čistá zima.

Je dôležité mať okolo seba správnych ľudí. Ľudí, ktorí vás poznajú. Ľudí, za ktorých by ste položili život, ak by to bolo potrebné. Ľudí, na ktorých sa môžete vždy spoľahnúť.

Ja ich okolo seba mám. 

A vždy vedia, čo povedať, ako ma potešiť...

Simonka mi povedala toto:

"Buď otvorená všetkým variantám - a sústreď sa sama na seba. Lebo všeobecne platí jedna (pomerne smutná) rovnica. Sama si sa narodila, sama aj zomrieš. Je len na tebe, komu dovolíš, aby ti okorenil cestu životom, aby ti sem-tam podložil polená k nohám...

Sústreď sa hlavne na seba, lebo ty to celé budeš znášať, prežívať, zažívať, a hlavne cítiť "

niečo na tom je. a keby len niečo.

Je to celé presne tak, ako to napísala.

Ďakujem, že ste. Všetci, čo pri mne stojíte, čo ma čítate, čo ma podporujete. Robíte mi radosť. 

so životom.

Ľudia často hovoria veci, ktoré nemyslia vážne. Nejde ani o to, že by ich povedať nechceli. Práve naopak, príde im to v danom momente ako perfektný nápad. No neskôr si uvedomia, že to, čo vyšlo z ich úst, nebolo práve najlepšie. A potom sa to už nedá vrátiť späť. Ostanú len výčitky svedomia a nepríjemný pocit....

Ale čas všetko vylieči. Našťastie.

Меня зовут Ивана.

Sú veci, ktoré sa v živote stanú, lebo sa stať mali. Potom sú tu tie veci, ktoré sa stanú, lebo si to veľmi prajeme. Možno len viera, náhoda či sila vôle, a možno predsa zázraky.

Momentálne mám tých prianí veľa, no takmer s určitosťou viem povedať, že minimálne jedno z nich sa nesplní. Tak napríklad by sa mi páčilo, ak by už nebola zima. Sneh je super, to áno. Guľovačky a sánkovačky sú super, to áno. Kožušinky sú tiež super, to áno. Ale akosi strácam farbu z tváre (a aj oblečenia) a chuť vychádzať z domu. Každé ráno pozriem na arzenál novo nakúpených párov topánok (asi ich všetky odfotím a podelím sa s vami o radosť, keď už nič iné) a mám chuť zahrabať sa do perín, pretože viem, že aj tak si budem musieť obuť čižmy, lebo vo všetkom ostatnom by som si buď polámala nohy alebo...Veď viete. Ani ten omrznutý nos a skrehnuté ruky už nie sú to, čo to bývalo na začiatku zimy. Časy sa menia. 

Ale čiapka po babke ostáva. Je v nej príjemne teplo a dokonca pasuje aj k novému kabátu z výpredaja za 15€. Milujem zľavy...

nová kapitola.

Všetko je tak, ako má byť. Žijem si svoj sen a som šťastná. Milujem, prežívam, vychutnávam.

Nech to trvá večne, prosím...

zázraky.

Aké to je spoznávať nových ľudí? Aké to je učiť sa nové veci? Aké to je získavať nové skúsenosti? 

Únavné, stresujúce a zdĺhavé, ale najmä obohacujúce, krásne a aj keď to niekedy bolí (či už duševne, alebo fyzicky), stojí to za to. 

Bol víkend a Bobinka mi oznámila, že ochorela. Naplánované fotenie u Martina tým pádom buď padá, alebo ho zvládnem bez jej pomoci. Keďže mám rada výzvy a niekde veľmi hlboko zakorenený pud nesebazáchovy, rozhodla som sa, že to skúsim. S Bobs sme dali hlavy dokopy a rozobrali prostredníctvom telefónov/správ nápady. Ja som z odevného arzenálu Johnny the Wardrobe (cháp šatník. pôvod tohoto mena má dlhú históriu, tak sa radšej nepýtajte.) povyťahovala všetko možné a nemožné, zbalila obriu tašku a pár krát sa zhlboka nadýchla. Nie preto, že by som s tou taškou posilňovala (aj keď váhu mala slušnú), ale strach/rešpekt je mrcha vec. Stretnutia s novými ľuďmi zvládam celkom v pohode. Rada sa zoznamujem, rada spoznávam. Ale ľudia, ktorí toho tak veľa dokázali, ktorí sú v tom, čo robia, naozaj perfektní, mi spôsobujú mierne "stresy"....

