Saturday, 29 December 2012

meníme sa.



Asi ma nikdy neprestane fascinovať, ako sa ľudia menia. Vidím to každý deň, vidím to na každom a jednom človeku, ale vždy ma to opätovne dokáže nadchnúť. Nejde len o správanie či vystupovanie, skôr celkový výzor, pohľad na vec a schopnosť riešiť rôzne situácie. Pamätám sa, ešte minulého roku, približne v tom istom zimnom čase, som si v čelenkách tohoto typu pripadala ako "Ribana" a nechcela som o nich ani počuť. Táto jedna mi stála v skrini a vždy, keď som si ju nasadila, ešte pred odchodom z domu som ju strčila do tašky, pretože som ju nezniesla. Dnes sa na to pozerám skôr z praktickej stránky. Snažím sa nemyslieť na to, ako v nej vyzerám a teším sa z toho, že mi je v nej príjemne teplo. Okrem toho, celkom som si ju obľúbila. Začínam sa obzerať po niečom podobnom v čiernom prevedení, aby som ju mohla nosiť aj ku kabátu, pretože sa mi to zdá elegantnejšie ako čiapka.
Sukňa je srdcová záležitosť. Len keby trošku viac stála do priestoru, nenahnevala by som sa. 
Rukavice a taška sa tu objavujú už dlhší čas a pripravte sa, že sa objavovať ešte budú. Tašku nosím aj do školy, pretože je jedna z najväčších, aké mám a zmestia sa mi tam učebnice i foťák, čo moje iné tašky nezvládajú. A včera mi jej veľkosť opäť padla vhod, pretože sme spolu s Bobinkou strávili deň nakupovaním a cvičením. 
Aký máte na "Ribanastyle" čelenky názor vy? Nosíte ich?


Thursday, 27 December 2012

nečakaj nič, dostaneš všetko.



Človek vyhráva v rulete života veľa vecí. Niekto si vytočí šťastie, iný lásku, ďalší pokoj. Točíme iba raz a to, kedy si nás výhra nájde, neovplyvníme. Príde zväčša vtedy, keď to neočakávame. Ja som si vytočila dobrých priateľov. Prišli neohlásene, postupne a spojila ma s nimi náhoda a spoločné vášne.
Pamätám si, bolo to minulého roku začiatkom školy, keď som po prvý raz videla Borisove fotky. Nejako sme to dali dokopy a stretli sa na vlakovej stanici, odkiaľ sme vyrazili na naše prvé fotenie. Nebudem vám opisovať, aká som bola vtedy nervózna. Borisa som absolútne nepoznala, nevedela som, čo a ako mám robiť, ako sa mám tváriť a čo vôbec očakáva on. Ale prežili sme to a fotenia pokračovali.
Zhodou okolností, po viac ako roku sa opäť stretávame na vlakovej stanici. Sme starší, skúsenejší a hlavne menej vystresovaní. Pred tým však, než sa na stanicu vyberieme, sedím u Janulky v kúpeľni na záchodovej doske a nemôžem sa nadýchnuť. Nie, nesnažia sa ma pred fotením zabiť uškrtením. To len Boris, stojaci vo dverách kúpeľne, vyťahuje svoj sarkastický humor, pokým Janka, ktorá tvorí s Borisom hviezdny foto-makeup pár B&B (tuším som ich dala dokopy ja. či? ;)), robí perfektne svoju prácu. A ja si to celé užívam...
Na stanici nie je taká zima, miesto je magické, nálada je perfektná. Nikde nikoho, len ozvena sa nesie starou opustenou halou. Boris mení objektívy, Janka ma "šteluje" do neprirodzených póz a spoločne sa vytešujeme z fotiek. Tuším najlepšie fotenie, aké som zažila. A keď si človek predstaví, že je to stále len lepšie a lepšie, čo to bude nabudúce? ;)

Fotil  Boris Reichel, make-up robila Janka.


Tuesday, 25 December 2012

daj si pozor na želania.



Áno. Nie. Možno.
Tri slová, ktoré vám vedia zmeniť život, zničiť ilúzie, splniť sny a spôsobiť nové nádeje. Niekedy padnú vhod, inokedy by som bola radšej, ak by vôbec neboli. Pretože vedia ovplyvniť naozaj veľa...
Viac o nich inokedy. 

Aké ste mali Vianoce? Naše boli veselé, pohodové a ...
Veď viete, jednoducho perfektné.


Sunday, 23 December 2012

keep calm and wait for christmas.


Pečieme, varíme, upratujeme, zdobíme, nevládzeme. Ale to v tomto čase asi všetci. A viete, čo je na tom všetkom najkrajšie? Že síce je to jedno z najviac vyčerpávajúcich a hektických období v roku, aj tak si ho najviac užijeme. Lebo zajtra večer sa spokojne rozvalíme na sedačku a nebudeme musieť nič robiť. Len si užívať, tešiť sa, že sme spolu a pozerať Popelku.Och, ako to ja len milujem. <3 p="p">
Nechty sú výsledkom hodinového snaženia a považujem ich za moje osobné veľdielo. (Vzhľadom na to, že neviem kresliť a dokopy si ani poriadne nalakovať nechty jednou farbou.)
Pyžamko, papučky a okuliare sú povinná výbava pri pozeraní večerných filmov, ktoré som videla minimálne 10 krát, ale stále sa na nich rada zasmejem.
Okrem toho krabice plné dobrôt a nakoniec vianočný outfit na zajtra. :)
Čo si obliekate vy?






Love, peace and fashion Ivanka

Friday, 21 December 2012

the only animal I couldn't fight.


