Saturday 29 June 2013

A čo bude ďalej?


Čas ukáže? Nie. Jeden dobrý priateľ mi nedávno povedal, že čas ani osud nemajú čo ukázať. Vraj, kým sa neukážu ľudia, je to bezpredmetné. A verte či nie, niečo na tom bude. Niečo, čo sa v bežnej praxi nazýva pravda pravdúca. 
Keď dostanete facku od života, bude vás to hnevať a mrzieť súčasne. Pravdepodobne budete mať chuť trucovať, hádzať sa o zem, búchať dvermi a dupať pri chôdzi, nech všetci vedia, že vy ste ten, ktorému bolo ublížené a ktorý aj tak musí naďalej stáť na vlastných nohách a pokračovať v ceste. No tiež budete chcieť plakať, potichu a nenápadne, nech vaše trápenia nik nevidí, pretože sú to vaše trápenia a nikoho s nimi nechcete zaťažovať, keďže vety typu: "Ja presne viem, ako ti je." sú vám k ničomu. Dlhé chvíľky premýšľania v samote a vnútorné monológy o tom, čo bolo a čo bude, s kým a s čím, sa striedajú s prehýrenými nocami s úsmevom na tvári s ľuďmi, ktorých vidíte prvý krát v živote a v danom momente im dôverujete viac ako "svojim". Zmätok v hlave je prisilný na to, aby ste dokázali rozoznať, čo je skutočnosť a čo iba sen. Bolí to. Ťažko povedať či v hlave, srdci, žalúdku alebo ľavom malíčku. No sme ľudia. Patrí to k nám. 
A potom si uvedomíte jednu vec. Aj napriek tomu, že sa cítite ako fackovací panák, do ktorého si koplo snáď už všetko, čo mohlo, bolo to k niečomu dobré. Ste predsa ešte stále tu, nie? Stojíte nohami na zemi. Posúva vás to ďalej a dáva vám to silu sa opäť vrátiť na vrchol. A o tom to je..
Ako povedal Lichtenberg: "Človek hlasno narieka pri každej bolesti, ale málo sa teší, keď nijakú nemá." 
Tešme sa viac z toho, čo máme. Vždy predsa vyjde slnko. :)


Dovoľte, aby som sa opätovne vyjadrila k zázračnému prístroju PHILIPS Lumea Precision Plus. Rozsiahly článok o mojej prvej skúsenosti s týmto intenzívnym pulzovým svetlom na doma si môžete prečítať po kliknutí na odkaz tu.
Dostala som viacero e-mailov či správ na FB, kde ste sa ma pýtali, či som s ním spokojná a ako to vidím dnes. Snažila som sa na všetko odpovedať, no asi bude dobré, ak to napíšem aj tu.
Lumy (tak som ju/ho nazvala, dočítate sa o tom aj v tom prvom článku) som odvtedy použila asi 3 krát v rozmedzí dvoch týždňov po každom "osvietení". Dnes si nohy nemusím holiť vôbec, sú krásne hladké a nemám s nimi takmer žiadne starosti. (Nezabúdajte na telové mlieka a opaľovacie krémy. :)) Čo sa týka môjho názoru na Lumeu, od prvého použitia sa nezmenil a stále trvám na tom, čo som napísala v prvom článku. Moje "ÁNO" tomuto prístroju je naveky vekov. 
:)

A pozdravujem Dominiku z Rock Fabric, ktorá "ma" číta. Ďakujem za včerajšiu pochvalu. :* Potešilo.















Love, peace and fashion Ivanka

Šaty: Second-hand, Kabelka: H&M, Topánky: F&F, Náhrdelník: malý obchodík v Zagrebe, Náušnice: Orsay, Hodinky: Swatch, Náramky: Vintage, Sako: obchod v Nemecku (Značku by som aj vedela, lebo mám visačku na stole v izbe, ale to by som musela vyliezť po schodoch a to sa mi nechce. Verím, že dokážete žiť aj bez tohto nepodstatného detailu.)

12 comments:

  1. text je dokonalý :) nádherné fotky.

    ReplyDelete
  2. Nádherná! Neskutočne dobre ti to pristane :)

    ReplyDelete
  3. krsáne šaty :)))

    http://eeverywomen.blogspot.sk/

    ReplyDelete
  4. Skvelý článok. Perfektne opísaná situácia, ktorú určite každý v živote zažil. A krásny outfit :-)

    ReplyDelete
  5. DOKONALÉ!!!Bolo to už povedané veľakrát,ale máš úžasné nohy :))

    ReplyDelete
  6. strašně pěkné fotky.. moc ti to sluší!:)

    ReplyDelete
  7. You legs are perfect in pantyhose!!

    ReplyDelete
  8. You look amazing baby. Love your blog

    ReplyDelete