spoznala kopu skvelých ľudí vďaka výmenným pobytom a projektom. Áno, som rada, že mám viac možností, čo sa týka nasledujúcich štúdií. Ale chcela by som si sem-tam aj užívať svoj vek a tie "zlaté stredoškolské časy". No asi je pravda, že o niekoľko rokov budem na tieto, dnes zlé, časy, spomínať len a len v dobrom....

A ďalšou pravdou je, že vždy sa to všetko javí, ako obrovská katastrofa a nakoniec to nikdy ani nebolí.

Takže, zatnem zuby, (vytiahnem učebnice) a budem sa držať hesla: "Nejak bolo, nejak bude". Lebo iba tak sa dá nezošalieť. .)

 

Love, peace and fashion Ivanka

Topánky: NKD, Nadkolienky: Lidl, Silonky: C&A, Sukňa: Sekáč (TOPSHOP), Sveter: Sekáč (Primark), Kabát: Sekáč (George), Taška: House, Mašlička: New Yorker

sme. nie sme. sme. nie sme. sme. nie sme.

Vždy sa snažíme. O niečo, o niekoho. Môžeme hovoriť, že nie, môžeme sa tváriť, že nie, ale nakoniec si aj tak uvedomíme, že predsa len áno. A keď si to uvedomíme, vidíme, ako veľmi sme sa nevedomky snažili. Potom sa všetko pokazí a začína sa ďalší kolotoč snaženia sa...

Vitajte v realite.

Ako keď staviate domček z kariet, tešíte sa, ako vám pekne poschodia pribúdajú, v tom príde nejaký "dobrák" alebo zafúka vietor a všetko je jedným pohybom ruky preč. A vy môžete začať odznova.

fotiek bude ešte milión. tak sa psychicky pripravte.

Bosí na ľadovom snehu, pálime ako láva.

Ide sa chatovať na Bocu. Zaslúžená odmena po náročnom týždni a energizer pred ešte náročnejším týždňom. Tak vám prajem príjemný víkend a dám vám jednu radu: Nikdy, ale nikdy! neuvažujte nad tým, že by ste šli študovať na naše nemecké bilingválne gymnázium! Samozrejme, pokiaľ nie ste masochisti....

Prečo? Napíšem v priebehu víkendu. .)

Gurun.

cítim sa ako z inej planéty. niekedy. teda, vlastne stále. 

akoby ma tu priniesli z dákeho Gurunu na misiu, o ktorej ani sama netuším, ale musím ju splniť a pokým ju nevykonám, tak sa na mňa budú všetci pozerať ako na mimozemšťana.

ale na všetko sa dá zvyknúť. aj na mimozemský pôvod, aj na topánky, z ktorých vám idú odpadnúť nohy.

A keď vyjde slnko...

...zaplní ma energiou. Lebo teraz sa cítim, akoby ste zo mňa vycucali všetok život a jediné, na čo mám chuť, je bežiaci pás. (Vďak, Bobinka, za novú drogu.)

No kým sa to slnko schováva, tak si aspoň vnesiem do života trochu svetla s farebnými outfitmi. 

Napríklad so žltým svetrom, ktorý mi mimochodom vôbec nepasuje, ale tak vždy lepšie, akoby mi mala byť zima, všakže. A ako-tak ladí s kabelkou, takže sa mám na čo vyhovoriť, prečo ho mám na sebe.

Okrem toho modré sako a modrá stužka, vďaka ktorej vyzerám ako škôlkarka. Základ však je, že ladí. :D

A na záver, tmavšia fuchsiová. Na šatách, topánkach a silonkách. Teda, na tých silonkách to nie ja také jednoznačné, keďže sú kombinované s modrou, ale je z väčšej časti tam. :)

Inak, silonky sú novinka na trhu od značky Gatta. V balení ColoRevolution nájdete dve rôzne farebné variácie siloniek, ktoré si podľa chuti oblečiete na seba a postriháte ich tak, ako sa vám žiada. Ja som zvolila niečo nenápadnejšie, guľôčky na vonkajšej strane oboch lýtok. Samozrejme, môžete sa realizovať, koľko len chcete. Od menších, až po väčšie. Asi si zaobstarám ešte jedny a postrihám ich výraznejšie. Predsa, prvý krát som mala rešpekt. .)

priveľmi sa snažíme.

Poznáte ten pocit, keď niečo tak veľmi chcete a ono to nie a nie prísť? Robíte všetko pre to, aby sa vám vaše sny splnili, a aj napriek tomu sa vždy nájde niečo, čo vám zabráni v tom, aby ste si na nich čo i len siahli. Akoby vyššia moc, ktorá sa raduje z toho, že vy sa trápite a moríte a ktorej sa na to všetko dobre pozerá, tak vás provokuje a hrá sa s vami. Cítite sa ako figúrka v Človeče nehnevaj sa, ktorú vždy pred cieľom vyhodia a musí sa vrátiť do domčeka a opäť si zopakovať tú náročnú cestu niekoľkokrát, pretože sa vždy nájde nejaký "láskyplný" a ochotný človek, ktorý chce len vaše dobro. A najmä pre to vaše dobro vás stále zhadzuje. Veď viete, aby ste si tie sny náhodou nesplnili a nestali sa iným človekom.... 