Ale tie po čase opadnú. A potom je všetko perfektné.

Pretože pred objektívom môžete byť, kým chcete. Môžete sa tváriť, ako chcete. Môžete cítiť, čo chcete. Môžete si to užívať, ako veľmi chcete. 

Vďaka šikovným rukám a tvorivým hlavám môžete vyzerať a cítiť sa ako bohyňa. (Nehovorím, že ja tak vyzerám! Ale Bobinka a Martin sú kúzelníci. Raz darmo...)

A vlasy som mala ešte dlhé a ryšavé. Teraz už mám kratšie (ale zdravšie!) a hnedé. 

A novinka? Som finalistkou súťaže Miss stredných škôl Slovenskej Republiky 2013 a mám číslo 3. 

Ďakujem Vám, anjelikovia moji, za držanie palcov a podporu, ďakujem Bohu za vypočutie modlitieb, ďakujem mamičke, ockovi a Jurkovi, že to včera so mnou zvládli, ďakujem Maťkovi, Bobinke a Simonke. :* Ďakujem najlepšej spolubývajúcej na svete, ďakujem všetkým babám za pekné dva dni a porote, že sa rozhodli nechať si ma. Budem robiť všetko, čo bude v mojich silách, aby som nikoho nesklamala. :* ;)

Držte sa, snívajte a verte na zázraky. Lebo tie sa dejú každý deň. 

jeden deň.

Zajtra je deň D. Zajtra sa rozhodne. Zajtra bude fajn. Viem to. Verím v to...

Jednoducho len držte palce. Ak budete držať dostatočne silno, prezradím vám, o čo ide. (A aj keď nebudete, prezradím vám, o čo ide/resp. išlo.) Ale až nabudúce. :)

Majte pekný víkend.

keď sa všetko začína.

platonické lásky, hrdzavé vlásky.

biele sukne, kým ti srdce nepukne.

po kolená v snehu, možno kdesi nájdeš nehu.

snehová vločka, padla ti do očka.

ktosi pozerá, nechápe.

reku, asi nevidel foťák, trochu tápe.

srdcia na franforce, miluješ ma,

v diaľke tancujú zvonce, nesklameš ma?

a tak sa pýtam, čo tým chcel básnik povedať. a on sám nevie...

vraj je šťastný, to mu stačí. tak mu to šťastie neberte.

byť či nebyť?

Ten pocit, keď chcú od váš všetci všetko. Ten pocit, keď nik nechce pohnúť ani prstom a vy sa musíte zodrať, aby veci boli tak, ako majú byť. Ten pocit, kedy by ste najradšej zbalili kufre a odišli čo najďalej. Áno, zase sú tu tie staré známe pocity, ktoré vás nútia nebyť lenivými a nesebeckými. Ľudia často hovoria, že by sme nemali byť egoisti. Ale niekedy sa jednoducho nedá nebyť...

Inak sa však nechystám nikam, aj keď podľa fotiek by sa mohlo zdať, že aj áno. Pred zodpovednosťou sa utekať nemá a preto sa zodpovedne postavím všetkým povinnostiam/nepovinnostiam čelom. Ale pre istotu už mám pripravenú tašku, ak by sa bolo predsa len treba niekam rýchlo pobaliť. Zatiaľ ju budem nosiť do školy a zmestia sa mi tam všetky moje poklady (cháp odporne ťažké nepotrebné učebnice, foťák, kľúče s milión príveskami, kalkulačka, diár, fľaška s čajom, desiata, tréningové oblečenie, noty na hudobnú,...). 

