A čo bude ďalej?

Čas ukáže? Nie. Jeden dobrý priateľ mi nedávno povedal, že čas ani osud nemajú čo ukázať. Vraj, kým sa neukážu ľudia, je to bezpredmetné. A verte či nie, niečo na tom bude. Niečo, čo sa v bežnej praxi nazýva pravda pravdúca. 

Keď dostanete facku od života, bude vás to hnevať a mrzieť súčasne. Pravdepodobne budete mať chuť trucovať, hádzať sa o zem, búchať dvermi a dupať pri chôdzi, nech všetci vedia, že vy ste ten, ktorému bolo ublížené a ktorý aj tak musí naďalej stáť na vlastných nohách a pokračovať v ceste. No tiež budete chcieť plakať, potichu a nenápadne, nech vaše trápenia nik nevidí, pretože sú to vaše trápenia a nikoho s nimi nechcete zaťažovať, keďže vety typu: "Ja presne viem, ako ti je." sú vám k ničomu. Dlhé chvíľky premýšľania v samote a vnútorné monológy o tom, čo bolo a čo bude, s kým a s čím, sa striedajú s prehýrenými nocami s úsmevom na tvári s ľuďmi, ktorých vidíte prvý krát v živote a v danom momente im dôverujete viac ako "svojim". Zmätok v hlave je prisilný na to, aby ste dokázali rozoznať, čo je skutočnosť a čo iba sen. Bolí to. Ťažko povedať či v hlave, srdci, žalúdku alebo ľavom malíčku. No sme ľudia. Patrí to k nám. 

A potom si uvedomíte jednu vec. Aj napriek tomu, že sa cítite ako fackovací panák, do ktorého si koplo snáď už všetko, čo mohlo, bolo to k niečomu dobré. Ste predsa ešte stále tu, nie? Stojíte nohami na zemi. Posúva vás to ďalej a dáva vám to silu sa opäť vrátiť na vrchol. A o tom to je..

Ako povedal Lichtenberg: "Človek hlasno narieka pri každej bolesti, ale málo sa teší, keď nijakú nemá." 

Tešme sa viac z toho, čo máme. Vždy predsa vyjde slnko. :)

Dovoľte, aby som sa opätovne vyjadrila k zázračnému prístroju PHILIPS Lumea Precision Plus. Rozsiahly článok o mojej prvej skúsenosti s týmto intenzívnym pulzovým svetlom na doma si môžete prečítať po kliknutí na odkaz tu.

Dostala som viacero e-mailov či správ na FB, kde ste sa ma pýtali, či som s ním spokojná a ako to vidím dnes. Snažila som sa na všetko odpovedať, no asi bude dobré, ak to napíšem aj tu.

Lumy (tak som ju/ho nazvala, dočítate sa o tom aj v tom prvom článku) som odvtedy použila asi 3 krát v rozmedzí dvoch týždňov po každom "osvietení". Dnes si nohy nemusím holiť vôbec, sú krásne hladké a nemám s nimi takmer žiadne starosti. (Nezabúdajte na telové mlieka a opaľovacie krémy. :)) Čo sa týka môjho názoru na Lumeu, od prvého použitia sa nezmenil a stále trvám na tom, čo som napísala v prvom článku. Moje "ÁNO" tomuto prístroju je naveky vekov. 

:)

A pozdravujem Dominiku z Rock Fabric, ktorá "ma" číta. Ďakujem za včerajšiu pochvalu. :* Potešilo.

Foto: Martin Krystynek

Love, peace and fashion Ivanka

Šaty: Second-hand, Kabelka: H&M, Topánky: F&F, Náhrdelník: malý obchodík v Zagrebe, Náušnice: Orsay, Hodinky: Swatch, Náramky: Vintage, Sako: obchod v Nemecku (Značku by som aj vedela, lebo mám visačku na stole v izbe, ale to by som musela vyliezť po schodoch a to sa mi nechce. Verím, že dokážete žiť aj bez tohto nepodstatného detailu.)