Veľké celovečerná premiéra divadla s názvom "Koniec Sveta" sa nekoná. Z technických príčin a vďaka neschopnosti usporiadateľov, samozrejme. No neviem, prečo sa tak všetci divia a tvária sa, že to neočakávali. Veď v dnešnom svete tak funguje takmer všetko. Niet sa potom čo čudovať, že aj toto, nadmieru medializované a diskutované divadlo, sa na poslednú chvíľu zrušilo. A niektorí sa tak veľmi tešili....
No nič, moji milovaní. Aj sklamania patria k životu. Viem o tom svoje.
Napríklad sklamanie z toho, že sa zrkadlá v mojej izbe neumyjú samé. V poslednom čase asi jedno z najväčších sklamaní vôbec. Vidím to tak, že zajtra budem musieť predsa len vziať do ruky zázračné náradíčko a vyleštiť ich sama. Lebo už sú na nich packy od mačičky, odtlačky od ručičky (napríklad bratovej) a veľa iných pamiatok.

Majte pokojný predvianočný víkend a užite si prázdniny. A nezabudnite počas nich sem-tam kliknúť aj tu. :)


Tuesday, 18 December 2012

slasť.


Nastali ťažké časy. Časy, kedy sú túžby viac než pevná vôľa. Časy, kedy sú naše zmysly omámené vôňami Vianoc. Časy, kedy je boj s ručičkou na váhe už vopred prehratý. Časy, kedy je dovolené všetko. Lebo lesku medovníkov, vôni vanilkových rožkov, chuti čokoládových šuhájd a slastnému pocitu pri prehryznutí višní schovaných v kokosových guľkách sa odolať nedá.
 Veď onedlho je aj tak Nový rok a s tým aj čas na nové predsavzatia typu: Od zajtra chudnem/nefajčím/nepijem/neleniviem. Tie silácke reči, ktoré má každý z nás rád.
Mimochodom, dúfam, že ste Ježiškovi nezabudli napísať, že si prosíte permanentku do fitka. Lebo neviem ako vy, ale ja ju budem potrebovať určite už počas prázdnin. ;)

Aj keď, ono je to asi počas zimy jedno. Aj tak všetci vyzeráme ako snehuliaci.


Sunday, 16 December 2012

doll in men´s worlds.


Predstavte si, že by ste sa mohli na jeden deň zmeniť na niečo, čo bolo vo vašom detstve vášmu srdcu blízke. Čím by ste boli? Ja som milovala Medívka Pů a bábiky. Samozrejme, ak by som sa zmenila na Půa, bolo by to zvláštne. Tak preto radšej tá bábika. S krásnou porcelánovou pleťou, dlhými vlnitými vlasmi a veľkými očami. V šatách s volánmi a milučkými papučkami.

Okuliare som dostala z Firmoo.com. Začínam si pripadať ako maniak, keďže sa mi už doma nakopili rôzne tvary a farby. (Aj keď, hnedý leopard je asi najobľúbenejší vzor, ktorý sa na mojich okuliaroch objavuje.) Tieto sú teda ďalšie do zbierky. Možno si do nich neskôr dám spraviť aj dioptrické sklá, no teraz to nie je veľmi potrebné, keďže mám dvoje. Majú pekný tvar, taký nevtieravý a vcelku flexibilný. Na nose sedi tiež dobre a nikde netlačia. Ak niekto hľadá nové rámy, Firmoo môžem len a len odporučiť. Okuliare prišli rýchlo, v pevnom obale s peknou ružovou handričkou a dokonca aj so šikovnou vecičkou na pritiahnutie skrutiek, čo som u nás nikde v optike pre zákazníkov nevidela. Okrem toho, majú super akciu. Ak si objednáte rám, máte ho len za cenu poštovného. :) Viac o akcii nižšie. (Nechce sa mi to prekladať. Ak niekto nerozumie po anglicky a má vážny záujem o rámy, tak nech mi napíše e-mail. ;) Rada pomôžem.)

The old opinion that glasses are only necessities for people with vision problems has already gone. Glasses are increasingly becoming a fad and must-have accessories for  celebs and fashionistas. Everyday we can spot millions of non prescription glasses wearers and we are constantly fascinated by many noted film stars’ signature non prescription glasses.They instantly upgrade your look of modern,sexy, vintage or geek by wearing different styles of frames.
Any hot glasses/sunglasses /goggles frames you want can be found on Firmoo, and all are available for both prescription lenses and non-prescription lenses. Are you desperate to have a new look? Now here is the chance, Firmoo has launched a First Pair Free Program to people  worldwide. You will absolutely fall in love with the excellent quality, affordable prices, fashionable designs, fast delivery and the good service after trying them with paying shipping only! You even can get a refund/exchange if you are not satisfied with them. It's totally Risk free, so why not have a try?
Click here (http://www.firmoo.com/free-glasses.html) to get your free glasses now!

Wednesday, 12 December 2012

nestarám sa.


Dnes je to len jedno veľké nepodstatné nič. 
Som šťastná a som spokojná.
Čo viac potrebujem? .)

Ozaj, ak budete mať čas a chuť, kliknite tu: http://www.facebook.com/HansmanPhoto/app_131455983676853. 
Po tom, čo dáte na stránku "páči sa mi to", choďte na aplikáciu "Súťaž Miss Tatry" a podporte ma svojím hlasom. :) Mám na sebe zelenú bundu, vlasy v cope a mojej favoritke robím (z lásky, samozrejme) fúziky. :)
vďaka.

Čo sa týka outfitu, chcelo to rannú dávku odvahy a dlhodobé presviedčanie sa, že mi môže byť naozaj a úprimne jedno, čo si kto o tom turbane bude myslieť. Verte, nebolo jednoduché, pozerať sa na dvihnuté obočie slečien v okolí, ale v živote sú oveľa horšie veci. 
A tak sa pýtam samej seba, prečo sa báť experimentovať a byť "iná", keď ľudia okolo sú takí istí, ako ja?
Tá otázka mi vždy pomáha....
:)

Sunday, 9 December 2012

želania.