Majte peknú (u nás slnečnú) nedeľu. :)

yeti.

Tak veľa sa toho za posledný týždeň stalo. Ani neviem, kde začať. Ľudia hovoria: Čo takto od začiatku?, ale ja naozaj neviem, kde bol začiatok. Asi ešte niekedy v minulom roku, len som o tom vtedy nevedela...

Sú to samé pekné, ba priam prenádherné veci, no teraz vám o nich referovať nebudem. Nekrič hop, kým nevyskočíš, tak radšej počkám, kým budem vo vzduchu. .)

Zatiaľ sa majte pekne a nezmrznite. 

love is danger, love is pleasure.

Snažíme sa uspieť naivnými výrazmi a klamlivými domnienkami. Ucelené myšlienky sa nám rozpadávajú a menia sa na prach. Metlami ich zmetáme do rínku v domnienke, že ich dážď vezme so sebou a o pár dní po nich nebude chýru ani slychu. No ani ten dážď nie je dostatočne silný, aby ich premohol. Naivné výrazy sú zbytočné a je potrebné vybrať silnejšie zbrane. Čo takto nevedomosť? Veď tá je predsa sladká. Tá určite zaberie. Len aby nebol ten svet potom príliš presladený, nemáme ho totižto čím posoliť. 

Mám taký divný zlozvyk. Vždy v zime mám chuť nosiť letné žiarivé farby. V obchodoch je to prevažne všetko o čiernej, sivej a hnedej a ja sa cítim ako v čiernej diere. Nehovorím, že tie farby sú zlé, ale taká lososová či modrá, to už sú iné budiče energie, nie? Preto aj tie modré nohavice. Nech nemám dobrú náladu len ja, ale aj všetci okoloidúci. Okrem toho, milujem ich strih...

just wanna be happy.

Včera mi bola položená otázka, čo čakám v novom roku. Viete, aká bola moja odpoveď?

 Chcem byť šťastná. Nič viac, nič menej. Lebo keď je človek šťastný, má všetko a ešte trochu viac. Nič nepotrebuje, nik mu nechýba, všetko a všetkých víta s otvorenou náručou a úsmevom na perách. 

I v minulom roku som bola šťastná. A bol to pekný rok...

Verím, že tento bude ešte krajší. Aj keď, zajtrajšok je vždy záhada, nie? Tak sa nechám prekvapiť.

"Someone once told me that you have to choose
What you win or lose
You can't have everything
Don't you take chances
Might feel the pain
Don't you love in vain
Cause love won't set you free
I can't stand by the side
And watch this life pass me by
So unhappy
But safe as could be

So what if it hurts me?
So what if I break down?
So what if this world just throws me off the edge
My feet run out of ground
I gotta find my place
I wanna hear my sound
Don't care about all the pain in front of me
Cause i'm just trying to be happy,
Just wanna be happy."

V Baumaxe majú zľavy na vianočnú výzdobu. Objavila som tam vianočné konfety v tvare jeleňa a prvé, čo ma napadlo, bolo nalepiť si ich na tvár. Snáď budem kreatívnejšia...

bolo, je či bude.

Na konci starého a začiatku nového roka sa zvyknú robiť súhrny udalostí či bilancie a ľudia si dávajú predsavzatia. Ja to dnes robiť nebudem. Čo bolo, bolo, čo príde, príde. Bolo viac než dobre a verím, že bude ešte lepšie. Predsavzatia by boli zbytočné, keďže verím, že každý deň môže byť dôvodom na zmenu a nemusí to byť práve ten prvý v novom roku. Ďakujem Vám, že ma čítate a sledujete, ďakujem všetkým za to, že sú.

Majte sa v roku 2013 krásne a nech sa vám splnia všetky vaše tajné a netajné sny.

Love, peace and fashion Ivanka

foto: Says Soľarová (viac fotiek neskôr)