Ale to príde aj bez toho. Vždy si myslíme, že ľudia sa len tak nezmenia. Že sa nezmeníme len tak my. Veď nič sa predsa nedeje bezdôvodne, ako nám to každý prízvukuje. Predsa, ak sa niekto mení, tak má na to určitý dôvod. Poviem vám, je to blud. Veci sa dejú, lebo sa dejú. Svet sa hýbe, lebo sa hýbe. Ľudia sa menia, lebo sa menia. Nepotrebujú na to žiadne povolenie, a dokonca ani žiaden dôvod. Jednoducho ráno vstanú a sú iní....  

moje naj...A vaše?

Aké je to ráno vstať, nikam sa neponáhľať, pokojne si vybrať zo skrine veci, prečítať si noviny a vypiť teplý čaj? Veruže, netuším. A myslím, že je nás takých viac, ktorí si tieto ranné pôžitky musíme odopierať. Ak sa k tomu pridá ešte tá raňajšia lenivosť, je o zábavu postarané. Nielenže človek nestíha, ale akosi ani nič nevychádza podľa zaužívaných pravidiel. 

Tak ako dnes. Volám to "ráno blbec". Stáva sa mi to asi tak raz za pol roka, presne vtedy, keď je na to ten najnevhodnejší čas. Zákon schválnosti, všakže. A keďže som nestíhala, musela som ráno siahnuť po prvých veciach, ktoré mi "naskákali" do náručia. Zhodou okolností sú to tie kúsky, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou. Kabát v základnej farbe a jednoduchého strihu (najvariabilnejší), ockov sveter (najteplejší), pohodlné topánky na pánsky štýl (najlacnejšie), klasické nadkolienky (najčastejšie využívané), rifľová košeľa (najobľúbenejšia), okuliare na "splihlé" vlasy (najpraktickejšie), medvedíková taška (najväčšia) a čierna sukňa (najklasickejšia).

Čo vaše naj?    

jeseň v plnom prúde.

typicky jesenná situácia. melanchólia.

typicky jesenné farby. oranžová, zelená, hnedá.

typicky jesenný outfit. farebný, a najmä taký "môj".

typicky jesenná nálada. podivná.

nestíham, nechcem, nepotrebujem. heslo týždňa.

všetci sme cvoci. každý však inak.

ľudia vás buď majú radi, alebo vás radi nemajú. nie je nič medzi tým. 

ak vás radi majú, tak je to preto, lebo ste im sympatický, majú radi vaše správanie, atď.

ak vás radi nemajú, tak na to nemajú zväčša žiaden dôvod. len to, že sa im proste na vás niečo nepáči, a ani sami nevedia, čo to niečo je. 

ani ja nemám rada veľa vecí. ale ľudí sa snažím mať rada. aj keď priznávam, niekedy mi to veľmi nejde. niežeby som ich nemala rada. mám ich rada, naozaj. ale neviem komunikovať a potom si všetci myslia, že som namyslená a nechcem s nikým nič mať.

ale to nie je pravda. ja len neviem urobiť prvý krok, čo sa týka medziľudských vzťahov. obdivujem všetkých, ktorí dostali do vienka komunikatívnosť a otvorenosť. ak je tu niekto taký, ozvi sa mi. potrebujem pár lekcií.

amen.

pokora.

Čím sme starší, tým robíme väčšie chyby. A paradoxne, čím viac a čím väčšie ich robíme, tým častejšie a ľahšie ich naše okolie akceptuje. Odpúšťa nám ich tak rýchlo, že si ani nestihneme všimnúť, ako a kedy sme danú chybu spravili. 

A potom, keď je toho za nami neskutočne veľa, chyby sú akceptované a zabudnuté, niekto na nás vytiahne veci, o ktorých sme ani nemali tušenia, že sa niekedy stali....

Don't make me sad, don't make me cry
Sometimes love is not enough and the road gets tough
I don't know why
Keep making me laugh, let's go get high
The road is long, we carry on....

We are like friends with benefits. Yeah, but without those benefits.

Nemám rada, ak ľudia súdia podľa obalov. Či už knihy, alebo ľudí. Je to jedno. Vždy sa pozrú iba na to, čo môžu vidieť na prvý pohľad. Nezaujíma ich, aké je vnútro a nezamyslia sa nad tým, že aj napriek tomu, že sa im na prvý pohľad obal nepáči, obsah môže byť prekvapivý a zanechať v nich pocity na celý život...

Tak to prosím už nerobte. Stačilo posudzovania iných bez toho, aby sme ich bližšie spoznali, nemyslíte?

Okrem toho, ani ja nie som taká, aká sa na prvý pohľad zdám byť....

Inak, v Tescu-F&F majú zľavy. Konečne sa mi podarilo uchmatnúť si tú sukňu! Chodila som okolo nej pekných pár mesiacov a nikdy mi jej cena nevyhovovala natoľko, aby som si ju z obchodu odniesla domov. A stal sa predsa len zázrak (proste zľavy, chápete), mali ju v mojom čísle, tak už je doma.

A spolu s ňou aj náušnice z Frankfurtu, ktoré sú úplne dokonalé. Veľmi dlho som hľadala niečo, čo by uspokojilo moje predstavy a potreby, no v žiadnom obchode som nenašla nič, čo by stálo za kúpu. No hovorí sa, že kto hľadá, tak nájde. Tak som našla a dokonca sa mi s nimi ešte dlho bude spájať aj zážitok z ich nakupovania. Ale o tom inokedy.....