niekedy minulého roku.
"Viete, čo nemám rada? Paradajky. A viete, čo je ešte horšie ako tie paradajky? Prázdne slová. Hlásky, ktoré vychádzajú z úst bezdôvodne. Slová, ktoré dávajú falošnú nádej dievčatám, ako som ja. Mierne naivným, čakajúcim na pravú lásku, po nociach rozmýšľajúcim nad tým, kto im ju konečne dá. Nechajú sa opantať vôňou sladkých rečí a zlákať peknými očami. Hovorí sa: Když ptáčka lapají,  pěkně mu zpívají. A presne tomuto spevu takéto dievčatá načúvajú. A aj napriek tomu, že si po vytriezvení z tohoto "opojenia láskou" povedia, že už nikdy ničomu podobnému nenaletia, nechajú sa chytiť do klietky opäť. Ale taký je život. Začarovaný kruh náhod, zrád, zlých rozhodnutí či nerozhodnosti. No nezúfajte. Raz aj v pekle vyjde slnko, my prestaneme byť naivné a nájdeme spôsob, ako sa z tohto kruhu dostať. A mimochodom, ak vám bude chcieť niekto pomôcť nájsť z kruhu cestu von, zdvorilo ho odmietnite. Vy predsa viete, že sú to len prázdne slová...."
                                        a čo je dnes? stále rovnaká naivita, no podstatne väčšia obozretnosť. a tiež plnšia                                                                             skriňa a nové topánky. väčšia spokojnosť a radosť z maličkostí.


Friday, 7 December 2012

we'll play hide and seek, to turn this around


Chápem, ak niekto povie, že sa nezaujíma o módu. Každý má niečo, čo ho robí šťastným a čo má rád. Každý má niečo, v čom sa vyžíva a vďaka čomu môže nájsť, kým v skutočnosti je. Niekto má toho viac, iný menej. Ale podstatu to má rovnakú. Vášeň.
No odsudzovať ľudí na základe toho, čo majú oblečené, to už pochopiť neviem.


Verím, že väčšina z vás vie, aký bol včera deň. (Okrem toho, že bol štvrtok. :)) Preto som ho poňala trošku inak, než po minulé roky. Na ulici som počas dňa videla mnoho dievčat v mojom veku, ktoré si vykračovali po ulici so svetielkujúcimi rožkami na hlave či v mikulášskych čiapkach. Ja na svetielkujúce rožky povahu nemám, ale obliecť sa (mierne) recesisticky, to ja môžem. Reku, keď je toho Mikuláša, prečo to nevyužiť. Dúfam, že nikoho nepohorším.


Wednesday, 5 December 2012

o to predsa ide.



vždy sa nájde niečo, čo nie je tak, ako má byť. čo nie je tak, ako by sme chceli, aby bolo. čo nie je tak, ako by mohlo byť. ale o to predsa ide. pretože ak by sme boli všetci spokojní, nemali by sme sa na čo sťažovať. a viete si predstaviť život bez notorických sťažovateľov? viete si predstaviť život bez seba? ja nie.

viete, čo je zajtra za deň? neviete. teda, viete, ale určite nemyslíte na to, na čo ja. zajtra je ten deň D, kedy môžem opäť vytiahnuť tieto! šaty. a jedzte veľa sladkostí. .) veď sa predsa blížia Vianoce, tak prečo si nedopriať? 

Monday, 3 December 2012

let it...veď viete.


Najkrajšia vec, ktorá vás môže v prvý decembrový deň postihnúť, sú romanticky jemné a tichučké snehové vločky padajúce z neba. Pretože presne tak má december začínať. Už len kvôli tomu, že je to tak vo všetkých amerických filmoch a mne robia tie filmy neskutočnú radosť. Aj keď sú na míle vzdialené od reality, vždy sa nájde niečo, čo ma chytí za srdce aj napriek tomu neprekonateľnému gýču, ktorý sa tam každých 5 minút objavuje. Už len teraz dúfať, že sneh vydrží čo najdlhšie....

A ďalšia super vec, ktorá súvisí so snehom je, že môžem povyťahovať všetky moje maxi svetre a postupne ich vyvenčiť. Hurá! .)

Friday, 30 November 2012

modrá je dobrá.


Modré je nebo. Modré je more. Modrá je symbolom vernosti. Modrá vyžaruje ticho a bezpečie. Je hĺbavá a   pokojná. Ak by mala mať sloboda nejakú farbu, určite by to bola modrá. Už len z princípu.
Samozrejme, outfit, ktorý je celý modrý až tak slobodne nepôsobí. Skôr uniformovane. Pripomína mi čučoriedky, ktoré sem-tam zbierame v auguste so starým tatom na Liptove. Tie chvíle sú krásne, ale verte mi, nikto nechce v normálnom živote vyzerať ako čučoriedka. Teda, ja určite nie. Preto aj to oranžové sako. Aby som vyzerala aspoň ako broskyňovo-čučoriedková zmes. To už môžem. A tiež sa môžem tváriť, že leopard je čokoláda a kabelka banán. A máme "fajnový" ovocný mix na večer. Kto by si dal?



Wednesday, 28 November 2012

aké je byť človekom?


Mám rada malé chutné chlpaté biele zajačiky. Keď mi však začnú liezť na nervy, postupne ich pozabíjam, aby som ich potom mohla nosiť ako vestičku. Okrem toho, mučím kone a keď skonajú, robím z nich zlaté odliatky. Potom vyslovím zaklínadlo a prútikom od Grangerovej ich premením na takú veľkosť, aby sa z nich dali urobiť náušnice. Šatku som ukradla námorníkovi. Ako bonus pri plavbe som od pirátov z vedľajšej lode obdržala zlaté náramky a pracky na opasok. Síce ma to všetko stálo a stojí veľa energie, hovorím si: No čo by som pre osobné blaho nespravila?
Svet je na hlavu. Maximálne a neodkladne. Ľudia sú blázni a nám neostáva nič iné, než sa tváriť, že nie sme človekom alebo jednoducho prijať svoj osud a byť bláznom tiež. Takým, akým sú všetci. Teda, jedným z nich. Ono je totižto viacero druhov a verte mi, ťažko si je vybrať. Môžete byť výstredným, falošným, tichým, schizofrenickým, veselým či pomstychtivým a kopou iných. Nikde nie je napísané, že len jedným, pokojne si to pokombinujte. Dnes sa v tom bláznovstve na vás nik nenahnevá. A verte mi, niektorí budú chcieť byť dokonca ako vy. Ale recept na to vaše bláznovstvo im neprezraďte...
Ono by to potom stratilo svoje opodstatnenie. Teda, ako dnes asi všetko. Tak si aspoň tú bláznivú "človečinu" ustrážte. 

vesta je umelá kožušina. nezabíjam zvieratá, ani neokrádam námorníkov. blázon som, ale s tým už nenarobí nikto nič.

Monday, 26 November 2012

na návšteve z vesmíru.



If I was your boyfriend, never let you go
Keep you on my arm girl, you’d never be alone
I can be a gentleman, anything you want
If I was your boyfriend, I’d never let you go, I’d never let you go

spieva Justin v jednej z jeho piesní.
a ja ho za to žeriem.

tak ako tie metalické tenisky, ktoré som objavila úplne nové v sekáči. a hneď na druhý deň, akoby z neba spadnutá, tam visela aj priestranná taška, ktorá k nim perfektne pasovala. vyzerá to síce ako oblečok pre astronautov, ale niekedy nie je zlé odletieť trošku mimo našu zem. čo poviete? .)

Friday, 23 November 2012

prežívate? skúste žiť...


Život je húsenková dráha. Život je rieka. Život je krajina zázrakov. Život je peklo a raj. Život je farebný, život je čierno-biely. Život je dlhý, život je krátky. Život milujeme, život nenávidíme. Život je tu, aby sme ho žili, nie prežívali. A bude taký, aký si ho spravíme....

V toto obdobie milujem farby a melancholickú hmlu. Také spestrenie počas tých pochmúrnych nostalgických dní.
Inak, okuliare sú dioptrie, nie imidž, aby som to upresnila. Do diaľky som slepá ako "patrón" a okuliare nosím, ak mám náladu. V škole tú náladu musím mať vždy, aby som videla na tabuľu. No mimo školy len občas. Preto je to asi len druhý krát, kedy v outfite vidíte aj dioptrie. .)

Majte pekný víkend.

Tuesday, 20 November 2012

hry so životom.



Ty a ja,
Zbláznení obaja,
Život sa s nami hrá,
Ešte niečo pre nás má.
Nahliada nám do karát,
Nehrá podľa pravidiel,
Rád vyhráva
A berie silu z našich tiel.

Mám strach, že príde dážď
Nebudem mať pršiplášť.
Však viem, že prídeš včas,
Zachráni ma sila, čo je v nás.

Avšak príde jeden deň, keď sa všetko zmení,
Náš svet sa otočí, nezostane kameň na kameni.
Zbúrame múry sveta, objavíme Atlantídu,
Niekto nám v tom pošepká,
Kde nájdeme cestu inú.

Zdá sa byť nejasné,
Koľko ohňov uhasne,
Kým my dvaja,
Vrátime sa opäť do raja.

pesničkujem si. každú nedeľu s gitarou v ruke, zaborená v ružovom koberci a zošitom pred nosom. možno raz zo mňa niečo bude...
a ak by aj nie, tak aspoň budem chodiť po svete v "nočnej košeli", ako môj ocko tieto šaty volá. lebo sú najpohodlnejšie, najefektnejšie, najprispôsobivejšie, najkrajšie sa točia a najlepšie sa kombinujú. a rozumejú si aj s leopardom, čo je teda veľké plus.

ďakujem Belle za miesto na jej blogu. som jej nesmierne vďačná a zaviazaná. :*

Saturday, 17 November 2012

pseudoilúzia.


Je zvláštne, ako sa človek mení. Ako sa striedajú priority a menia chute. A ešte zvláštnejšie je, ako sa mení to, čo milujeme. Keď som s blogom začínala (pred sto rokmi), bola som taký malý planktón vo veľkom svete. (Cháp: otrasná kvalita fotiek. prázdne reči. nerozkukanosť. niežeby to teraz bolo lepšie a ja by som už bola rybou. tvrdím, planktón navždycky.) Veľmi som chcela, aby som mala také super fotky, ako mali v tom čase moje najobľúbenejšie blogerky. Veľmi som chcela, aby som mala veľa followers, ako mali v tom čase moje najobľúbenejšie blogerky. Veľmi som chcela, aby som mohla chodiť na akcie, kde boli moje najobľúbenejšie blogerky. Postupom času som však rada, že sa mi nepodarilo stať sa súčasťou toho sveta. Pretože sa všetko vyvinulo nejakým divným smerom. To, čo som na nich a ich štýle milovala, akoby odfučalo jedným príspevkom preč a boli tu iné dievčatá, ktoré som už nespoznávala. Typ fotiek, ktoré ma skôr nútili z blogu odísť, než aby som nadšene listovala ďalej, divné formy spolupráce s obchodmi, ktoré boli nad rámec môjho chápania, falošné giveaways, ktorým cieľom bolo len získanie si (v tom prípade doslova nahrabanie si) nasledovníkov a mnoho ďalšieho. Ďalšou skupinou boli tie dievčatá, ktoré som milovala, ale oni skoro pochopili, že je ten svet len pseudoilúzia a tak dali blogovaniu zbohom, hoc bol ich potenciál obrovský a bez problémov by mohli konkurovať veľkým slovenským rybám. 
Ďaľšou kapitolou pre mňa boli dievčatá, ktoré som na prvý pohľad moc neregistrovala. No čím ďalej, tým viac som na ich blogy klikala častejšie a zamilovala si ich. Pretože to boli normálne dievčatá, s normálnymi problémami, ktoré sa nebáli experimentovať, povedať svoj názor a vyjadriť svoje pocity. Nepotrebovali pre život a dobrý pocit tisíce komentárov, nepotrebovali tisíce čitateľov, nepotrebovali pozvánky na udalosti, nepotrebovali v podstate nič. Stačilo im, že majú blog, na ktorom sa s nami môžu podeliť o všetko, čo im zíde na um. A asi pre tú ich všednosť a súčastnú nevšednosť, ich mám rada...
(Hoc v poslednej dobe blogy moc nekomentujem, vždy si rada kliknem a popozerám, čo je nové.)
Nechcem, aby ste tú prvú časť príspevku brali v zlom. Blogovanie milujem, aj keď niekedy nie je naň tak veľa času. Aj tie blogerky, ktoré sa zmenili, mám stále rada, len už to nie je to, čo to kedysi bývalo. Ľudia sa menia, mením sa aj ja. Viem, že tá zmena názoru je aj mojou premenou. Nikoho neodsudzujem, nikoho nekritizujem. Každý je taký, akým byť chce. Ak sa nám to nepáči, je to náš problém a naša vec vkusu.
Ja sa s blogovaním skončiť nechystám. (Ak v to niekto dúfal, tak prepáčte. :D) Milujem to. Môžem sa vypísať z toho, čo ma trápi, môžem vám ukázať svet mojimi očami. a to ma neprestane baviť nikdy...

prajem príjemný víkend.

Thursday, 15 November 2012

prosíme tých, ktorí tvrdia, že sa niečo nedá, aby nezdržovali tých, ktorí to už robia.


Čo všetko je človek ochotný obetovať pre niečo, čo miluje? Všetko. A čo to "všetko" znamená? Vo svojej podstate vlastne nič. Ale keď to nič stratíte, odíde s vami aj kusisko vašeho ja. Takáto je teda tá super definícia toho nič. Pre iných to neznamená veľa, pre vás je to celý váš život. Ak sa ho niekto pokúsi zničiť, vynaložíte všetko úsilie pre to, aby sa jeho pokus stal len pokusom a ničím iným. Pretože stratiť kúsok seba, to nie je dobré....
Veď viete. Preto robíme všetko s láskou, emóciou a vášňou. Aby sa pre to našlo miesto v našom srdiečku po celý život.
čo milujete vy?

to moje hlavné je tanec, spev, gitara a móda. knihy a foťák.





Tuesday, 13 November 2012

ťažká doba a prebdená noc.



Stratený život, zlý sen,
zvädnuté kvety, zabitý deň.
Zlá karta, falošný tón,
to nie je pravda, to nie je on.
Boľavá hlava, stratený čas,
poľná tráva a zlomený hlas.
Deravé vrecko a nezvaný hosť,
všetko je nanič a nič nie je dosť.

Ale keď ráno vstanem z postele,
všetko sa pekne krásne rozbehne.


nič sa mi nechce. dajte mi certifikát lenivosti.

Sunday, 11 November 2012

jazda životom.


Pozrela sa do zrkadla a videla niečo, čo tam predtým nebolo. Spokojnosť. 
Spokojnosť v unavených očiach. Spokojnosť v pravej jamke na líci. Spokojnosť v jemných vráskach na čele. Akoby sa karta obrátila na druhú stranu a všetko to, čo bolo, sa premenilo v dobré.
A možno sa to ani nepremenilo. Možno to tam bolo vždy. Len to nebolo vidieť. Bolo potrebné nechať uplynúť nejaký čas, aby sa to predralo na povrch a dobre sa zahladieť. Nie povrchne, nie chvíľkovo. Vnímavo, skúmavo a s otvoreným srdcom.

Fotky vznikli včera. Bola zima, zlomil sa statív a trošku fúkalo, no mali sme v hlave určitú predstavu, tak sme sa nedali odradiť. Zatiaľ len prvá časť, ostatné budú neskôr. :)






 

Love, peace and fashion Ivanka

Áno, bola trošku zima. Nie, nebudem chorá.

Saturday, 10 November 2012

Múdra žena si komplimenty vypočuje a poďakuje. Hlúpa im aj uverí...


V šatníku mám štyri dlhé sukňe. Jedna je fuchsiovo ružová, druhá hnedá a tá tretia čierna. Táto je štvrtá. Keď som ju v sekáči uvidela, potešila som sa jej farbe a taktiež materiálu. Je padavá a pri chôdzi sa tak pekne "plentá". No keď som si ju kupovala, zjavne som si neuvedomila, aké ťažké je pre mňa dlhé sukňe kombinovať. Najmä v chladnejšom období. Ak je teplejšie, kľudne to vyrieši sako a nejaký top, prípadne blúzka. No v zime nosím zväčša kabáty a myslím, že je všetkým jasné, ako smiešne by táto dlhá sukňa vyzerala s kabátom. Tak som si povedala, že hrubý pletený sveter s veľkými očkami by mohol byť riešením. Samozrejme, ak by som taký sveter mala...Nehovorím, že nemám. Ale nie je v tej správnej farbe, aby sa mi k tejto sukni hodil. Tak som teda vytiahla čierny rolák a čierny sveter, hodila to na seba a celá rozčarovaná som od skrine odišla. 
Ale výsledok nie je až taký zlý, ako som si myslela. Samozrejme, mať na sebe dva svetre, je pochopiteľné, že sa dostaví "Medvídek Pů" efekt. No inkognito klobúk na hlave zaručil, že ma nik nespoznal. 
Pani predavačka u Baťu sa ma dokonca pýtala, či som tunajšia. Vraj tak dobre oblečeného človeka v Poprade dlho nevidela. Nie v mojom veku....
Tak teda ďakujem, pani predavačku pozdravujem a vám prajem pekný víkend.

Wednesday, 7 November 2012

don't you worry child.


Čím viac toho človek má, tým viac mu chýba. Je to zvláštne, nie? Najmä ľudia, ktorí majú všetko, čo sa týka materiálneho zabezpečenia, sú zväčša vnútorne prázdni a cítia sa osamotene.
Samozrejme "mať" neznamená byť šťastný. Preto je niekedy lepšie len obdivovať, snívať a tešiť sa z maličkostí...Lebo tak nám je na svete lepšie.

Zdá sa, že topánky, rukavice a kabát sú už v mojom šatníku "svätou trojicou". Dúfam, že sa nik nenahnevá, ak ich budem nosiť aj naďalej. Akosi sa tej kombinácie nedokážem a asi ani nechcem vzdať.
Okrem toho, je to zas a znovu kombinácia nabitá farbami, tak snáď nikomu "nevypáli" oči či nejako neuškodí, čo sa týka zdravotnej stránky. Ak je na farby niekto alergický, tak nech rýchlo zavrie oči a nepodlieha panike. ;) (Len sa stačí pomaly presunúť na inú stránku.)

Inak, potrebujem zelený kabát. Nejaké "pikošky", kde ho zohnať?

Tuesday, 6 November 2012

srdiečkovo.


Mám sa dobre. Až príliš. Kopa inšpirácie, slnko nad hlavou, žiadne starosti.
Dúfam, že tento stav potrvá.

Taký sobotný prílev inšpirácie dopadol napríklad nejako takto. Je to pieseň, no nebudem vám ju tu dávať celú. (Lebo ešte ani celá nie je.)  


Ľúbiš ma, len keď sa ti to hodí,
Nemáš ani predstavu, ako veľmi ma to bolí.
Už mám dosť piesní o láskach
Všetky akoby vystrihnuté z obrázka.

Láska nie je o tom, ako krásne plynie.
Cesta má vždy zádrhel, prekážka ťa neminie.
Zafúka vietor, prinesie prúdy,
Rozsype sa ako staré čínske múry.

Nič, len chlad a tma.
Slaná rosa na perách.
Holý vankúš,
Kufre stojace vo dverách.
Prázdne srdce, 
Zastavený čas,
Prebdené mesiace 
A na chrbte mráz...


A nedeľný prílev inšpirácie dopadol tak, že som si "vymaľovala" silonky.
Aspoň niečo užitočné, čo som cez prázdniny urobila.

Saturday, 3 November 2012

back in time.



Pokračovanie fotiek back in time, tentoraz vo farebnej verzii. Okrem toho, že ma inšpirovala z veľkej časti hudba (Lana, Adele, Marina), je tu ešte niečo, kvôli čomu tie fotky vznikli. Pred nejakým časom ma oslovila firma Avon a ponúkla mi spoluprácu vo forme recenzií na ich produkty. Ponuku som prijala a sama sebe som sľúbila, že tie recenzie pojmem trochu inak, než len také klasické bláboly o tom, aký je daný produkt super, ako by ste si ho určite mali kúpiť a bla bla bla...
Uzavrela som dohodu sama so sebou, že ak daný produkt vyskúšam, odfotím, čo pri ňom cítim. Zhodou okolností, produktom na vyskúšanie bol práve parfém, takže úloha bola pre mňa pomerne jednoduchá, keďže som na vône tak trochu maniak.
Parfém City Rush od Avonu. Stačilo raz privoňať a bolo to jasné. To, čo som cítila boli tradície, vintage, Bridget Bardot, Raňajky u Tiffanyho, Primadonna Girl a noblesa. Možno to bude trochu divné, prirovnávať vône k piesňam a filmom, ale keď zavriem oči a zapojím všetky zmysly, ide to prakticky samo. O zložkách vône si bezpochyby môžete prečítať hockde na internete a myslím si, že by bolo zbytočné rozpisovať ich tu. Hádam, že len veľmi malá časť z nás vie rozpoznať všetky jej časti a preto si v nej každý nájde to svoje. Ja sa rozplývam nad vôňou sliviek, ktorá mi pripomína moje obľúbené lupačky od maminy a vôňou dreva, ktorá mi pripomína koniec letných prázdnin a Vianoce. Keď už ide o to, je to pre mňa bezpochyby vôňa z kategórie "na zimu", teda hrejivá a snová.
 Ako som už spomínala, pripomína mi veci tradičné. Perly, veľké účesy, klasické linky a ženskosť. Povedala by som, je to vôňa presne pre mňa, pretože tieto veci milujem a nemám veľmi vzťah k moderným veciam. (Pri slove "moderný" mám na mysli Nicki Minaj, neónové oufity, geometria, súmernosť,..Avšak proti gustu žiaden dišputát. ;)) Preto vznikli aj tieto fotky. 

Friday, 2 November 2012

back in time. (B&W edition)


Vraví sa, že ľudia hazardujú so životom. No nie je to pravda. Život hazarduje s nami. Hrá nepekné hry s našimi strážnymi anjelmi, ktorí "hádžu" do hry svoje krídla. Neskôr ich v dákej stávke prehrajú a sme tam, kde sme byť nechceli. Šťastie pred nami uteká, anjel sedí pri víne bez krídeľ, lož má kratšie nohy ako zvyčajne, zlodeji si kradnú navzájom, čierna neladí s bielou, ryby chodia po suchu a s
vet sa rúti do záhuby. A tak, pomaly, ale iste, sa k anjelovi môžme pridať a piť víno (alebo kľudne aj čaj) spoločne. Napokon, tie krídla nie sú až tak podstatné, lietať sa dá aj bez nich. Stačí vypiť Red Bull, či si požičiať plášť od Supermana. Hneď môžete zachranovať svet. A ak sa bojíte lietania, potom hoďte reč so Spidermanom. Ten vám poradí, ako na ten zázrak, čo mu vystrekuje z rúk....
 
strácame nielen druhých, ale aj samých seba...

 milujem Adele, Lanu Del Ray a Marinu Diamandis. tak som sa inšpirovala.

Wednesday, 31 October 2012

halloween time.


Dnes sa konajú rôzne párty, večierky či oslavy. Strašidielka behajú po uliciach, niektorí sa zásobujú sladkosťami. Iní, napríklad ja, sú v pyžame a nemôžu sa dočkať postele....
My sme si svoju halloweensku party "odkrútili" už v sobotu. Napriek tomu, že väčšina ľudí kostýmy odignorovala, perfektne sme sa zabavili a tí, čo kostým mali, vyzerali bombovo! (Pozrite si album na FB, ak sa chcete inšpirovať. ;))
Spočiatku som mala také plány, že si dám na kostýme poriadne záležať, ale nakoniec to bolo len tak narýchlo, tak som šla za Minnie. Bodkované pančuchy, červené šaty a uši na hlavu...
Snáď to bude o rok kreatívnejšie.
Ak sa teda dnes niekam chystáte, prajem príjemnú zábavu. Ak nie, tak som rada, že v tom nie som sama. .)

Sunday, 28 October 2012

BFF




Sú moje, a nikomu ich nedám.
Lebo iba s nimi môžem zjesť polovicu karamelovej torty, tancovať 5 krát na tú istú pesničku, filozofovať o láske a vzťahoch, robiť si srandu z našej tragickej situácie, smiať sa na celú dedinu, preliačiť strechu auta, orúžovať zrkadlo, riešiť otázky života a smrti, tešiť sa z hviezd, padať zo schodov, robiť zlé rozhodnutia, hrať sa na hipstera, fotiť dve hodiny, mať 700 fotiek, ktoré sú úplne oničom, variť slivkové gule, vyjedať práškový cukor, snívať, baviť sa o vážnych témach vo výrivke, behať s mokrými vlasmi a bosá po kopci, prejedať sa, sťažovať sa, opakovať tú istú vetu sto krát, stresovať pred písomkami, sedieť na obede pri jednom stole, vymýšlať spôsoby, ako uniknúť pred povinnosťami, ľutovať rozhodnutia a následne presviedčať samé seba, že všetko zlé je na niečo dobré, ochkať nad Richardom Geerom a Robertom Pattinsonom, chytať sa za hlavu pri niektorých výrokoch okolia, sprisahanecky na seba žmurkať, chichotať sa nad vecami, ktorým niekto okrem nás nerozumie, trápiť sa nad ručičkou na váhe a navzájom sa prekrikovať, že "ty máš čo hovoriť!", ľúbiť a milovať. 
Ďakujem, že sú. A najmä, že sú so mnou.

"ľudia prídu a odídu, niekto ostane iba chvíľu,
iný budú s nami stále, iní navždy v nás tu žijú,
vždy je ťažké opustiť niečo na čom tí záleží,
no treba si už uvedomiť nič netrvá na veky."

s nimi je to, dúfam, naveky.

Thursday, 25 October 2012

ako byť lámačom?




Rule number oneIs that you gotta have funBut baby when you're done you gotta be the first to runRule number twojust don't get attached to somebody you could loseso le-let me tell youthis is how to be a heartbreakerboys they like a little dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love youhow to be a heartbreakerboys they like the look of dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love you, at least i think i docause i la-la-la-love yourule number threewear your heart on your cheekbut never on your sleeveunless you want to taste defeatrule number fourgotta be looking purekissing goodbye at the door and leave them wanting more morethis is how to be a heartbreakerboys they like a little dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love youhow to be a heartbreakerboys they like the look of dangerwe'll get them falling for a stranger a playersinging i la-la-la-love you At least i think i doCause i la-la-la-love yougirls we do whatever it will takecause girls don't wantwe don't want our hearts to break in twoso it´s better to be fake cant risk loosing in love again babe.



Tuesday, 23 October 2012

nech vám z toho "neprepne".


Pred víkendom som spomínala, že neodporúčam naše "bilinky". V podstate, tá škola nie je zlá. Pripraví vás na stresové situácie, vďaka nej si zvyknete na nedostatok spánku, naučíte sa komunikovať v nemčine...
Lenže sedieť cez víkend celé doobedia a poobedia nad knihami je už trošku na hlavu. Nemať čas si nafarbiť vlasy alebo nalakovať nechty kvôli nadbytku učenia, aj to je trošku na hlavu. A doslova NEŽIŤ, tak to je už úplne choré.
Cez víkend sme si spravili triednu chatu, z ktorej som musela odísť o deň skôr, aby som sa stihla naučiť. Ja viem, že život nie je ľahký, že škola je len slabým odvarom toho, čo príde, ale....Veď viete.
Mám tendenciu si život komplikovať. A výber tejto školy bola nezmyslená komplikácia. Smutné je, že som to začala vnímať až teraz, keď som v štvrtom ročníku a už nie je úniku. Áno, som rada, že rozumiem (takmer) všetkému, čo po nemecky niekto povie. Áno, som rada, že som v Nemecku spoznala kopu skvelých ľudí vďaka výmenným pobytom a projektom. Áno, som rada, že mám viac možností, čo sa týka nasledujúcich štúdií. Ale chcela by som si sem-tam aj užívať svoj vek a tie "zlaté stredoškolské časy". No asi je pravda, že o niekoľko rokov budem na tieto, dnes zlé, časy, spomínať len a len v dobrom....
A ďalšou pravdou je, že vždy sa to všetko javí, ako obrovská katastrofa a nakoniec to nikdy ani nebolí.
Takže, zatnem zuby, (vytiahnem učebnice) a budem sa držať hesla: "Nejak bolo, nejak bude". Lebo iba tak sa dá nezošalieť. .)




 

Love, peace and fashion Ivanka

Topánky: NKD, Nadkolienky: Lidl, Silonky: C&A, Sukňa: Sekáč (TOPSHOP), Sveter: Sekáč (Primark), Kabát: Sekáč (George), Taška: House, Mašlička: New Yorker

Sunday, 21 October 2012

sme. nie sme. sme. nie sme. sme. nie sme.



Vždy sa snažíme. O niečo, o niekoho. Môžeme hovoriť, že nie, môžeme sa tváriť, že nie, ale nakoniec si aj tak uvedomíme, že predsa len áno. A keď si to uvedomíme, vidíme, ako veľmi sme sa nevedomky snažili. Potom sa všetko pokazí a začína sa ďalší kolotoč snaženia sa...
Vitajte v realite.
Ako keď staviate domček z kariet, tešíte sa, ako vám pekne poschodia pribúdajú, v tom príde nejaký "dobrák" alebo zafúka vietor a všetko je jedným pohybom ruky preč. A vy môžete začať odznova.




fotiek bude ešte milión. tak sa psychicky pripravte.

Friday, 19 October 2012

Bosí na ľadovom snehu, pálime ako láva.


Ide sa chatovať na Bocu. Zaslúžená odmena po náročnom týždni a energizer pred ešte náročnejším týždňom. Tak vám prajem príjemný víkend a dám vám jednu radu: Nikdy, ale nikdy! neuvažujte nad tým, že by ste šli študovať na naše nemecké bilingválne gymnázium! Samozrejme, pokiaľ nie ste masochisti....

Prečo? Napíšem v priebehu víkendu. .)


Wednesday, 17 October 2012

Gurun.


cítim sa ako z inej planéty. niekedy. teda, vlastne stále. 
akoby ma tu priniesli z dákeho Gurunu na misiu, o ktorej ani sama netuším, ale musím ju splniť a pokým ju nevykonám, tak sa na mňa budú všetci pozerať ako na mimozemšťana.

ale na všetko sa dá zvyknúť. aj na mimozemský pôvod, aj na topánky, z ktorých vám idú odpadnúť nohy.

Monday, 15 October 2012

A keď vyjde slnko...


...zaplní ma energiou. Lebo teraz sa cítim, akoby ste zo mňa vycucali všetok život a jediné, na čo mám chuť, je bežiaci pás. (Vďak, Bobinka, za novú drogu.)

No kým sa to slnko schováva, tak si aspoň vnesiem do života trochu svetla s farebnými outfitmi. 
Napríklad so žltým svetrom, ktorý mi mimochodom vôbec nepasuje, ale tak vždy lepšie, akoby mi mala byť zima, všakže. A ako-tak ladí s kabelkou, takže sa mám na čo vyhovoriť, prečo ho mám na sebe.
Okrem toho modré sako a modrá stužka, vďaka ktorej vyzerám ako škôlkarka. Základ však je, že ladí. :D
A na záver, tmavšia fuchsiová. Na šatách, topánkach a silonkách. Teda, na tých silonkách to nie ja také jednoznačné, keďže sú kombinované s modrou, ale je z väčšej časti tam. :)
Inak, silonky sú novinka na trhu od značky Gatta. V balení ColoRevolution nájdete dve rôzne farebné variácie siloniek, ktoré si podľa chuti oblečiete na seba a postriháte ich tak, ako sa vám žiada. Ja som zvolila niečo nenápadnejšie, guľôčky na vonkajšej strane oboch lýtok. Samozrejme, môžete sa realizovať, koľko len chcete. Od menších, až po väčšie. Asi si zaobstarám ešte jedny a postrihám ich výraznejšie. Predsa, prvý krát som mala rešpekt. .)

Saturday, 13 October 2012

priveľmi sa snažíme.



Poznáte ten pocit, keď niečo tak veľmi chcete a ono to nie a nie prísť? Robíte všetko pre to, aby sa vám vaše sny splnili, a aj napriek tomu sa vždy nájde niečo, čo vám zabráni v tom, aby ste si na nich čo i len siahli. Akoby vyššia moc, ktorá sa raduje z toho, že vy sa trápite a moríte a ktorej sa na to všetko dobre pozerá, tak vás provokuje a hrá sa s vami. Cítite sa ako figúrka v Človeče nehnevaj sa, ktorú vždy pred cieľom vyhodia a musí sa vrátiť do domčeka a opäť si zopakovať tú náročnú cestu niekoľkokrát, pretože sa vždy nájde nejaký "láskyplný" a ochotný človek, ktorý chce len vaše dobro. A najmä pre to vaše dobro vás stále zhadzuje. Veď viete, aby ste si tie sny náhodou nesplnili a nestali sa iným človekom.... 
Ale to príde aj bez toho. Vždy si myslíme, že ľudia sa len tak nezmenia. Že sa nezmeníme len tak my. Veď nič sa predsa nedeje bezdôvodne, ako nám to každý prízvukuje. Predsa, ak sa niekto mení, tak má na to určitý dôvod. Poviem vám, je to blud. Veci sa dejú, lebo sa dejú. Svet sa hýbe, lebo sa hýbe. Ľudia sa menia, lebo sa menia. Nepotrebujú na to žiadne povolenie, a dokonca ani žiaden dôvod. Jednoducho ráno vstanú a sú iní....  

Wednesday, 10 October 2012

moje naj...A vaše?


Aké je to ráno vstať, nikam sa neponáhľať, pokojne si vybrať zo skrine veci, prečítať si noviny a vypiť teplý čaj? Veruže, netuším. A myslím, že je nás takých viac, ktorí si tieto ranné pôžitky musíme odopierať. Ak sa k tomu pridá ešte tá raňajšia lenivosť, je o zábavu postarané. Nielenže človek nestíha, ale akosi ani nič nevychádza podľa zaužívaných pravidiel. 
Tak ako dnes. Volám to "ráno blbec". Stáva sa mi to asi tak raz za pol roka, presne vtedy, keď je na to ten najnevhodnejší čas. Zákon schválnosti, všakže. A keďže som nestíhala, musela som ráno siahnuť po prvých veciach, ktoré mi "naskákali" do náručia. Zhodou okolností sú to tie kúsky, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou. Kabát v základnej farbe a jednoduchého strihu (najvariabilnejší), ockov sveter (najteplejší), pohodlné topánky na pánsky štýl (najlacnejšie), klasické nadkolienky (najčastejšie využívané), rifľová košeľa (najobľúbenejšia), okuliare na "splihlé" vlasy (najpraktickejšie), medvedíková taška (najväčšia) a čierna sukňa (najklasickejšia).
Čo vaše naj?    

Tuesday, 9 October 2012

jeseň v plnom prúde.


typicky jesenná situácia. melanchólia.
typicky jesenné farby. oranžová, zelená, hnedá.
typicky jesenný outfit. farebný, a najmä taký "môj".
typicky jesenná nálada. podivná.

nestíham, nechcem, nepotrebujem. heslo týždňa.